Po tomto mojom výleve už poďme na novú nahrávku slovenských DYSANCHELY. Kapela, ktorú ja osobne registrujem na scéne už veľmi dlho, nečudo, veď ako dátum vzniku sa píše rok 1995. Viaceré zostavy (dokonca aj so ženskými speváčkami v čele) k dnešnému dátumu vyprodukovali päť albumov a tri demá. Najnovší počin má názov „Reborn“.

DYSANCHELY – Reborn

V súčasnej zostave registrujeme už len jedného pôvodného člena, gitaristu Miloša Kosáka, ktorého môžeme označiť ako hlavný mozog kapely. Navyše od posledného albumu „Nausea“ je každý post v kapele obsadený novým členom. Za zmienku stojí fakt, že na post bubeníka sa vracia Lukáš Šiška zo spriaznených CRANIOTOMY. Čiže máme k dispozícii nový tím.

Moje hodnotenia väčšinou pozostávajú z pozitívneho a negatívneho výsledku posluchu a nebude tomu inak tentoraz. Album obsahuje osem pomerne našlapaných songov, rýchlostne sa väčšinou pohybujú v strednom tempe, žiadne preteky sa nekonajú. Štýlovo mi celá nahrávka pripomína švédsku melodickú death metalovú scénu, ranných ARCH ENEMY alebo možno výraznejšie AT THE GATES. Na modeli tohto subžánru sú teda postavené aj jednotlivé songy.

DYSANCHELY

Hlavné sú gitarové linky, nápadité riffy a vyhrávky. Bicie sú mierne v úzadí, ale ich úloha v štruktúrach piesní je nezastupiteľná. Je počuť, že v či už rytmickej alebo melodickej sekcii sú ľudia, ktorí už majú niečo odohrané. Ľudia, ktorí môžu mladým hudobníkom na Slovensku zanechať svoje dedičstvo. Nasadenie kapely je ukážkové a zvuk albumu (nahrávané v štúdiu Shaark) je veľmi slušný. Album nie je ani veľmi agresívny, možno okrem prvej skladby „Sickness Land“, skôr sa dostáva do zádumčivých polôh.

Spomínal som celkový počet deväť piesní a tie ubehnú viac než rýchlo. Celkový hrací čas je len niečo cez pol hodiny a naozaj by sa hodilo, aby tých piesní bolo ešte o dve – tri viacej. Musím vytknúť taktiež stereotypnosť nahrávky, hlavne čo sa vokálnej linky týka. Spev je v podstate po celé  trvanie albumu v jednej polohe. Pridávanie dvojhlasov je povinná rutina. V tretej piesni v poradí, „Septic Idol“, počujem na začiatku také „halekanie“, ako u môjho neprispôsobivého suseda o druhej ráno, a neobľubujem to ani na hudobných nahrávkach. Jednotvárny spev je u mňa najväčším nedostatkom albumu.

A je to škoda. Texty piesní sú zaujímavé, podnecujúce k rozmýšľaniu, zaoberajúce sa deštrukciou ľudstva, démonmi ľudského ducha či spirituálnymi témami. Spolu s veľmi pekným obalom by šlo o pekný kúsok do hudobnej zbierky. Takto sa pohybujeme len v ľahkom nadpriemere.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Lukáš „Majo“ Majerčák

Redaktor Valhalla.sk