Vyše štyridsať minút dlhá kolekcia s názvom „The Serenity of Suffering“ vyšla iba pred niekoľkými dňami a už okolo seba stihla spraviť poriadny rozruch. Pätica z kalifornského Bakersfieldu sa totiž na novej doske vracia niekam na prelom milénia a do dôb celosvetovo úspešných monolitov „Issues“ či „Untouchables“.

KORN – The Serenity of Suffering

Kým však predchodca „The Paradigm Shift“ bol o akomsi opätovnom návrate na stratené pozície a najmä o uzmierení sa s tak dôležitou persónou, akým je spomínaný Brian „Head“ Welch, aktuálna placka ide ešte omnoho ďalej. Prináša hotovú erupciu kvalitných nápadov s typickými ingredenciami KORN, k tomu malú prímes elektroniky, a to všetko zabalené v modernom zvukovom kabátiku.

Ono nebudem priďaleko od pravdy, ak odvážne prehlásim, že každá z tu prítomných jedenástich (limitovaná edícia je rozšírená o ďalšiu fantastickú pecku „Baby“, respektíve „Calling Me Too Soon“. Odporúčam!) skladieb, môže byť potenciálnym singlom, hitom, evergreenom… To je aj trochu paradox. Na celkovú náladu tohto kompletu sa síce nalaďuje o niečo dlhšie, než je u pätici zvykom (fajn, šokujúce experimenty „Untitled“ a „The Path of Totality“ boli dokonca ešte o čosi tvrdším orieškom), ale stačí niekoľko pozorných počutí a je ihneď vymaľované.

KORN

Spočiatku možno fanúšika zľahka odrádza mierna šablónovitosť a podobný vzorec pri viacerých, presnejšie povedané, skoro všetkých piesňach. Albumu „The Serenity of Suffering“ totiž jednoznačne chýba jeden/dva výlety do ponurejších vôd (pamätáte na pomalé, sugestívne tracky ako „Tearjerker“, „Lullaby For Sadist, či o niečo staršie „Kill You“ a „No One´s There“?), lenže tu sa až zbytočne priveľmi vsádza na typickú tvár KORN – stredné tempo, klasickú stopáž a klasickú gradáciu.

Ak sa však oprostíme od tejto skutočnosti a prijmeme placku v celej jej podstate, presne takú aká je, dostávame prvotriedny „matroš“ s absolútne ozrutným zvukom. Tu palec hore pre Nicka Raskulinecza, producenta takých hviezd ako RUSH, ALICE IN CHAINS alebo EVANESCENCE.

Aj vďaka nemu podladené gitary totálne zabíjajú, rytmická sekcia konečne opäť demoluje a frontman Jonathan Davis? Ten je znovu ústrednou postavou celého diania, ktorá dokáže i zo slabšej položky poľahky vyrobiť zapamätateľný šláger. Jeho mimoriadny výkon v mnohých neuveriteľne chytľavých refrénoch, ale aj neurotický, ba až brutálny growling, nejde vyhnať z hlavy! Aj napriek kozmetickým výčitkám teda máme čo dočinenia s jedným z absolútnych hudobných vrcholov tohto kalendárneho roka a ďalšiu famóznu dosku od Američanov KORN.

Autor: Demonick

Hodnotenie autora: 9 / 10

Názor redakcie:
Tiež ešte sledujete kapelu, ktorá vás sprevádzala dospievaním a uviedla vás do sveta rockovej či metalovej hudby, aj keď postupom času prirodzene zmenila svoj hudobný štýl ? Pre mňa je takouto formáciou KORN.

Kto by si bol vtedy pomyslel, že ešte v roku 2016 vyjde tak kvalitný nu-metalový album? KORN boli vždy v čele tohto žánru. Nahrávky po Headovom odchode mali predsa len rozporuplné reakcie. Dokonca ani jeho návrat nedokázal odstrániť všetky pochybnosti. Tie sú ale tentoraz už nadobro preč.

KORN s albumom „The Serenity of Suffering“ prinášajú „kulervoucí“, temný, veľmi osobný a zároveň veľmi čerstvý materiál. Moderný zvuk ukazuje všetkým metalcorovým kapelám, odkiaľ vanie vietor. Gitary sú hutné, tvrdé, nápadité, aj keď trochu menej čitateľné oproti starším nahrávkam. Opäť chýba štrkotajúca Fieldyho basa. Ray Luzier na bicích dokonale nahradil Davida Silveiru. A Jonathan Davis opäť spieva ako ranené zviera. Alebo padlý anjel. Záleží len na uhle pohľadu a momentálnom rozpoložení poslucháča.

Dá sa ešte po toľkých rokoch v hudobnej brandži a umeleckom vyjadrovaní životného utrpenia frontmana nájsť a verne opísať témy duševnej bolesti? Veruže dá. Niekedy nepomáha ani tá najlepšia terapia. Plné hodnotenie nemôžem udeliť vzhľadom na geniálne pecky na albumoch „Korn“ a „Follow the Leader“.

Autor: Lukáš „Majo“ Majerčák

Hodnotenie autora : 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.