Tým najpodstatnejším je bez siahodlhých debát to, že americká formácia pochádzajúca zo slnečnej Floridy, padla 27.mája 20016 definitívne na kolená. Presne tento dátum je dňom dokonalej kapitulácie zdravého rozumu pána Chrisa Barnesa a jeho hostí.

SIX FEET UNDER – Graveyard Classics IV: The Number of the Priest

Schválne píšem hostí, keďže dnešná podoba kapely má od originálnych SIX FEET UNDER teda poriadne ďaleko a blýskanie na lepšie časy akosi neprichádza. Spomínaný frontman totiž z nejakého (tajného) dôvodu natáča nové dosky výhradne s pomocou týpkov z CANNABIS CORPSE a starých známych ako Steve Swanson či Jeff Hughell, povoláva výhradne iba ku koncertným aktivitám. Trochu bizarná situácia, ale budíš.

Späť však k muzike. A akej! Máme tu legendárnych JUDAS PRIEST a IRON MAIDEN, čo proste musí predstavovať istú známku kvality. Žiaľ, na zverstvá, aké sa práve dejú na doske „Graveyard Classics IV – The Number of the Priest“, sú aj takéto slávne veličiny prikrátke.

Pritom ide o štvrtý pokus, no starého psa asi predsa len novým, lepším kúskom nenaučíš. Áno, prvý diel prerábok od ACCEPT, DEEP PURPLE alebo VENOM môžeme považovať za vcelku zaujímavú záležitosť, ktorej sa vo svete dostalo vskutku pozitívneho prijatia, lenže už od jeho pokračovania, to všetko ide pekne dolu vodou. „Trojka“ bola preto radšej širšou verejnosťou takmer odignorovaná. Barnes sa ale rozhodne len tak ľahko nevzdáva a so svojimi covermi to do nás páli opäť ďalej a ďalej.

Chris Barnes

Hneď úvodný pohľad na strohý a značne nepodarený obal značí jediné – dnes tu žiadnu zábavu ozaj nečakajte. Pätica, resp. šestica čísel od JUDAS PRIEST a IRON MAIDEN je vďaka duu Suhy/Hall prehrávaná doslova od A do Z, presne krok za krokom podľa vzorového originálu. Žiadne úpravy, dodatočné aranžmány, atmosféra hodná mena SIX FEET UNDER – teraz stačí k „poriadnemu“ coveru iba gitarový pedál „metal distortion – death metal“, pootočenie kolieskom doprava, natriggerované bicie a máme tu krvavú mašinériu par excellence.

Teraz sa na maličkú chvíľu pokúste zabudnúť na predchádzajúce odstavce a celú tú kritiku na adresu „Graveyard Classics IV“. S prvými neľudskými zvukmi z hrdla Chrisa Barnesa sa totiž celá hudobná naplň drobí na obyčajný prach. Legendárny chroptič snáď v poslednej dobe húli viac než obyčajne, lebo ináč si neviem vysvetliť ten suverénne najhorší výkon v jeho bohatej kariére. Nenapadá mi nič iné než slovo KATASTROFA! Prirovnanie k pätnásťročnému fanúšikovi CANNIBAL CORPSE, ktorý po prvýkrát zoberie do rúk mikrofón, aby napodobnil svoje vzory, je bezpochyby na mieste.

Salvy smiechu nastávajú v maidenovských „Murders in the Rue Morgue“ a „The Evil That Men Do“, kde si musíte chtiac-nechtiac položiť otázku: „je toto azda zlý vtip“? Ako mohlo niečo tak skazonosné dostať u renomovaného vydavateľstva Metal Blade Records zelenú, vyjsť do sveta a pustošiť nič netušiace uši death metalových fanúšikov? Ako??? Ako???

Hodnotenie autora: 2 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.