Pod kožu: Dodo Ďatel z GALADRIEL

Po dlhšej odmlke sme vyspovedali v rubrike „Pod kožu“ ďalšieho respondenta. Mnoho zaujímavostí o sebe prezradil líder skupiny GALADRIEL, Dodo Ďatel.

Metal je jeho celoživotnou vášňou. Stál pri zrode slovenského undergroundu a vytrval dodnes. S tým istým elánom, s tým istým zanietením. Dodo Ďateľ, frontman dark metalovej formácie GALADRIEL. Pre Doda je muzika celým životom, okrem pôsobenia v známej slovenskej kapele, ho ľudia poznajú aj ako hudobného redaktora časopisu Rock Hard, či grafika časopisu Pařát. Okrem toho stojí aj za webom Gutter Society. Okrem muziky je aj veľkým fanúšikom ľadového hokeja, ktorý si s partiou kamarátov chodí aj pravidelne zahrať.

Dosť však bolo našich úvodných slov. Dodo pootvoril dvierka do svojho súkromia. Nech sa páči.

Vizitka

Dodo Ďatel na pódiu. Foto: Alena Červeňanská

Meno: Dodo Ďatel
Dátum narodenia: 21.2.1979
Znamenie: Ryby
Miesto narodenia: Bratislava
Obľúbené jedlo: Čína (rôzne formy, ideálne pikantné)
Obľúbený nápoj (alko aj nealko): Pivo, Jägermeister, Jack Daniels, Red Bull, Pepsi, Fatra
Najobľúbenejší film:  Nemám
Najobľúbenejší herec a herečka: Anthony Hopkins, Leonardo DiCaprio, Tom Hanks, Cate Blanchett
Najobľúbenejšia kniha: The Heroin Diaries
Najobľúbenejšie kapely: ROTTING CHRIST, SIXX A.M., AMORPHIS, MOONSPELL, TIAMAT GUNS N’ ROSES, WITHIN TEMPTATION a tisíc ďalších…
Najobľúbenejší šport: Ľadový hokej
Hobby (okrem hudby): Ľadový hokej, grafika

Dodo a dnes už jeho kamarát Sakis Tolis z ROTTING CHRIST. Foto: Incipitum.sk

Všeobecný úvod

Aká si osobnosť, skús sa opísať vlastnými slovami, ako keby si zadával inzerát…
Starší mladý muž s akou-takou víziou a cieľom, nie ľahko dosiahnuteľným, haha. Dokážem tolerovať chyby druhých až do momentu rozhodnutia o okamžitom riešení. Na druhej strane ale nepálim mosty. Inak, myslím, že vcelku priateľský. Nie som vhodný na ekonomické oddelenie.

Akým si bol dieťaťom?
Úplne normálnym. Na základnej škole som mal relatívne dobré známky v škole. Na strednej to už bolo horšie. V detstve som dosť športoval. V puberte som sa zameral primárne na hudbu.

Koľko si mal rokov, keď si si kúpil alebo dostal prvý hudobný nástroj a aký to bol?
Mohol som mať okolo pätnásť rokov. Bola to basgitara Jolana D-Bass, kópia Rickenbacker. Bola to kúpa z druhej ruky a peniaze na ňu mi dal môj otec. Odvtedy hrám na basgitaru.

Máš priateľku?
Samozrejme (úsmev). Už vyše 20 rokov.

Kde teraz žiješ?
Žijem v Šenkviciach pri Pezinku. Presťahoval som sa tam z Bratislavy pred dvanástimi rokmi.

V akom oblečení sa cítiš najlepšie?
Tričko, nejaké rifle a tenisky. Teda pokiaľ sa bavíme o oblečení na von. Doma klasika – tepláky (úsmev)

Ako si na tom s varením? Tvoj recept, na ktorý si hrdý?
Nemám nejaký vlastný recept. Som schopný niečo uvariť alebo dovariť pokiaľ presne viem, čo a ako urobiť (úsmev). Z času na čas ma to baví, ale nenazval by som sa nejakým vyhláseným kuchárom. Moja polovička je v tomto rozhodne šikovnejšia a nápaditejšia.

Frontman GALADRIEL trému už pred vystúpením nemáva. Foto: Paľo Hudec

Hudobné kolo

Prezraď, akú hudbu okrem rockovej alebo metalovej si doma púšťaš a nedáš na ňu dopustiť?
Hmm, veľmi si inú hudbu nepúšťam, ale dá sa u nás počuť aj DEAD CAN DANCE alebo Frank Sinatra a môžem to označiť za hudbu, ktorá sa mi páči. Z času na čas sa mi niečo páči aj z popovej scény, ale väčšinou ide len o konkrétne skladby a nie interpretov vo všeobecnosti. Dokážem napríklad oceniť niektoré veci od Pink alebo Christiny Aguilery.

Čo ťa viedlo k tomu, že chceš byť hudobníkom a hrať v kapele?
Myslím, že to bola návšteva koncertu TUBLATANKY v bratislavskom Amfiteátri, keď som mal nejakých 10 rokov. Tam sa to začalo lámať (úsmev).

Najlepší koncert, ktorý si odohral a budeš na neho stále spomínať? (Kedy to bolo a prečo?)
Najlepší koncert? Človeče, asi to bol koncert v rumunskom Petrosani, keď sme tam hrali v rámci turné v septembri 2013. Bolo to v klube Barock, ktorý je skôr malý ako veľký. Bol úplne natrieskaný, takže tam bolo okolo 100 ľudí. My sme tam vtedy hrali sami, bez akejkoľvek predkapely. Ľudia boli šialení, takú atmosféru len tak niekde nezažiješ. Mnohí poznali naše texty a spievali s nami. Museli sme dávať toľko prídavkov, až sme začali hrať odznova koncertný set (úsmev).

A naopak, najhorší koncert, na ktorý by si najradšej zabudol…
Ale tak takých určite bolo viac… Neviem, ktorý by som vypichol, ale najhoršie sú tie, kde neprídu žiadni ľudia. Párkrát sa stalo, že sme hrali len pre druhú kapelu. Vtedy človek postráda akýkoľvek význam toho, čo robí a najradšej by sa už videl doma. Ešte keď prípadne je aj problém s peniazmi, tak je dielo „úplne ideálne“ a všetci sú „šťastní“ (úsmev). Stávajú sa aj také veci.

Popri muzike študuješ alebo pracuješ?
Pracujem! Študovať som prestal v sedemnástich a odvtedy si na svoj zadok zarábam prácou.

Ako je to s trémou… Mávaš ju ešte pred vystúpením?
Nie je to tréma. Väčšinou sa na stage teším a snažím sa koncert si užiť. Pociťujem istý druh napätia a chvenia, ale skôr z dôvodu akejsi zodpovednosti. Uvažujem, či je všetko aspoň ako-tak nastavené, aby sme nemali nejaké technické problémy, ktorým sa dalo predísť. Technické problémy ma vedia dosť rozladiť.

Mávaš nejaký rituál pred koncertom, ktorý stále dodržiavaš?
Nie. Nič také nemám. Zo začiatku som vždy v deň koncertu ráno počúval album „Walls Of Jericho“ od HELLOWEEN (úsmev) , ale dnes už to nerobím.

Koľko máš doma hudobných CD a pamätáš si, ktoré bolo tvoje prvé?
Nechci odo mňa, aby som to počítal (smiech). Veľa. Mám veľa dobrej muziky. Pokiaľ ti mám povedať prvé CD, tak to bolo DORO a album „Angels Never Die“. Kúpil som ho v čase, keď som ešte nemal CD prehrávač. Ale prvou LP platňou bola TUBLATANKA „Žeravé znamenie osudu“ roky predtým.

Aký album má podľa teba najkrajší obal a prečo?
To je veľmi ťažká otázka. Je veľa druhov grafík, ktoré sa používajú na obalenie hudobného diela. Bolo by ľahké povedať, že sa mi páčia veci od Seth Sira alebo Marshalla, ale nie je to vyslovene tak. Páči sa mi, keď obal obsahuje aj nejaké netradičné prvky, keď je niečím zaujímavý. To ide samozrejme ruka v ruke s nákladmi na výrobu, takže málokedy sa človek stretne s niečím výnimočným. Preto si často kupujem rôzne limitky. Úprimne, fakt neviem povedať jeden.

Kapela, vďaka ktorej si prepadol metalu?
EUROPE –> TUBLATANKA –> HELLOWEEN –> BLIND GUARDIAN –> AMORPHIS –> PARADISE LOST –> ROTTING CHRIST…

Prvý koncert, ktorý si navštívil?
Už spomínaný koncert TUBLATANKY v amfiteátri v Bratislave. Bol som tam s mamou, strýkom a sesternicou.

Aká pieseň musí hrať na tvojom pohrebe?
„Sorrowful Farewell“ alebo „Welcome To the Jungle“.

Dodo so svojou dlhoročnou priateľkou Soňou.

Súkromné kolo

Kedy si mal prvý sex?
V sedemnástich rokoch.

