Návrat na rodnú planétu. Tägtgren a jeho PAIN v Košiciach oslnili fantastickým koncertom

Klubová akcia na najvyššej úrovni na východe Slovenska? Jedine v košickom Collosseu. Opäť raz sa vraciame na známe miesto, kde nikdy nie je núdza o zážitok, kultúrne vyžitie a chvíľkové spolunažívanie v srdcu blízkej komunite priaznivcov dobrej hudby.

Na miesto dorazíme v predstihu, tak ako vždy, lebo vedzte, že aj predkapely sú súčasťou vystúpenia, dotvárajú celkový dojem naplánovanej akcie a často ich neradno vynechávať. Môžete totiž prísť o zaujímavý objav. Áno, viem, že nie vždy sa to dá…

DUST IN MIND. Foto: ilustračné

Pre tentokrát je pripravená predkapela iba jedna. Začína sa s miernym oneskorením, približne desať minút. Nevadí, na LIMP BIZKIT som raz čakal hodinu len do začatia zvukovej skúšky. Francúzska skupina DUST IN MIND otvára sympaticky a s nadšením, mám pocit, že už tradične s o niečo horším zvukom ako headliner. Spevy sú položené trestuhodne v pozadí.

PAIN v košickom Collosse. Foto: ilustračné

Pred koncertom pre mňa jedna veľká neznáma. Štýlovo predstavujú akýsi priesečník medzi metalom, female fronted metalom a death metalom. Nemôžem sa ubrániť paralele s predkapelou, ktorú som mal možnosť vidieť na koncerte MOONSPELL – švédskych ELEINE. V čele súboru bradatý, growlujúci gitarista a na piedestáli nežná kráska, okolo ktorej je vystavená celá hudobná produkcia. Na to by ale musela dotyčná mať aj prislúchajúcu charizmu, nielen pekný výzor a s tým sa človek z časti narodí a z časti si to natrénuje poctivým vystupovaním. Tvorba týchto mladých Francúzov ma veru veľmi nezaujala.

Kto ale chodí s plnými vreckami charizmy na svoje vystúpenia (ak zvieracia kazajka vôbec nejaké vrecká má) je metalový workoholik Peter Tägtgren. Temní HYPOCRISY sú stále v štádiu pauzy a tak brázdi pódiá jeden z Petrových odľahčenejších projektov – PAIN. Rozdiel medzi dvomi po sebe hrajúcimi kapelami je do očí bijúci. Toto je vážení metalová star. Nástup na pódium a do setlistu je elektrizujúci.

PAIN jazdia šnúru k minuloročnému výbornému albumu „Coming Home“, takže z celkového počtu 16. piesní sú štyri práve z tohto počinu. V koncertnom setliste má zastúpenie každý  album okrem eponymnej prvotiny. Začíname zostra, skladba „Pain in the Ass“ nakopáva zadky. Zvuk nástrojov je tentokrát už parádny, avšak s nevôľou zisťujem, že prvý mikrofón je opäť akosi v pozadí. Ako koncert plynie tak sa to mierne zlepšuje, ale do dokonalosti to má ďaleko, čo je škoda, pretože viem, že v Colllosseu sa dá dosiahnuť naozaj slušné ozvučenie. Rovnako v úzadí zostávajú aj elektronické podmazy. Na nálade alebo zážitku to ale neuberá, či už mne alebo publiku.

Prvý blok štyroch piesní je energický, podmanivý a vskutku „výtečný“. Kapela v prislúchajúcom outfite ženie dopredu celý klub. Tägtgren vo zvieracej kazajke predvádza aj svoj slušný herecký talent a veľmi sugestívne gestikuluje pri takmer každej skladbe. Jeho imidž vyšinutého človeka je dokonalý a prejav kapely svetový. Pri piatej skladbe v poradí, „Call Me“ sa objavuje bábka Joakima Brodéna (SABATON) a publikum dostáva (teda aj okrem vtipných Petrových pódiových kreácií) aj svoju dávku humoru, ktorá často (vlastne aj celkom logicky) na metalových koncertoch chýba.

Peter Tägtgren sa prezentoval vo vynikajúcej forme. Foto: ilustračné

Neónové bicie dotvárajú vhodne metalovo – diskotékovú scénu pódia. Celé nasadenie kapely je akoby vystrihnuté z metalovej tančiarne, na pozadí futuristického vesmírneho korábu riadeného bláznom zo sanatória, avšak paradoxne vďaka svojmu „genius loci“ dokonale na svojom mieste. Nie je to vhodná alegória na zobrazenie dnešného obrazu sveta ako takého?

Slušne zaplnený klub (obecenstva však predsa len mohlo byť o niečo viacej) reaguje na každý song pozitívne, s nadšením a tanečnými kreáciami. Nájde sa ale aj veľa stojacích stĺpov. Najväčší aplaus dostáva kapela pri koncertných peckách „Suicide Machine“, „The Great Pretender“, „Dirty Women“ a prídavku „Shut Your Mouth“.

Spevákov hlas je vo skvelej forme, podáva obdivuhodný výkon. Tägtgren je naozaj výnimočný nielen muzikant, ale aj spevák. Celá hudobná mašina šliape na 100 % až do poslednej „kľanačky“ bubeníkovi. Nikto sa tu nefláka. Celý koncert ubehne veľmi rýchlo, len bolesť krku vás presviedča o opaku. Nasledujú dva prídavky a Peter ďakujem divákom za prítomnosť na koncerte a podporu. Vyjadruje prianie, že sa všetci vidíme na festivale v auguste. Verím, že väčšina ľudí v sále po tomto výkone na More Than Fest príde.

Klubové akcie mám rád aj kvôli bezprostrednejšiemu kontaktu s interpretom a špecificky Collosseum kvôli takmer pravidelným fotosession po koncerte. Napriek takmer hviezdnemu statusu Tägtgrena (v rámci scény samozrejme) sa celá kapela ochotne fotila s fanúšikmi a podpisovala čo prišlo pod ruku. Devil bless you, Peter.

Setlist PAIN: „Pain in the Ass“, „End of the Line“, „Zombie Slam“, „A Wannabe“, „Call Me“, „Its Only Them“, „Suicide Machine“, „Monkey Bussiness“, „The Great Pretender“, „Coming Home“, „Same Old Song“, „Just Hate Me“, „Dirty Women“, „Im Going In“, „On and On“, „Shut Your Mouth“.

PLUSY:
Vysoko profesionálne a oduševnené vystúpenie PAIN

MÍNUSY:
„Oddaní“ fanúšikovia PAIN, zabetónovaní v prvých radách, ale odmietajúci čo i len kývať hlavou do rytmu piesní, silou–mocou držiaci fazónu soľného stĺpa

Redaktor Valhalla.sk