Starí a osvedčení matadori si ťahajú tú svoju káru za sebou bez naozaj prelomových inovácií, ak samozrejme nerátam progres v technických stránkach nahrávok. Nu-metal je už mŕtvy, SLIPKNOT odovzdali svoj odkaz, a tak je teraz na pleciach mladej krvi, aby žáner posúvali ďalej a tlačili pomyselný kameň pred sebou. Jednou z týchto kapiel sú aj ARCHITECTS.

ARCHITECTS – All Our Gods Have Abandoned Us

Vždy ma úprimne veľmi poteší ak na ulici zbadám mladých vyznávačov metalovej hudby (v záplave plytkého popu a hip-hopu), počúvajúc a rozoberajúc svojich hrdinov, medzi nimi  napríklad aj ARCHITECTS. A je to tak aj na novom albume. Najnovšia nahrávka „All Our Gods Have Abandoned Us“ disponuje viacerými hymnami mladej generácie.

Veľa spevných refrénov skĺbených s tvrdou brutalitou, tak dokonale odzrkadľujúcou dnešnú dobu a medziľudské vzťahy. Nie je hudba často zrkadlom spoločnosti ? Skladba „All Love Is Lost“ je dokonalým príkladom.

Úprimne poviem, najprv sa mi album vôbec nepáčil. Sypačky absentujú, „všehovšudy“ je tu len jedna. Nahrávka je štýlovo mixom platní „The Here and Now“ a „Lost Forever/Lost Together“. Z toho teda vyplýva, že mathcorových postupov, charakteristických pre staršie nahrávky (výborný album „Hollow Crown“) sme sa nedočkali. Škoda, muzikanti s takým citom pre rytmus a detaily by sa asi nemali zahadzovať s tak jednoduchými kompozíciami. Ale plne rešpektujem vôľu umelca uberať sa smerom, ktorý mu je v daný moment najbližší.

ARCHITECTS

Napriek tomu ma album postupne dostal. A to svojou atmosférou. Celé sa to nesie v akejsi temnej melanchólii. Elektronika hrá dôležitú úlohu. Zvuk je aj vďaka tomu svieži a moderný. Celý album je v strednom až pomalom tempe. Bicie trochu minimalistické oproti predchádzajúcim nahrávkam. Gitary zase viacej rozostrené, tam by som privítal trochu ostrejší zvuk. Všetko spolu ale dáva  zmysel, nepochybujem, že autori sú s touto doskou spokojní. Chce sa mi napísať, že celé to má „švédsky“ zvuk a ajhľa! Pri vyhľadávaní informácií o albume narážam na Studio Fredman v Göteborgu.

Sam Carter reže svojim hlasom ako píla. Ale pozor, toto nie je len o reve, toto je spev. Niečo ako Chester Bennington z LINKIN PARK v tvrdšom vydaní. Úplne vás nevykuchá, ale nechá pomaly vykrvácať. Možno najlepší spevácky výkon z celej diskografie ARCHITECTS. Tvrdá krása.

Najlepším songom z celého albumu je pre mňa track „A Match Made in Heaven“. Ak by bola každá pieseň takto nápaditá, chladne tvrdá a dokonale odspievaná, tak je to za plný počet. Výrazné kúsky sú aj „Deathwish“ či „Downfall“. Takmer dokonalé.

Textovo je to ponuré. Kritika tohto sveta, všade prítomný hnev a dezilúzia, prebiehanie medzi smrťou, Bohom a vierou. Svet je síce krásne miesto, no krásu možno nájsť aj na miestach, kde by ju nikto nehľadal. Napríklad v hľadaní nádeje a ponorení tohto sveta do zmätku.

To, že je aj táto metalcorová nahrávka určená skôr mladému poslucháčovi, neznamená, že by ju mal starý rocker v rifľovej veste s nášivkami zahodiť a odsúdiť. Ak sa skôr stránite týchto mladých kapiel, skúste začať práve s ARCHITECTS. Možno budete milo prekvapení.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Lukáš „Majo“ Majerčák

Redaktor Valhalla.sk