Posledné festivalové popoludnie sa nieslo v podobnom duchu ako to piatkové. Počasie prialo účastníkom, ktorí sa hromadne chladili na miestnom kúpalisku, čo malo opäť za následok slabú návštevnosť koncertov kapiel, ktoré sa predstavili poobede.

Sobotný program otvorila šalianska kapela DOGMA INC., ktorá behom svojej polhodinky na scéne predviedla zaujímavý energický koncert, v ktorom dominoval metal so štipkou hardcoru. Kapela sa sústredila najmä na aktuálnu štúdiovku „Blacksun Flowers“.

Aj keď tento štýl nie je úplne moja šálka kávy, DOGMA INC. boli príjemným hudobným štartom do dňa a hlavne vítanou variáciou metalového subžánru na festivale, keďže predchádzajúce dni sa niesli v iných melódiách.

Na ich výkon sa pokúsila nadviazať košická formácia MEREDITH. Finalisti posledného ročníka Wacken Metal Battle a Rockovej maturity predviedli vystúpenie zo súdka moderne znejúceho metalcoru. Vystúpenie MEREDITH ma tak trochu zarazilo kvôli pár záležitostiam. Samotný vzor speváka je tiež čisto subjektívna vec, na ktorej sa dá na druhej strane vidieť pozitívum a snahu o odlíšenie sa, takže tam by som až taký veľký problém nevidel…

Čo ma ale naozaj rušilo bol fakt, že frontman kapely sa medzi skladbami prihováral hŕstke fanúšikov anglicko – slovensky, čo znelo asi nasledovne „We are MEREDITH and we are from Slovakia. A teraz si zahráme skladbu z nášho posledného albumu“. Možno mal líder kapely iný pocit, ale osobne si myslím, že v tej skupinke približne 30 ľudí, ktorí koncert sledovali, nebolo príliš veľké medzinárodné zastúpenie…

Po tvrdšom dvojkole som si dal malú pauzu aj ja a do koncertného areálu som sa vrátil na vystúpenie ďalšej kapely z metropoly východu, RAVENCLAW.  Aj keď fanúšikov trochu pribudlo, stále to nebola veľká sláva. Košičania sa prezentovali sviežim melodickým power metalom, čo bola zas príjemná zmena a fanúšikovia nenakŕmili len uši, ale aj oči pri pohľade na sympatickú basgitaristku Tonku.

Príjemnym prekvapením na úvod koncertu bolo rozdávanie CD svetovej hudobnej kompilácie s názvom „The Metal Music Globalliance Compilation“, na ktorej sa nachádzajú skladby 16 kapiel z 11 krajín a jednou z nich je práve aj RAVENCLAW. Frontman kapely Matej sa počas koncertu snažil prítomných fanúšikov vyhecovať a keďže išlo v podstate o domácu kapelu, tak sa mu to celkom aj podarilo.

Hlavným ťahákom posledného festivalového dňa bolo štvorchodové nemecké metalové menu. Ja som predkrm preskočil a dostavil som sa na vystúpenie power/thrash metalovej legendy RAGE. Hneď z úvodu musím ešte raz a znovu skritizovať počet fanúšikov. Už to samozrejme nebola len hŕstka ľudí, ako pri domácich kapelách, a pred pódiom sa to celkom zaplnilo. No RAGE sú na svetovej scéne viac ako tridsať rokov si rozhodne zaslúžili väčšiu pozornosť. Frontmanovi Peavy Wagnerovi to však nevadilo a koncert otvoril peckou „The Devil Strikes Again“, ktorá je titulnou skladbou ich čerstvého albumu. V následnom príhovore sa zvítal s fanúšikmi, ktorých ubezpečil, že určite neprídu ani o staré hity z 90. rokov a slovo dodržal.

Trojica muzikantov na pódiu si to naozaj užívala a strhla so sebou aj zadnejšie rady publika, koncert tak mal naozaj stupňujúce tempo, aj keď sa hral ešte za svetla. Peavy Wagner dokonca vzal jednému z fanúšikov v prvom rade mobilný telefón, na ktorý si práve nahral video a pokračoval v natáčaní priamo z pódia, čo muselo byť pre majiteľa telefónu skutočne cenným artiklom. Kapela sa so Sninou rozlúčila skladbou „Higher Than the Sky“ z roku 1996, ktorú si skalní v popredných radoch poctivo odspievali. Zdvihnuté metal fists už ale viali takmer celým areálom. RAGE tak dokázali vyťažiť zo svojho koncertu maximum a prítomní fanúšikovia túto porciu poriadneho a nefalšovaného metalu úprimne ocenili.

RAGE vystriedali o niečo melodickejší PRIMAL FEAR na čele s Ralfom Scheepersom. Aj keď tento žáner už je mojou šálkou kávy, mal som smolu, že počas tohto koncertu na mňa doľahla akási celofestivalová únava. Našťastie som bol asi jediný, pretože pred pódiom sa to konečne poriadne zaplnilo a diváci vytvorili veľmi dobrú atmosféru už od prvej skladby.

Aj PRIMAL FEAR ponúkli mix nových skladieb a starších osvedčených hitov. Fanúšikovia si tam mohli vypočuť skladby „Rulebreaker“ z tohtoročného rovnomenného albumu, spoločne s ďalšou novinkou „Angels of Mercy“, ale aj osvedčené skladby „Nuclear Fire“, či „Sign of Fear“, ktoré patrili k vrcholom koncertu. PRIMAL FEAR si dôstojne splnili úlohu jedného z headlinerov, ale to hlavné ešte len malo prísť…

Nemeckú metalovú porciu zavŕšila niekoľkokrát korunovaná titulom kráľovnej metalu Doro Pesch so svojou rovnomennou kapelou DORO. Bez chodenia okolo horúcej kaše poviem, že DORO bola najväčším prekvapením celého festivalu a ak si odmyslím moju srdcovku WITHIN TEMPTATION, tak išlo o jednoznačne najlepší koncert tohto ročníka Rock pod Kameňom.

DORO si získala fanúšikov hneď po vystúpení na pódium. Koncert odpálila skladbou „Earthshaker Rock“ a na pódiu vystupovala s tak obrovskou energiou, že si získala celú Sninu. Únava, ktorá sa na mne prejavovala od koncertu PRIMAL FEAR bola lusknutím prsta preč. Priznám sa, že z repertoáru DORO som poznal len tie najväčšie hity, no z pohľadu fanúšikov som mal pocit, že sú na tom podobne viacerí, nikomu to však nevadilo a Doro by v ten večer strhla na svoju stranu aj fanúšikov gospelovej hudby.

Kráľovná metalu si koncert neskutočne užívala, stále sa prihovárala fanúšikom a oceňovala atmosféru. Vo vzduchu bolo naozaj cítiť pravú koncertnú chémiu, keď to medzi interpretom a fanúšikmi funguje. Prvý poriadny vrchol prišiel v polovici jej setu, keď si fanúšikovia mohli užiť cover verziu „Breaking the Law“ od legendárnych JUDAS PRIEST.

A ďalej to už išlo ako na bežiacom páse. Divákov však nezabávala len samotná DORO, ale aj bicmen Johny Dee, ktorý predviedol výborné sólo. Po ňom už hudobníci na pódiu súkali do ľudí hit za hitom. Fanúšikovia si mohli zaspievať wackenovskú hymnu „We are the Metalheads“ a hitovku „All We Are“. DORO v Snine ukázala, že titul metalovej kráľovnej jej patrí právom a bez akýchkoľvek pochybností. Práve nemecká sympoška dala skvelú bodku za 14. ročníkom festivalu Rock pod Kameňom.

A čo dodať na záver? Do Sniny som sa chystal už dlhšie, ale vždy som nadával na tú diaľku. Môžem s istotou povedať, že o rok ju s radosťou prekonám, pretože pri sninských rybníkoch sa koná naozaj vydarený festival, ktorý je skvele organizačne zvládnutý a ponúka skvelé mená z hudobnej scény. Navyše je to festival, ktorý nie je sprofanovaný, nie je preplnený, no aj tak na ňom vládne super atmosféra.

PLUSY celého festivalu:
Celková organizácia festivalu, čistota areálu
Veľmi dobrý zvuk takmer všetkých kapiel
Fantastický koncert DORO

MÍNUSY festivalu:
Chýbajúce miesto na nabitie telefónov
Zlý zvuk DIRKSCHNEIDER

Foto: Matej Cázer