Na akom najnetradičnejšom mieste si mal sex?
Nenapadá ma nič netradičné… žiadne cintoríny, ani kostoly (smiech).

Je nejaká osoba, ktorá je tvojím vzorom?
Ale tak, keď som bol v puberte, tak som, ako mnoho iných, mal svojich hrdinov. Ale z dnešného pohľadu sa nedá hovoriť o nejakých vzoroch. Ľudí skôr delím na tých, ktorých si vážim a tých ostatných (úsmev)

Máš nejaké deti alebo ich plánuješ?
Príď na koncert 19.3. do Randal clubu a dozvieš sa (úsmev).

Čo si myslíš, aká je tvoja najlepšia a aká najhoršia vlastnosť?
Dokážem odpúšťať, aj keď nezabúdam. Nie som si istý, či to je dobrá alebo zlá vlastnosť (úsmev). Ale je to asi dobre. Ďalšia vlastnosť je, že sa dokážem až fanaticky zamerať na určitú vec, ktorá sa v momente stane prioritou a dokážem tomu podriadiť takmer všetko. To je asi zlá vlastnosť, aj keď tiež závisí od uhla pohľadu.

Čoho sa najviac bojíš?
Asi choroby a toho, že budem následne neschopný zabezpečovať  dennodenné fungovanie našich životov.

Čo ťa naposledy rozplakalo?
Smrť.

Pamätáš si svoje sny? Mávaš nočné mory?
Tak, niektoré sny si človek pamätá, iné nie. Myslím, že tak to má každý. Čo sa týka nočných môr, tak ani veľmi nie. Ale mal som raz celkom živý zážitok, keď som sa strhol zo sna a načahovala sa po mne nejaká beztvará bytosť. Boli to zlomky sekundy, ale mal som riadne nahnané…

Čo ťa dokáže najviac potešiť a naopak naštvať?
Najviac ma teší príjemne strávený čas s ľuďmi, ktorých mám rád. Najviac ma serie, keď niekto považuje prejav mojej dobrej vôle za samozrejmosť a správa sa, akoby mi za ňu platil.

Aká je tvoja životná filozofia, alebo výrok, ktorým sa riadiš?
Ahh… Človeče… nedarí sa mi žiť tak, ako by som chcel, takže nech by to bolo čokoľvek, nefunguje to.

Čo nikdy nesmieš zabudnúť, keď ideš von a máš to stále so sebou?
Doklady a telefón (úsmev)

Čo by si chcel v živote dosiahnuť…?
Nezávislosť.

Dodo Ďatel a Doro pesch na Wackene.

Všeobecné témy

Aký je tvoj názor na homosexuálov a ich registrované partnerstvá?
Nevadí mi to, je to ich vec. Ale o mňa sa dúfam žiadny nebude zaujímať, hahaha…

Čo si myslíš o živote na Slovensku?
Je to tu paráda !!!

A čo politika, sleduješ ju?
Snažím sa čo najmenej, aj keď sa to dotýka každého z nás. Vytáča ma to. Najväčšia sranda je, že všetci sú nasraní, ale nikdy sa nič nezmení. Tomuto národu to takto proste vyhovuje.

Veríš v Boha?
Nie. Som ateista.

V súčasnej dobe všetci komentujú príval imigrantov do Európy. Ako sa na tento problém pozeráš ty?
Myslím si, že sa to nezvládlo. Netvrdím, že keď je niekto imigrant, automaticky to je terorista. Problém ale je, že sa nám po Európe rozutekalo množstvo nezaregistrovaných osôb, z ktorých má určité percento aj iné záujmy, než je túžba po lepšom živote. Som trochu skeptický aj pri pomyslení na začlenenie týchto ľudí do pracovného procesu a systému, v ktorom žijeme. Určite sa to mnohým podarí a dokážu vedľa nás žiť bez problémov. Čo s tými druhými, to je otázka…

A čo nezmyselné tragické teroristické útoky z 13. novembra v Paríži? Najviac mŕtvych bolo na rockovom koncerte, myslíš, že podobné útoky sa budú stupňovať a že sa od tohto dátumu opäť zmení svet?
Nuž, Európa stojí pred veľkými zmenami a obávam sa, že na jej čele stoja kostlivci, úradníčkovia a neschopní poberači kráľovských platov za nič. A tí sú nám dosť na hovno. Problém je v tom, že mnoho ľudí vidí riešenie v „politikoch“ naklonených extrémizmu a radikálnemu nacionalizmu. No a to sme sa teda vrátili o 100 rokov dozadu.

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk