Comebackový album odštartuje intro Omni Potens, ktoré navodí pochmúrnu náladu. Z intra prejdeme na otváraciu skladbu Too Extreme!, ktorej názov už napovedá, že bude zrejme absolútne odlišnou aj v prípade MORBID ANGEL. A tak sa aj stalo, skladba je popreplietaná elektronickými prvkami, teda dá sa povedať, že aj pre samotných MORBID ANGEL je skladba Too Extreme! naozaj extrémom. Po prvom počutí som ostal naozaj nemilo prekvapený, pretože toto nebol jediný elektro/techno kúsok na tomto albume. Ďalšou podobnou je Destructors Vs. The Earth / Attack, ktorú som nepochopil doteraz. Ešte úvodná Too Extreme! sa naozaj dá prekusnúť, pretože je v úvode a má za úlohu šokovať, ale Destructors Vs. The Earth / Attack je naozaj omylom. Tempo znie ako lacný elektro gothický gýč. Podobné prvky má aj záverečná Profundis – Mea Culpa, avšak tá je vskutku zaujímavou piesňou. Niekedy je tak prepletené techno s death metalom, že to až vyráža dych. Ono, aj keď sa vám to ku MORBID ANGEL nebude hodiť, myslím, že treba uznať, že sa pokúsili o niečo nezvyčajné, netvrdím, že sa im to podarilo, no cení sa aj snaha, avšak pri takýchto legendách, akými MORBID ANGEL nepochybne sú, je to diskutabilné.

Skalní death metaloví fanúšikovia nemusia byť úplne sklamaní, pretože na albume sa nachádzajú aj death metalové skladby, ktoré už nesú všetky poznávacie znaky MORBID ANGEL. Pre mňa je najlepšou na albume deathová vypalovačka Nevermore. Po klasických deathových postupoch v úvode sa rozbehne poriadna deathová jazda, nechýba klasická klepačka a silný kričaný refrén. Som rád, že MORBID ANGEL dokázali na dosť experimentálnom albume nahrať aj túto skladbu. Kapela nezabudla teda ani na svoje korene, no experimentálne chúťky sa prejavujú aj deathových skladbách, na mysli mám najmä Existo Vulgoré. V nej sa prejavujú industriálne chúťky a miestami si pri nich spomeniete na krajanov FEAR FACTORY. Za vypočutie určite stojí aj taká Beauty Meets Beast.

Pri jednej skladbe sa však zastavím obzvlásť a to je I Am Morbid. Takúto „hitovku“ si na albumoch MORBID ANGEL nepamätám. Skladba začína tak, ako by ste boli na ich koncerte, diváci skandujú Morbid, Morbid (mimochodom toto skandovanie pochádza z roku 2008, kedy takto vítali fanúšikovia kapelu počas vtedajšieho európskeho turné) a do toho sa pomaly derie na povrch gitarová linka. Skladba má miestami až punkovú neotesanosť a to nielen kvôli Vincentovmu vokálu. Spievaná časť pred refrénom, v ktorom sa kričí I am Morbid má naozaj až príliš „spevavý“ základ. Dlho som nevedel, čo si mám o tejto skladbe myslieť, jednoznačne sa nehodí do tvorby MORBID ANGEL, no časom zistíte, že je chytľavá a dostane sa vám pod kožu. Ortodoxní deathoví fans budú mať s ňou asi problém, ale myslím, že nielen s ňou, ale aj celým novým albumom.

Illud Divinum Insanus je rozhodne najexperimentálnejším albumom v tvorbe MORBID ANGEL. Ak ste, podobne ako ja, čakali, že comebackový album bude brutálnou death metalovou jazdou, ktorou si kapela pripomenie najslávnejšie kúsky, tak ste ostali zrejme sklamaní, podobne ako ja. Počiatočné sklamanie v mojom prípade až tak nevymizlo, no pozerám sa po čase na neho už ináč. MORBID ANGEL vždy šokovali svet, tentokrát šokovali najmä svojich fanúšikov a snažili sa prísť s niečím inovatívnym. Jedným dychom však musím dodať, že sa im to až tak veľmi nepodarilo. A to určite nejde o to, že nemusím eletktronické, doslova až techno prvky v metale, skôr ide o to, akým spôsobom zakomponovali spomínané prvky do hudby. Elektronická hudba s nádychom death metalu v ich podaní, je absolútne nezaujímavá a chýba jej akékoľvek čaro. Novinku držia nad vodou najmä death metalové skladby, avšak aj v tých akoby sa kapela hľadala. Illud Divinum Insanus je veľmi rozkúskovaný album a vôbec nepôsobí ako celok. Nájdeme na ňom aj svetlé momenty, ktoré s tými černejšími sú tak 50 na 50. Časom však začnú svelé momenty byť v ústraní, čo je naozaj škoda, pretože snaha o niečo nové a šokujúce tu naozaj bola. Stále sa však nemôžem zbaviť pocitu, že muzikanti nápady majú, ale ich nedotiahli dokonca. Za lepšími nápadmi prichádza pád do prázdna a tápanie, čo vyúsťuje do totálnej nevyváženosti celého albumu.

Ako som však písal v úvode, názory ľudí sa na tento album líšia a už, keď patríte medzi fanúšikov, ktorých novinka neoslovila, jedno uznať musíte. O MORBID ANGEL sa opäť diskutuje a sú v centre záujmu. Aj negatívna reklama, je reklama…

Žáner: elektro death metal Krajina pôvodu: USA Vydavateľstvo: Season of Mist Dátum vydania: 6.6.2011 Web: www.morbidangel.com
Zostava: David Vincent – vokály, basgitara Trey Azagthoth – gitara, klávesy Thor Anders Myhren aka Destructhor – gitara Tim Yeung – bicie	Diskografia: Altars of Madness – 1989 Blessed Are the Sick – 1991 Abominations of Desolation – 1991 Covenant – 1993 Domination – 1995 Formulas Fatal To the Flesh – 1998 Gateways To Annihilation – 2000 Heretic – 2003 Illud Divinum Insanus – 2011
Tracklist: Omni Potens (2:28) Too Extreme! (6:13) Existo Vulgoré (3:59) Blades for Baal (4:52) I Am Morbid (5:17) 10 More Dead (4:51) Destructors Vs. The Earth / Attack (7:15) Nevermore (5:08) Beauty Meets Beast (4:57) Radikult (7:37) Profundis – Mea Culpa (4:06)	Definitíva: Rozporuplný comebackový album MORBID ANGEL  prinesie aj svetlé momenty, no tých veľa nie je. Snaha o experimenty sa cení, no mám dojem,  že experimentovanie v tomto prípade nebolo  dotiahnuté do konca a nemá hlavu a pätu. Illud Divinum Insanus pôsobí strašne rozhádzane  a neucelene. Comeback sa legendám MORBID ANGEL veruže podľa predstáv nevydaril.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla