Divinefire – Eye of the Storm

Eye Of the Storm je piatym štúdiovým albumom severskej formácie DIVINEFIRE a obsahuje až 12 skladieb. Ako uvádza samotná kapela, ich štýl spája obidve zložky power metalu – melodickú a aj tú agresívnejšiu.
Zadefinovať tvorbu DIVINEFIRE je dosť náročné. Čo sa týka inštrumentálnych prvkov, prívlastok symphonic nesú oprávnene, pretože symfonické prvky počuť snáď v každej skladbe a tvoria akúsi hranicu medzi melodickou časťou a agresívnejšou. Presne tak je totiž celý album rozdelený. Niektoré skladby sú skôr čisto melodické (Hold On) a aj veľmi chytľavé. Väčšinou si to však dvaja speváci Christian Rivel a Germán Pascual (NARNIA) spravodlivo „rozdajú“ v každej skladbe. Svetlým príkladom je aj Unchain My Soul, kde sa melodický spev strieda s blackovejším. Práve Eye of the Storm je po dlhšom čase konečne power metalový album, ktorému nechýba temnota, samozrejme v rámci možností. Hneď v nasledujúcej Bright Morning Star si to zase Christian strihol vysokým vokálom. Refrén je vydarený, najmä vďaka výborným gitarám a bicím, ktoré dávajú skladbe zvláštny náboj, by som túto skladbu zaradil do kategórie „štvorpercentných.“ A to zvlášť po dobrom nabudení z predchádzajúcich skladieb, kde sa páni prezentovali inak.

Miestami nadobúdam dojem, že hudobníci vlastne poriadne nevedia, čo majú hrať a svoj pravý štýl stále hľadajú. Po burcujúcom úvode, odmäkčenej Bright Morning Star ma v skladbe To Love And Forgive zaskočilo 90 sekundové vikingské intro s folkovými prvkami. A takto to funguje aj ďalej na albume. Keďže z troch členov kapely sú dvaja vokalisti, Jani Stefanovic sa stará o všetky inštrumenty s pomocou elektroniky a občas mám pocit, že chcel silou-mocou použiť čo najviac prvkov. Niektoré priam až bijú do uší, no snaha sa cení. Je to počuť na celom albume, raz brutálne gitary na preteky s bicími, potom pomalá symfonická balada alebo vikingské intro. No, dorazila ma skladba Even At My Lowest Point, ktorá začína dobrým a rýchlym gitarovým sólom, no neskôr sa v nej objavili husle (alebo čo to bolo) a zaklincované to bolo ešte lepším gitarovým sólom, ako bolo to úvodné.  Takáto nesúrodá rôznorodosť sa strieda na celom albume dookola.

Jednotlivé skladby sú kvalitné (aj keď niektoré prvky fakt bijú do uší, ale na tie po chvíli zabudnete), no albumu chýba jasný koncept, osnova, ktorej by sa držal a podľa ktorej by sa dal zadefinovať. A to sa netýka len albumu ako celku, teda že sú odlišné jednotlivé skladby, ale týka sa to aj samotných skladieb, keď sa v jednej vystrieda niekoľko vzdialených a podľa mňa zle skombinovaných prvkov. Snáď jedinou svetlou výnimkou okrem už spomínanej Hold On je ešte aj Send Me Out, kde Christian predvádza slušné preteky s hudobnými inštrumentami, niečo na štýl starého dobrého agra.  Nasledujúca Masters & Slaves je zas pravý opak a stavaná do blackového štýlu, no musím povedať, že ako samostatný prvok sa vydarila.

Nebudem tu už opisovať zvyšok skladieb, aj keď na niektorých prvkoch ku koncu albumu som sa fakt pobavil, no bol to skôr smiech cez slzy. Eye of the Storm je naozaj veľmi ťažko zadefinovateľný album. Mňa osobne príliš neoslovil, no snahu hudobníkom uprieť nemôžem. Tento album určite stojí za otestovanie vašich uší, pretože ponúka niečo, čo sa tu často nevyskytuje a nepochybujem o tom, že si tento album nájde svojich priaznivcov.

Žáner: symphonic power metal
Krajina pôvodu: Švédsko
Vydavateľstvo: Rivel Records
Dátum vydania: 25.3.2011
Web: www.divinefire.net
Zostava:
Christian Rivel – vokály
German Pascual – vokály
Jani Stefanovic – bicie, gitara, basgitara, klávesy
Diskografia:
Glory Thy Name – 2004
Hero – 2005
Into a New Dimension – 2006
Farewell – 2008
Eye Of the Storm – 2011
Tracklist:
Time For Salvation (4:35)
Hold On (4:00)
Unchain My Soul (4:03)
Bright Morning Star (4:45)
To Love And Forgive (6:57)
Even At My Lowest Point (4:19)
Send Me Out (3:25)
Masters & Slaves (3:57)
The Worlds On Fire (4:16)
Never Surrender (6:08)
Masquerade (4:07)
Close To The Fire (3:47)
Definitíva:
Po skvelom úvode, ktorý poslucháča
 nabudí na zbesilejšie tempo, prichádza
 náraz a pád. Skladby ako samostatné časti
 sú kvalitné, album však nemá koncepciu
 a tým stráca svoju tvár. Tú akoby hľadala sama
 kapela skúšaním, ktorý štýl jej najviac sedí,
no pritom sa dopúšťa chýb.
Určite však stojí za vypočutie.

Autor: Fiju

Hodnotenie autora: 5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla