ASPHYX – Incoming Death

Holandskí veteráni kovu smrti sa po štyroch rokoch pripomínajú s novým počinom. Od návratu v roku 2007 sú vo forme. Platí to aj tentokrát?

Od poslednej nahrávky „Deathhammer“ sa v ASPHYX mierne zmenila zostava, keď v roku 2014 opustil kapelu dlhoročný bicmen Bob Bagchus a na jeho miesto zasadol Stefan Hüskens. Začiatkom tohto roka sa tak mohli zavrieť do štúdia a zvečniť svoje nové nápady. Z tvorivého procesu vzišlo 11 skladieb tvoriacich novú dosku s príznačným názvom „Incoming Death“.  O mix a mastering sa opäť postaral dobre známy Dan Swanö a o pekný artwork ich dvorný umelec Axel Hermann.

asphyx-incoming-death

ASPHYX – Incoming Death

Očakávania boli od samého začiatku jasné, čo potvrdil aj samotný krikľúň Martin van Drunen. Nič ako tradičný štýl ASPHYX nečakajte. A veď prečo by to kapela s autentickým ksichtom aj robila, všakže.

Aktuálny počin je rozmanitý s neobrúsenými hranami mixujúci smrtiace vypalováky, stredné tempá a doomové bahno s už klasicky surovým zvukom a vrčiacim Martinom van Drunenom. Ten znie stále tak, akoby si občas doprial pre svoje hlasivky drveného skla Najviac ma nové veci bavia v nadupaných a zúrivých polohách, kedy sa odtrhnú z reťaze.

Tie reprezentujú napríklad také kúsky ako chytľavá „Candiru“, titulná „Incoming Death“ alebo „Wildland Fire“. Pravda, ASPHYX sa za každú cenu do takýchto rúbaníc nepúšťajú, ale keď nám ich už naservírujú, tak stoja za to. Zaujímavo znejú nové pieseň, aj keď sa zaradí o niečo nižší rýchlostný stupeň. Rezko odsýpajúca, neskôr s poriadne tučným ťažkotonážnym riffom znejúca „The Feeder“, prípadne od samého začiatku kvalitná „It Came from the Skies“, ktorá parádne vygraduje s geniálne riffujúcim Paulom Baayensom.

asphyx-promo-2016

ASPHYX

Nový album má však aj momenty, ktoré ma občas až tak nebavia. A to sú tie zasadené do doomových vôd. Ťaživý a drviaci efekt nie vždy na mňa funguje.  Na „Incoming Death“ sú však len dve piesne, bez ktorých by som sa kľudne obišiel – „Wardroid“ a hlavne rozsiahlejší kúsok „The Grand Denial“. V druhej menovanej je síce postupná gradácia s melancholickou vyhrávkou a stredná pasáž celkom ujde, pričom na zahodenie určite nie je ani akustický záver, no chuť zakaždým ju preskočiť neprestáva. No toto mám u ASPHYX v podstate stále a ich doomové polohy mi nie vždy sadnú, ale žiadna tragédia, ani utrpenie sa určite nekoná.

Na nahrávke sa ale nájde aj bahienko či pomalšie veci čo zaujmú. Napríklad najtemnejšia pieseň „Subterra Incognita“ pripomínajúcu napríklad takých náladotvorcov ako sú EVOKEN. Miestami disponuje až s funeral doomovým nádychom a na konci je ešte vyšperkovaná klavírom. Za zmienku istotne stojí aj záverečná „Death: The Only Immortal“ v pochodujúcom tempe a vystavaná okolo ústredného gitarového motívu, navyše svojou atmosférou sa skvele hodí na samotný koniec.

Žiadne prekvapenie sa nekoná. Novinka „Incoming Death“ je tradičný ASPHYX a podstatným faktom je, že Holanďania sú v dobrej forme. Skladby aj napriek pár spomaleniam pekne odsýpajú a bavia, vďaka pestrosti hluché miesta nenájdete. Tažké riffy, atmosféra, deathové rúbanice, sound ostrý ako žiletka, Martin van Drunen za mikrofónom – je tu všetko, čo od ASPHYX očakávame.

Hodnotenie autora: 7 / 10

Žáner: death/doom metal
Krajina pôvodu: Holandsko
Vydavateľstvo: Century Media Records
Dátum vydania: 30.9.2016
Web: http://www.facebook.com/officialasphyx
Zostava:
Martin van Drunen – vokály
Paul Baayens – gitary
Alwin Zuur – basgitara
Stefan Hüskens – bicie
Tracklist:
Candiru (2:40)
Division Brandenburg (3:05)
Wardroid (4:40)
The Feeder (4:06)
It Came from the Skies (3:29)
The Grand Denial (7:08)
Incoming Death (1:56)
Forerunners of the Apocalypse (3:42)
Subterra Incognita (5:06)
Wildland Fire (3:41)
Death: The Only Immortal (8:09)
Diskografia:
The Rack – 1991
Last One on Earth – 1992
Asphyx – 1994
God Cries – 1996
Embrace the Death – 1996
On the Wings of Inferno – 2000
Death…the Brutal Way – 2009
Deathhammer – 2012
Incoming Death – 2016
Definitíva:
ASPHYX nedopustili zaváhanie a na novom albume majú pevnú pôdu pod nohami. Novinka ponúka presne klasický mix death metalu s doomom, ktorý každý očakával. Nechýba ťažká atmosféra, smrtonosné riffy, ostrý sound, či geniálny vokál Martina van Drunena.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články

Redaktor Valhalla.sk