K hudbe týchto Fínov som sa dostal cez britskú thrash metalovú legendu ONSLAUGHT, ktorej takmer pred pol rokom robili „support“ v Košiciach. Aj podľa TU ZVEREJNENÉHO reportu však nezanechali ktovieaký dojem. K vystúpeniu pristúpili skôr profesorsky, so svojim chladným prejavom sprevádzaným technickými problémami upadli do zoznamu kapiel inštrumentálne zručných, avšak bez potrebných emócií. O to väčším prekvapením sa javí albumová novinka „Embers of a Dying World“, ktorá dáva zabudnúť na tieto všetky výhrady a kapelu (hoci v štúdiovej podobe), predstavuje v skvelej forme.

MORS PRINCIPIUM EST – Embers of A Dying World

Lyrická zložka hudby nikdy nebola cukríková, úplne korešponduje s grafickým obalom, ktorého autorom je Eliran Kantor (TESTAMENT, SOULFLY alebo SODOM). Ponurá, ťaživá atmosféra dominuje celej nahrávke. Hoci to môže budiť dojem istej obmedzenosti tykajúcej sa palety farieb, ktorou by mal hrať celý album. Opak je ale pravdou. Je to spôsobené vhodnou kombináciou bohatosti melodických liniek, komplikovaných riffov, košatých gitarových sól, ktoré sa vrstvia tak, aby nechali naplno rozkvitnúť ďalší dôležitý prvok aktuálnej novinky. Tým sú orchestrácie a využívanie kláves.

Aj keď tieto prvky pre kapelu nie sú novinkou, práve príhodnosť ich použitia dodáva albumu omnoho epickejší ráz, ako tomu bolo na ich minulých dielach. Pridávajú tak na majestátnosti, zvýrazňujú pocity melanchólie, bezvýchodiskovosti a vytvárajú napätie. V mnohých príkladoch budia pocit akéhosi nepokoja. Základnými výrazovými prostriedkami ostali aj napriek vyššie spomenutému gitary (Andy Gillion) a vokály (Ville Viljanen). Oproti minulému albumu je taktiež badať aj výrazný príklon ku komplikovanejším skladbám, ktorým sluší väčšia precítenosť a dôraz na emóciu na úkor akejsi death metalovaj brutality. Tieto polohy sú akoby výzvou pre čoraz väčšiu gitarovú emóciu a farbitosť vokálu.

S odvahou je možné tvrdiť, že novinka „Embers of a Dying World“ nadväzuje svojou melodickosťou, príťažlivosťou a pestrosťou hudobných momentov na doposiaľ neprekonanú prvotinu „Inhumanity“ z roku 2003. Nasledujúce albumy možno radiť k celkom podareným, avšak ničím nevyčnievajúcim kúskom z radu severského melodického death metalu, mnohokrát si berúceho inšpiráciu aj v jeho „gothenburskej“ odnoži.

MORS PRINCIPIUM EST

To  čím je tento album výnimočnejší oproti tým posledným, je komplexnejšia štruktúra skladieb, hojnosť motívov rozvíjajúcich sa v skladbách a hlavne dominancia stredných polôh, kde sa toho odohráva najviac. Kde načrtnuté motívy robia aj tie skľučujúce, stiesňujúce niekedy až priam beznádejné nálady, tak príťažlivými a podmanivými.

„Into The Dark“ je typickým zosobnením mnohorakosti hudobných nápadov sprevádzaných gitarovou riavou, dramatickosťou kláves a čerešničkou v podobe sóla. Emotívne precítená a hlavne zronená „Death is the Beginning“ a doslova stiesňujúcou atmosférou gniaviaca „The Ghost“ s psychiku dráždivými čierno-bielymi klapkami dopĺňajú trojicu skladieb patriacich k najsilnejšiemu materiálu albumu.

V kontraste, nie však v kvalitatívnom, pôsobí priamejšia „Reclaim the Sun“, pochodová s príťažlivým riffom „Masquerade“, melodická „The Colours of the Cosmos“ alebo aj „In Torment“, ktorá si v len dobrom požičiava motívy podobné tým z posledného záseku Nemcov OBCSURA.

Celkovo hutný a prierazný materiál s priehľadnými inštrumentálnymi výkonmi je ukončený „coverom“ od Rickyho Martina „Livin‘ la Vida Loca“. Kapela tak pokračuje v trende spestrení, tentokrát však minulý kúsok v podobe „California Dreamin’“ mal ale o čosi väčší šmrnc.

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk