Interne sa zdá, že všetko šliape ako má. Je to evidentné na nasadení a celkovom pozitivizme vyžarujúceho zo živých vystúpení a kadejakých statusov na sociálnych sieťach. O čo viac, táto pohoda sa šmahom ruky prejavuje aj na stabilnej kvalitatívnej úrovni ich nahrávok. Podobne je tomu aj na tejto aktuálnej.

FREEDOM CALL – Master of Light

Tá, po dlhšom čase, vznikla v rovnakej zostave ako na predchádzajúcom záseku „Beyond“ (2014). S odvahou možno aj tvrdiť, že skladateľské opraty po famóznom Danielovi Zimmermannovi prebral Lars Rettkowitz (gitary), ten sa na najnovšom diele blesol v skutku jednými z najlepších skladieb.

Už od prvých tónin „Master of Light“ je jasné koľká bije. Čo sa týka nálad alebo koncepcie jednotlivých piesní, album pokračuje v šľapajach svojich oboch predchodcov „Beyond“ či „Land of the Crimson Dawn“ (2012). Naopak, v čom sa aktuálny zásek odlišuje je jeho dôraznosť, dravší prejav a tým pádom  intenzívnejšie iskrenie v jednotlivých piesňach. Tak ako tomu u FREEDOM CALL býva zvykom, novinka odkrýva svoje tromfy hneď pri prvom počutí. Stále je to o kombinácii zborových chorálov, hymnických pasáží, „óóóó“ hulákaní, ľúbivom gitarovom ihraní sa, uhladených, takmer cukrovo  vtierajúcich sa melódií. Všetko to namiešané spôsobom, aby inkubačná doba tohto idylického vírusu bola čo najkratšia.

Hneď úvodom nás však kapela uťahá tvrdením „Metal is for Everyone“ a to únavným opakovaním tejto pravdy v závere skladby. Situáciu tu zachraňuje vkusné gitarové sólo. „Hammer of the Gods“ a „World Beyond“ sú štandardné svižné veselé kopy. Titulná „Master of Light“ prinesie ako prvá prvok variability, je pretkaná rôznymi tempami, náladami a sympatickou hymnickosťou. Rýchliky „Kings Rise and Fall“,  „Hail the Legend“ a „Riders in the Sky“, pod ktorými je skladateľsky podpísaný práve spomínaný Lars, prinášajú albumu parádny švih, hlavne posledná menovaná s dôrazným Chrisom Bayom (vokály) je potešením pre power metalové ucho.

FREEDOM CALL

Ako býva zvykom, v druhej polovici albumu nám kapela odhaľuje svoje rádiové a hitové chúťky. Skladbám „Ghost Ballet“, „Rock the Nation“ či „High Up“ vládnu intenzívne klávesy, sekané rockové riffy a hlavne melodické hopsanie. Som dokonalo presvedčený, že naživo to Chrisovi s jeho vysmiatym a frajerským ksichtom zožeriem aj s navijakom. No, v štúdiovom prevedení určite nie. Práve živé hranie týmto skladbám dodáva potrebný nadhľad, vtip a ľahkosť, ktoré na regulárnych albumových verziách sú postrádané a vyniknú len koncertným hrabnutím do strún.

Kladom novinky, na rozdiel od už spomínaných minulých albumov, je vyrovnanosť skladieb a súčasne aj celková dĺžka albumu. Aj preto „Master of Light“ pôsobí súdržnejšie, dokáže udržať pozornosť a tak rýchlo neunaví, ak teda ste naladení na rovnakú vlnovú dĺžku ako táto veselá kopa bavorských hudcov.

A aby som nezabudol. Aktuálnu placku „zdobí“ snáď najotrasnejší obal v kariére FREEDOM CALL. Je síce pravdou, že chalani sú vtipnou partiou a možno aj preto bradatý a namakaný majster svetla škeriaci sa z obalu, avšak po zhliadnutí vnútra bookletu sa človek nevyhne poklopkaniu na čelo…

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk