Album The Eyes of Power je druhým počinom tejto formácie a ja ju veľmi rád nazvem slovenskou, aj keď najdôležitejší člen, spevák Goran Edman, pochádza zo Švédska. To je od úvodu aj počuť. Nechcem uraziť slovenských spevákov tvrdej hudby, no v tomto prípade by bolo priam nemožné, aby hlas na tomto albume patril Slovákovi. Je to jasné z vynikajúceho neslovenského prejavu a aj angličtiny. Navyše Gorana Edmana fanúšikovia isto poznajú z jeho spolupráce s Yngwiem Malmsteenom alebo Johnom Norumom. Musím však priznať, že ani inštrumentálna časť celého albumu sa vôbec nepodobá na slovenskú tvorbu a od prvých tónov som bol veľmi príjemne prekvapený, až šokovaný ich zvukom. Avšak niet sa tomu čo čudovať, pretože mastering albumu si vzal na starosť Greg Reely (Fear Factory, Machine Head, Coldplay). Na druhej strane ani muzikanti nie sú žiadny zelenáči, pretože pretým pôsobili v slovenskej kapele Vindex.

Aj keď kapela má na svojej stránke uvedené, že hrá heavy metal, skôr mi na ich tvorbu pasuje ich druhá definícia, v ktorej sa hovorí o melodickom metale s neoklasickými prvkami – zjednodušene sa, ale dá povedať, že ide o klasický speed/power ako ho poznáme zo severských krajín. V tom ma utvrdzuje aj prvá skladba na albume The  Eyes of Power. Renewal in the East je klasická speed/power metalová inštrumentálka, ktorou sa ženú výborné gitary a lepší úvod albumu si neviem predstaviť. Tu teda prišiel prvý šok z pôvodu kapely a ja som sa nevedel dočkať druhej skladby, kde sa už mal predstaviť aj spevák. A prišiel druhý šok. Už pri prvých veršoch skladby Dura Europos mi padla sánka, pretože spevák Goran Edman odviedol naozaj výbornú prácu. Pri melodických kapelách často píšem o tom, ako nevedia ponúknuť nič nové a na ktorú známejšiu kapelu sa daný album podobá. V prípade Signum Regis je tých podobností viac, nedá sa však určite hovoriť o kopírovaní, či vykrádaní a to tento album robí výborným. Z Goranovho prejavu je jasne cítiť škandinávsky závan a to malo zjavne vplyv aj na inštrumentálny prejav kapely. Gorana je ťažké k niekomu prirovnať, má veľmi špecifický hlas, no mne na um prišiel Jorn Lande, samozrejme nie až v takom „chrapláku“, akým oplýva Jorn. Aby som bol presnejší a nevzniesla sa na mňa spŕška kritiky, že to s Jornom nemá nič spoločné, pripomína mi to Jorna z posledného albumu Masterplanu Time To Be King. Na albume Signum Regis je však jedna podstatná vec, ktorá poslednému Masterplanu chýbala – atmosféra. Goran v prvej polovici väčšinou využíva „chraplavejší“ vokál a v tej druhej zas prechádza do melodickejších polôh. Čo sa týka inštrumentálnej časti, tu sa to prirovnáva ešte horšie, pretože v tomto žánri je strašne veľa podobných kapiel, ale zo Signum Regis ide neskutočná energia. Napriek tomu, že takýchto kapiel je dosť, Signum Regis sú dynamickí a neúnavní, čo ich album robí veľmi dobrým.

Nebudem opisovať podrobne jednotlivé skladby, pretože koncept speed/power metalových albumov je každému jasný – rýchle gitarové intro, spev, naháňačka bicích a gitár, melodický a  často veľmi chytľavý refrén a tak dokola – toto splnili Signum Regis do bodky a so svojou energickosťou pridali albumu na naše pomery príchuť niečoho výnimočného.

Ťažko je vybrať najlepšiu skladbu, zlá na albume nie je ani jedna. Vypichol by som snáď už spomínanú Dura Europos, ktorá poslucháča dokonale navnadí na rýchlu vlnu, na ktorej sa potom už len vezie a neželá si, aby dopadol na pobrežie. Na albume je iba deväť skladieb, z toho tri čisto inštrumentálne, čo síce chválim, ale na tomto albume by som dokázal počúvať aj pätnásť rôznych skladieb. Keď to vyzerá, že chalani trochu spomalili v poslednej inštrumentálke Roma Aeterna, kde je pekné klávesové intro, prichádza na rad posledná skladba albumu Destroyers of the World, ktorá má výstižný názov. Na záver vás totiž zničí opäť výborne nasadeným tempom a ku Goranovi sa, ako aj v zopár iných skladbách, pridáva aj ostatné osadenstvo kapely a zborový spev ma po takmer trištvrte hodine dostáva na koniec mojej eufórie.

Možno bude odo mňa trúfalé prirovnávať Signum Regis k stáliciam ako Masterplan, Stratovarius alebo Freedom Call, no nemôžem si pomôcť. V čase, keď je melodická scéna preplnená albumami bez iskry a pravého bláznovstva je takýto album na nezaplatenie.

Foto: www.signum-regis.com

Žáner: melodic heavy/power metal Krajina pôvodu: Slovensko/Švédsko Vydavateľstvo: Inner Wound Recordings Dátum vydania: 12.11.2010 Web: www.signum-regis.com
Zostava: Goran Edman – vokály Ronnie Konig – basgitara Filip Koluš – gitara Ado Kaláber – gitara Jaro Jančula – bicie Ján Tupý – klávesy	Diskografia: Signum Regis – 2008 The Eyes of Power – 2010
Tracklist: Reneawal In The East (3:10) Dura Europos (4:26) Purpleborn (4:50) Mystical Majesty (3:54) One Fatal Enterprise (5:06) The Underground Temple (5:16) Oathbreaker (4:32) Roma Aeterna (4:38) Destroyers of the World (6:01)	Definitíva: Signum Regis považujem za hudobný zázrak  a som veľmi rád, že niečo také na Slovensku máme, aj keď so zahraničným spevákom. Ten už, aj tak výborný  výkon, vyšperkoval takmer do dokonalosti. Konečne poriadny melodický album!

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla