Boli to časy, keď títo Švédi začínali ešte pomerne nedávno s ráznym hard rockom a dokonca koketovali aj s ťažkým kovom. Boli trocha nenápadní, ale cestu na pódiá, kde sa to v dave hemží teenagerkami, si vydláždili pomerne rýchlo. A tak nie je divu, že za posledných 5 rokov sa servíruje v poradí už štvrtý štúdiový počin Performocracy. A už aj keď bývalý dvorný gitarista Pontus Norgren pochopil, že si podstatne viac zahrá s Hammerfall, je jasné, že trend smerom k mainstreamu nastúpený na poslednej doske Clash Of The Elements nebol len náhodou a zmenou z rozmaru alebo nudy.

Vlastne, ono na novinke je to mainstreamom nasiaknuté až až. Úsmevné na tom všetkom je, že hneď v úvodnej singlovke I Want It All sa to vo videoklipe hemží metalovými pózami a bubeník má snáď väčšiu sadu ako mal Mike Portnoy v Dream Theater. Keď počítam fakt odstrašujúci trend s ružovou na pódiu, ktorá asi nemá za cieľ propagovať jedného z našich mobilných operátorov, jeden by povedal, že to vyzerá na dosť veľkú katastrofu. Škodoradostných, ale asi tiež veľmi nepoteším. The Poodles vykorčuľovali nakoniec z toho celkom dôstojne, no s veľkými rezervami. Svojej hard rockovej minulosti sa dotkli len poskromne a vsadili skôr na jednoduchšie skladby, ktoré zachraňuje čiastočne hitový potenciál. Dôkazom toho je napríklad ďalšia singlovka Cuts Like A Knife, ktorá dokazuje, že ak sa nájde dostatočne zaujímavý motív zabalený v ľúbivom a svižnejšom kabáte, nemusí byť z toho nutne rádiový odpad. Základným problémom však ostáva stereotypná šablónovitosť skladieb, ktoré sa rýchlo zlievajú a neprinášajú nič dramatické, čo by vyslovene nadchlo. Preto mám pocit, že pri počúvaní albumu som odkázaný na pár hard rockových závanov, ktoré mi zdvihnú obočie, pár rádiových skladieb, ktoré rýchlo odsýpajú v pozadí pri nejakej činnosti. Za zmienku možno stojí aj napríklad podarená balada As Time Is Passing, ktorá akoby svojim názvom čo to sarkasticky pripomínala vzhľadom na kompletný hudobný obsah. V prvom momente mi však pripomenula Bon Joviho.

Tak ako teda? Brať, či nebrať? To je otázka. Je to asi o povahe. Milovníci staršej tvorby si asi len odpľujú a pôjdu o dom ďalej. Tí, čo znesú nenáročne rádiové a občas aj rockové  plochy, si možno prídu na svoje alebo sa aspoň neurazia. To je ale pri kapele The Poodles v roku 2011 skôr smutné konštatovanie.

Žáner: melodic heavy metal/hard rock Krajina pôvodu: Švédsko Vydavateľstvo: AFM Records Dátum vydania: 15.4.2011 Web: www.poodles.se, www.myspace.com/thepoodles
Zostava: Jakob Samuel – vokály Henrik Berqvist – gitara Pontus Egberg – basgitara Christian „Kicken“ Lundqvist – bicie	Diskografia: Metal Will Stand Tall – 2006 Sweet Trade – 2007 Clash of the Elements – 2009 Performocracy – 2011
Tracklist: I Want I All Until our Kingdom Falls Father To A Son I Believe In You Cuts Like A Knife As Time Is Passing Love Is All Your Time Is Now Action! Bring Back the Night Vampires Call Into the Quiet Night Dont Tell Me /Bonus track/	Definitíva: Album svojou tvrdosťou pripomína staré  nahrávky Cannibal Corpse a hodí sa skôr  po raňajkách ako pred spaním. Ak to takto pôjde ďalej,  tak tu máme novú švédsku mlátičku,  ktorá svojou technikou a presnosťou prekoná aj Meshuggah. Ak ste tieto riadky pochopili, bude asi lepšie, keď sa tomuto vyhnete oblúkom. Inak konáte len na vlastné riziko.