Ako je dobré známe zo samotného názvu, vydavateľstvo Agonia Records totiž vypustilo do sveta druhý diel a zároveň priame pokračovanie legendárnej placky z leta 1996, čo je už vskutku neprehliadnuteľná udalosť na tuzemskej scéne.

ROOT – Kärgeras – Returtn from Oblivion

Aj napriek práve nie najlepšie prijatým posledným nahrávkam Big Bossa a jeho kumpánov. Na „Daemon Viam Invenient“ a „Heritage of Satan“ kapela pôsobila až priveľmi kŕčovito, neraz chýbali ozaj silnejšie hudobné nápady a chalani iba zbytočne tápali. K tomu odchod dlhoročného gitaristu Ashoka do radov neporovnateľne známejších CRADLE OF FILTH a rázom je vymaľované.

Česká kultovka je však natoľko skúsenou svorkou, že ju len tak nepoloží ani takáto nepríjemná udalosť, a preto sa do zostavy vracia navrátilec Aleš (svoje si odkrútil na albume „The Book“) s cieľom prinavrátiť ROOT jej zašlý lesk a slávu. Súdiac podľa aktuálnej zbierky, misia sa vydarila. Po päťročnej pauze totiž pred nami leží kolekcia desiatich skladieb, ktoré ctia všetky atribúty tohto zoskupenia, ba čo viac, spolu s „Kärgeräs…“ tu máme perfektne vyprodukovaný produkt s typicky potemnelou atmosférou a choroboplodným vyznením.

ROOT

Fajn, pri pohľade na finálny artwork možno máličko podvihnete obočím, lenže hudba vyrytá v drážkach nosiča rozmetá po pár počutiach všetky vaše pochybnosti. Začína sa úvodnou a hneď prvou zverejnenou piesňou „Life of Demon“. Tá výborne navnadí na nasledujúcu a asi aj najlepšiu aktuálnu vec, ponurú mordu „Osculum Infame“. Z prvej polovice treba rozhodne ešte vypichnúť buldozér „Moment of Fright“ (počujete silný závan istých BEHEMOTH?), v ktorej tentokrát spevácky dominuje Igor Hubík, ale aj klipom zväčšenú „Black Iris“.

Na začiatku druhej polovici albumu však nastáva istý zlom, kedy dochádza k citeľnému spomaleniu, čoho výsledkom sú nádherné, zväčša akustické veci „Moment of Hope“, „The Key to the Empty Room“ (s geniálnou výpomocou huslistu Ľubomíra Graffeho), „Up to the Dawn“ a podarená hitovka „New Empire“.

Táto opačná strana ROOT nestráca nič na svojej pôsobivosti, priam naopak – vo všetkých prípadoch ide naša pätica skutočne nadoraz a atmosféra sa dá neraz doslova krájať. V záverečnej „Do You Think It Is The End?“ sa ale opäť vraciame k tvrdému dark metalu, sekaný gitarový riff postupne odkrajuje z celej skladby, a to až do úplného, značne otvoreného konca. Frontman Big Boss a jeho posledné „Not!“, nech bude prísľubom veci budúcich, no o tom snáď niekedy inokedy…

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.