V podstate už hneď v úvode vás na pokojnú nôtu naladí šepkané intro Fra Verdenstreet. Na vlnách pokojnej atmosféry sa v podstate nesie celý album. Samozrejme, že Varg sem tam zatne svoje blackové pazúry, ale to iba možno pro forma, aby sa nepovedalo. Takisto ako pri Belus, je aj na novinke zvuk opäť slabší, bicie znejú plechovo, ale takisto ako pri predchádzajúcom albume musím napísať, že na jeho „surovejší“ a menej vyspelejší zvuk si určite časom zvyknete. Naozaj si dovolím tvrdiť, že časti jeho typického black metalu sú počuť iba vďaka jeho blackovému škreku, ktorý však nehrá prím. Už pri predošlej nahrávke Varg experimentoval s hovoreným slovom alebo čistým vokálom. Ak to na Beluse bolo v troch skladbách, tak na Fallen nájdete čistý vokál v každej jednej. Samozrejme, že čistý vokál je prestriedaný s blackovým škrekom, ktorý je stále ohromujúci. No aj pomer čistých a agresívnych vokálov svedčí o vyrovnanosti samotného interpreta. Novinka sa dá naozaj najviac porovnávať asi s albumom Belus. Avšak skladby ako Sverddans a Keliohesten, ktoré boli na Beluse, by ste na novinke márne hľadali. Azda najbližšie k ortodoxnému black metalu má Vanvidd. Nielen bicie, ale aj vokál sa snaží navnadiť blackovú atmosféru a oproti ostatným skladbám, ktoré sú poväčšine v pokľudnom a strednom tempe sa práve Vanvidd vymiká z konceptu albumu. Po hudobnej stránke hrajú okrem vokálu a zvláštnej atmosféry prím gitarové stopy. Zo začiatku mi však doslova liezli na nervy a pôsobili na mňa rušivo, avšak po viacerých vypočutiach, si Fallen bez tohto zvuku gitár neviem predstaviť. Celý album vyvrcholí inštrumentálnou skladbou Til Hel Og Tilbake Igjen, ktorej naozaj nerozumiem. Okrem úderov do bubna, v nej počujeme pre mňa neidentifikovateľné nástroje, z ktorých cítiť orientálny nádych. V závere tejto inštrumentálky dostane priestor aj gitara. Sám veľmi neviem, čo touto skladbou chcel autor povedať, pretože mňa doslova otravovala. Po čase si myslím, že najmä touto skladbou chcel Vikernes zobraziť jeho zmysel pre detaily, ktoré sú koniec koncov skryté aj na celom albume.

Novinka Fallen je azda najexperimentálnejším albumom od Burzum. Blackových prvkov je už oveľa menej, na povrch vyplávali dokonca až ambientné a folkové prvky. Fallen je ťažko uchopiteľný album a neverím, že každému fanúšikovi Burzum bude po vôli. Svoje čaro jednoznačne má a novinku treba brať ako Vargovu spoveď a jeho momentálne psychologické rozpoloženie a v neposlednom rade sa snaží dokázať aj svoj zmysel pre detail. Fallen sa dostane pod kožu oveľa ťažšie, ale pokiaľ ste vlastníkov kompletnej zbierky Burzum, nesmiete vynechať ani tento album.

Žáner: black metal/ambient Krajina pôvodu: Nórsko Vydavateľstvo: Byelobog Productions Dátum vydania: 7.3.2011 Web: www.burzum.org
Zostava: Varg „Grishnack“ Vikernes – vokály, všetky nástroje	Diskografia: Burzum – 1992 Det Som Engang Var – 1993 Hvis Lyset Tar Oss – 1994 Filosofem – 1996 Dauoi Baldrs – 1997 Hlioskjálf – 1999 Belus – 2010 Fallen – 2011
Tracklist: Fra Verdenstreet (1:02) Jeg Faller (7:49) Valen (9:21) Vanvidd (7:06) Enhver Til Sitt (6:16) Budstikken (10:10) Til Hel Og Tilbake Igjen (5:57)	Definitíva: Na Fallen sa do popredia dostáva Vargova  pokľudná duša, blackové vokály ustupujú tým melodickejším, ostré gitary a agresívne tempo  strieda pohoda a kľud.  Varg začal svoj prerod  v kľudnejšieho muzikanta už na Belus, no na Fallen ho rozvíja a završuje. Novinka je príjemná blackovo/ambientno folková nahrávka, avšak s klasickými prvkami Burzum. Nič viac, nič menej.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla