Pod kožu: Erika Strečková z kapely SYMFOBIA

Iba vlani vydali debutový album, mesiac po ňom už predskakovali slávnym NIGHTWISH. Nitrianska kapela SYMFOBIA na čele so sympatickou speváčkou Erikou Strečkovou sú zaslúžene čoraz populárnejší. A práve sympatická Erika nám poodhalila svoje súkromie.

Po dlhšom čase máme vo vašej obľúbenej rubrike Pod kožu aj zástupkyňu nežného pohlavia. Dvere do svojho súkromia nám pootvorila speváčka Erika Strečková z nitrianskej skupiny SYMFOBIA.

Erika je naozaj milá, sympatická, priateľská, rozhľadená žena so správnymi názormi na život. Aj napriek čoraz väčšej popularite jej kapely je stále skromná, pokorná a ochotná vždy pomôcť. Má svoju noblesu a šarm, prepojenú s humorom sebe vlastným a to nielen na pódiu, ale aj mimo neho.

Jednoducho miluje život. Okrem spevu sa venuje aj herectvu, chce pokračovať aj v štúdiu na konzervatóriu. A inak trávi pracovné dni výchovou našej budúcnosti, je totiž učiteľkou. Dosť bolo už nášho úvodu, prenechajme slovo samotnej Erike.

Vizitka

pod-kozu-erika-streckova-3

Talentovaná Erika Strečková. Foto: archív E. Strečkovej

Meno: Erika Strečková
Dátum narodenia: 25.4.1991
Znamenie: Býk
Miesto narodenia: Zlaté Moravce
Obľúbené jedlo: Najviac milujem hocijaké ovocie.
Obľúbený nápoj (alko aj nealko): Momentálne si fičím na novom Bažante 73 a mám rada kvalitné bylinkové čaje.
Najobľúbenejší film: Interstellar
Najobľúbenejší herec a herečka: Jim Carrey, Leonardo DiCaprio , Anne Hatheway
Najobľúbenejšia kniha: Štyri dohody – Don Miguel Ruiz.
Najobľúbenejšie kapely: NIGHTWISH, EPICA, EVANESCENCE, QUEEN, PINK FLOYD, THE DOORS, LINKIN PARK a klasická hudba od Mozarta po Morriconeho.
Najobľúbenejší šport: Veľmi nešporujem, ale rada sa prechádzam a minulý rok som si začala robiť kurz na vetroň, hádam to raz aj dokončím (úsmev).
Hobby (okrem hudby): Začala som hrať v divadle Theatro Moliére v Nitre, okrem toho dobré a zdravé jedlo.
pod-kozu-erika-streckova-7

Erikin hlas si ihneď zamilovalo mnoho fanúšikov. Foto: archív E. Strečkovej

Všeobecný úvod

Aká si osobnosť, skús sa opísať vlastnými slovami, ako keby si zadávala inzerát…
Som pohoďák a kľuďas. Nemám rada násilie, nervozitu a ľudskú hlúposť.

Akým si bola dieťaťom?
Do troch rokov som skoro vôbec nerozprávala a veľmi čaptavo som chodila. Neskôr som začala rozprávať až veľa, potom celú základku málo, a potom zase veľa, a teraz je to taký stred.  Inak som bola v pohode.

Koľko si mala rokov, kedy si si kúpila alebo dostala prvý hudobný nástroj a aký to bol (v tvojom prípade sa ráta aj mikrofón)?
Keď som mala desať rokov, tak som dostala prvé klávesy, ktoré mali strašne piskľavý zvuk. Zakrývala som repráky knihami, aby ma nevyhodili z domu. Aj tak to strašne hučalo. Prvú kapelu som mala, keď som mala pätnásť, a to už som mala poriadne klávesy a aj mikrofón.

Máš priateľa?
Prstienok na ruke ešte stále nemám.

Kde teraz žiješ?
Žijem v Nitre, kde som aj študovala a po škole som tu ostala.

Koľko máš súrodencov a ako s nimi vychádzaš?
Mám mladšiu sestru Veroniku a staršieho brata Romana. Vedža je trochu nervóznejší typ človeka, tak aj v tomto veku si niekedy vieme pekne skočiť do vlasov, ja sa pri tom smejem a ona má nervy. Roman žije v Čechách a vídavame sa menej.

V akom oblečení sa cítiš najlepšie?
Jednoznačne pyžamo (úsmev).

Ako si na tom s varením? Tvoj recept, na ktorý si hrdá?
Raz sa mi podarilo spáliť hrniec, v ktorom som varila čaj. Varím hlavne zdravé a vegetariánske jedlá. Napríklad špenátové halušky alebo rizoto so šošovicou a jarným hráškom, rôzne vegánske krémové polievky, tortilly, atď….

nightwish-kosice-2016-symfobia-81

Erika počas koncertu v Košiciach. Pódium je pre ňu ako stvorené. Foto: Stillborn

Hudobné kolo

Prezraď, akú hudbu okrem rockovej alebo metalovej si doma púšťaš a nedáš na ňu dopustiť?
Jednoznačne meditatívna a relaxačná hudba, pri ktorej môžem vypnúť.

Čo ťa viedlo k tomu, že chceš byť hudobníčkou a hrať v kapele?
So spevom som začala už ako veľmi malá, keďže ma to bavilo tak som začala chodiť na ZUŠ,  neskôr prišla prvá kapela a keď sa v niečom cítite dobre, tak to proste robíte.

Najlepší koncert, ktorý si odohrala a budeš na neho stále spomínať? (Kedy to bolo a prečo?)
Určite nikdy nezabudnem na minuloročný koncert s NIGHTWISH. Bol to náš druhý koncert s kapelou, prvý bol krst CD. Z dvesto ľudí, s ktorými sme sa poznali to bolo zrazu 9 tisíc, ktorých sme nepoznali. Nikdy pred tým som nestála na pódiu pred toľkými ľuďmi a keď som to prvýkrát videla, srdce som mala niekde v nohaviciach. Obrovský zážitok aj skúsenosť.

A naopak, najhorší koncert, na ktorý by si najradšej zabudla…
S mojou starou kapelou ELIT. Raz sme hrali na jarmoku pre mesto Zlaté Moravce a nedali nám ani jeden odposluch, čiže sme hrali a spievali v podstate po pamäti. Katastrofa. Alebo mi napadol ešte jeden s tou istou kapelou. Mali sme koncert niekde v podzemí a bolo tam veľmi veľa opitých pankáčov a skinhedov. Pódium bolo asi meter vysoké a jeden z nich mi zobral mikrofón aj so stojanom počas koncertu. Dnes sa na tom smejem, ale vtedy som sa najlepšie necítila.

Popri muzike študuješ alebo pracuješ?
Minulý rok som skončila výšku, odbor Učiteľstvo hudobno-dramatického umenia, od septembra učím na ZŠ Beethovenova a chcela by som si začať robiť konzervatórium tu v Nitre, tak uvidíme.

Ako je to s trémou… Mávaš ju ešte pred vystúpením?
Také malé chvenie v prstoch sa vždy nájde.

Mávaš nejaký rituál pred koncertom, ktorý stále dodržiavaš?
Vždy sa aspoň trochu rozospievam, pozitívne sa naladím a snažím sa byť čo najviac prítomná a užívať si ten moment.

Koľko máš doma hudobných cd a pamätáš si, ktoré bolo tvoje prvé?
Musím sa priznať že ich až tak veľa nemám, ale postupne na tom pracujem (úsmev). Prvé CDčka som si ako správna puberťáčka v tej dobe napaľovala, ale medzi prvými origoš boli CD s klasickou hudbou.

Aký album má podľa teba najkrajší obal a prečo?
Fuuu, ťažko povedať, veľa albumov sa mi páči, ale hlavne také klasiky ako THE DOORS, z Jima Morrisona proste nemôžem (smiech). Ale aj PINK FLOYD, napríklad album „Dark Side of the Moon“, alebo keď vidím  Beatlesákov na albume „Abbey Road“, tak sa hneď usmievam.

Kapela, vďaka ktorej si prepadla metalu?
U nás doma sa rocková a metalová hudba nikdy nepočúvala (ani nepočúva), skôr bolo stále pustené rádio s takými pesničkami (však viete akými), a už si ani presne nepamätám, ako som prišla ku kapelám ako EVANESCENCE, WITHIN TEMPTATION alebo NIGHTWISH. Tieto tri mi dali facku a ja som zrazu začala počúvať hudbu a nie rádio.

Prvý koncert, ktorý si navštívila?
V puberte to bolo veľmi veľa koncertov rôznych začínajúcich kapiel, ktoré sme cez víkend aj s kapelou chodili pozerať, zoznamovať sa, obkukávať, pogovali a trsali sme z jedného veľkého piva. Samozrejme, každý pekný gitarista bol pre mňa Jimi Hendrix (smiech). Na úplne prvý si však nespomeniem.

Aká pieseň musí hrať na tvojom pohrebe?
James Brown a pieseň „I Feel Good“ a hneď za tým Hugh Laurie – „Swanee River“.

pod-kozu-erika-streckova-4

Sympatická učiteľka si rada zahrá aj na gitare. Foto: archív E. Strečkovej

Súkromné kolo

Je nejaká osoba, ktorá je tvojím vzorom?
Nemám žiaden  vzor, vážim si a obdivujem  ľudí za veci, ktoré dokážu urobiť a som vďačná, keď sa môžem od nich niečo priamo alebo nepriamo naučiť. Vždy sa však snažím robiť veci podľa seba, tak ako to cítim a najlepšie ako viem.

Máš nejaké deti alebo ich plánuješ?
Mám 21 detí v školskej družine, a minimálne 20 detí v triedach na druhom stupni kde učím, zatiaľ mi to stačí. V budúcnosti by mi stačili dve-tri.

Čo si myslíš, aká je tvoja najlepšia a aká najhoršia vlastnosť?
S týmto som mala vždy problém v životopisoch. Akákoľvek moja vlastnosť  tvorí môj celok a niekam ma posúva, takže niekedy ani neviem, čo vlastne robím dobre a čo zle. Možno by som si mohla viac upratovať, ale zase niekedy niečo nájdem po dlhom čase v najvhodnejšej chvíli …, že aký alibizmus (smiech).

Čoho sa najviac bojíš?
Hlúposti ľudí.

Čo ťa naposledy rozplakalo?
Dnes som čítala článok o poslednom bielom nosorožcovi na svete,  o tom prečo a za akých podmienok je tomu tak. Zdôrazňujem predchádzajúcu odpoveď.

Pamätáš si svoje sny? Mávaš nočné mory?
Skoro každé ráno si pamätám sen. Niekedy sa mi stáva, že zabudnem na nejaký sen a zrazu v nejakej situácii, aj o pol roka, si naň spomeniem a zostanem zarazená, pretože to neviem s ničím spojiť. Aj nočné mory sa občas vyskytnú. Hlavne také, keď ma naháňa dáky úchylák, alebo sa topím a neviem nadýchnuť, alebo zomrie niekto z blízkych. Mávam však naozaj hlavne krásne sny a o tých by som vedela píííííísať a píííísať.

Aká je najhoršia vymyslená historka o Tebe, o ktorej si sa dozvedela?
Zatiaľ ma asi ešte veľmi neohovárajú, lebo o žiadnej neviem.

Čo ťa dokáže najviac potešiť a naopak naštvať?
Ja sa najviac teším z maličkostí. Možno to vyznie ako klišé, ale každý deň si uvedomujem svoju existenciu na tejto planéte a neberiem veci ako samozrejmosť. Teda, občas sa mi to stáva, ale snažím sa uvedomovať si to a byť vďačná. Pretože naozaj nikdy nevieme, čo sa stane zajtra. Stačí si pozrieť správy a máte dosť. Ja síce televízor vôbec nemám, ale viem že sa to deje.  A naštvať? Keď zakopnem do dverí väčšinou zahreším.

Aká je tvoja životná filozofia, alebo výrok, ktorým sa riadiš?
Životná filozofia……ži, a nechaj žiť….. Tých výrokov je však viac. Napríklad: „Budete sa snažiť porozumieť celému vesmíru, nepochopíte vôbec nič. Ak sa však pokúsite porozumieť sebe, pochopíte celý vesmír.“ Budha. Alebo: „Človek, ktorý je príliš posadnutý premýšľaním, nakoniec zabúda, že má srdce.“ Osho. Je toho viacej…

Čo nikdy nesmieš zabudnúť, keď ideš von a máš to stále so sebou?
Nič špeciálne, klasika. Kľúče, telefón, peňaženka. Aj keď sa občas stane, že niečo z toho zabudnem.

Čo by si chcela v živote dosiahnuť…?
Umrieť šťastná a spokojná.

Čo by si na sebe zmenila?
Nič.

pod-kozu-erika-streckova-10

Počas natáčania videoklipu. Foto: archív E. Strečkovej

Všeobecné témy

Aký je tvoj názor na homosexuálov a ich registrované partnerstvá?
Homosexuáli tu vždy boli a zrejme aj budú. Deje sa to aj v prírode, nie je to nič nové. Registrované partnerstvá, mne osobne je to jedno. Ja sa napríklad vydávať nechcem, pretože pre mňa je to len nejaká ceremónia, kde ti úrady dajú papier a ten ti má zaručiť, že ten druhý ťa len tak ľahko neokafre. Láska nie je o papieroch, súdoch, úradoch… Ak im ide o to mať papier, tak nech ho majú.

Čo si myslíš o živote na Slovensku?
Slovensko je veľmi krásne, čo sa týka prírody, ale to všetci vieme. Horšie je to s politikou, so školstvom, s kultúrou, s potravinami, atď… Štát tvoria ľudia, preto musí začať každý od seba a nie nadávať na toho a hentoho a nič z toho.

A čo politika, sleduješ ju?
Ani veľmi nie, pre mňa sú politici len bábky, ktoré sa menia, keď si odohrajú svoje predstavenie. Som za to, aby hlasovali ľudia za veci, nielen politici.

Veríš v Boha?
Verím v nekonečnú energiu. Je jedno, ako to pomenúvajú náboženstvá, stále je to jedno a to isté. Neuznávam žiadne náboženstvo, hlavne nie cirkev. O to viac strávim času počúvaním, čo mi naozaj hovorí vnútorný hlas a nie nejaké preklady, ktoré ani nie sú správne preložené, z úst niekoho, kto o rodine a bežnom živote čítal len v knihách. Viem, že všetko sa pre niečo deje, aj to zlé. Nič nie je náhoda a všetci by sme sa mali hlavne upokojiť a spomaliť tempo. Človek by sa nemal tak strašne báť smrti, veď je to jediná istá vec. Skôr by sa mal báť toho, že na smrteľnej posteli si uvedomí, že vlastne ani poriadne nežil.

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk