Aktuálny live album s dvoma novými piesňami je akýmsi milým predkrmom pred očakávaným albumom (podľa všetkých dostupných informácií by sa mala objaviť v obehu v prvej polovici roka 2017) a prináša hneď vskutku výživnú, takmer hodinu trvajúcu porciu pekne prehnitého materiálu, ktorý by mal spoľahlivo potešiť každého fanúšika tohto legendárneho zoskupenia zo slnečnej Floridy.

OBITUARY – Ten Thousand Ways To Die

Až trinásť skladbový komplet v sebe totiž ukrýva dve absolútne novučičké záležitosti – pomalý, vyše šesť minút trvajúci pľuvanec „Loathe“ a o niečo kratšiu a svižnejšiu titulnú pecku „Ten Thousand Ways To Die“ s parádnym gitarovým sólom.

Po hudobnej stránke sa už klasicky všetko nesie v tých najlepších tradíciách skúsených Američanov. Zvuk je síce možno na pomery OBITUARY až nezvyčajne krištáľovo čistý a spomínanej „Loathe“ by určite neuškodilo mierne zostrihanie (nekonečné omieľanie toho istého ríffu je v tomto prípade skutočne únavné) do prijateľnejšej formy, avšak aj napriek tomu vo výsledku ide o jednoznačne životaschopný materiál.

OBITUARY

Zvyšok tohto zaujímavého materiálu následne tvorí parádna sonda do amerického turné a do miest ako Los Angeles, Atlanta, Chicago alebo San Diego. Áno, OBITUARY sa tentokrát rozhodli zdokumentovať a zachytiť atmosféru viacerých vystúpení, ktoré následne celkom šikovne pospájali do jedného celku.

Ja osobne razím zlaté pravidlo – ak živák, tak výhradne z jediného miesta, či už vďaka atmosfére, výslednému  soundu a celkovému vyzneniu, lenže OBITUARY si tieto aspekty do veľkej miery bez problémov stihli ustrážiť. Pomerne čerstvé brutalitky typu „Centuries of Lies“, „Visions In My Head“ stoja hrdo vedľa staručičkých klasík ala „Intoxicated“, „Dying“, „Don´t Care“, „Slowly We Rot“ a poslucháč musí byť aj vďaka veľmi priaznivej cene  viac než spokojný.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.