Mastodon – The Hunter

Po dvojročnej prestávke nás americká formácia MASTODON skúša prevalcovať ďalšou lahôdkou a to s nahrávkou pomenovanou The Hunter. Nasledovníka štyroch koncepčných albumov nám títo harcovníci z Atlanty predkladajú v ich už počutom štýle klasického poňatia heavy metalu, avšak v ťažšom americkom prevedení.
The Hunter je vcelku pestrý album a spolu s primiešaním ďalších prvkov rôznych žánrov je album už štandartne na vysokej úrovni. Takisto som pri počúvaní mal pocit, že skupina na tejto nahrávke zvýraznila odkaz na 70. roky, ako to urobili aj OPETH na poslednom vydanom albume The Heritage. Takže, čo nás čaká na novinke po predchádzajúcich vcelku silných nahrávkach? Dá sa nahrať a zložiť ešte niečo lepšie?

Klasickým a poznávacím prvkom MASTODON je prístup k vokálnym častiam. Aj na tomto albume sa spevu venujú traja členovia a ešte nemôžem opomenúť doprovodný vokál bubeníka. Toto určite nie je tak často videný jav pri metalových kapelách ako je napríklad zastúpenie troch gitaristov. The Hunter zahŕňa všetko, čo práve robí pre mňa MASTODON na americkom kontinentne vedúcou kapelou s rockovým duchom. Ťažké riffy, jemné progresívne experimenty, ktoré vedia hudobníci správne umiestniť v kratších sekvenciách.

Po zvukovej stránke nie je albumu čo vytknúť, produkoval ho Mike Elizondo, ktorý má na starosti napríklad aj Alanis Morissette. Jeho veľkosť teda spočíva v ozajstnom pochopení potrieb kapely a predstavy ich štýlu. Perfektná práca. Jeho mix je na jednej strane šikovný a zároveň skromný. Dokázal vyzdvihnúť kvality kapely, vypichnúť ich surovosť a možno aj tie silnejšie syntetizátorové prvky boli viac menej jeho nápadom.

Podľa vyjadrení členov skupiny je titulná skladba Black Tongue akousi spomienkou na brata Brenta Hindsa, ktorý zomrel minulý rok na infarkt pri poľovníckom love. Black Tongue je solídnou zmesou temnejšej atmosféry a melodických harmónií. Emócie vás môžu ovládnuť teda hneď v úvode nového albumu. Zvukovo sa mi zdajú byť gitary o dosť surovšie, bez hýčkaných zvukových kudrliniek. Bicie nástroje obsluhované Brannom Dailorom sú úchvatné, besné, so stálym používaním prechodov a nepredvídateľnými údermi. Curl Of The Burl je typická heavy/south rocková skladba v tej najlepšej kvalite. Je jemne psychedelická, takisto ako aj skladba Blasteroid. Pripomína mi to bluesovanie Zakka Wylda a jeho kapely BLACK LABEL SOCIETY. V škrekľavom refréne a bublajúcej base to vyznie ukážkovo. Na druhej strane, sa skladba The Hunter nesie v klasickom duchu, rozlieha sa v pomalšom tempe a kladie veľký dôraz na obľúbené melódie týchto hráčov. Stargasm sa rozbieha trošku kľudnejšie. V pozadí počujeme klávesy a potom nastúpia klasické energické bicie. Dailorove vokály, ako keby spieval Ozzy Revival. Vďaka syntetizátoru navodí kapela vesmírnu atmosféru a striedanie tempa v skladbe je efektné. Creature Lives je pieseň jemne  neo-psychedelickej povahy predstavená psychopatickým smiechom, akoby s odkazom na PINK FLOYD a ich Dark Side Of The Moon. Intro a pasáž so 70. sekundami syntezátora evokuje príchod nejakej nočnej mory. Po nej  tam dominuje podlízavá basová gitara. Dá sa povedať, že toto je najzvláštnejšia pieseň na nahrávke. V skladbe Spectrelight sa predstaví tradičný hosť MASTODON (s touto nahrávkou už do kopy štvrtý krát) a to Scott Kelly z NEUROSIS, ktorý sa prezentuje svojím „bručivým“ spevom. Pesnička s ním perfektne pasuje na album, útočí na naše uši vo vysokých obrátkach a nechce nikoho nechať na pokoji. Podľa mňa najlepšia pieseň na albume. Inak pre zaujímavosť, The Hunter obsahuje dokopy 13 skladieb a ani jedna nepresahuje stopáž piatich minút s výnimkou rovnomennej The Hunter a poslednej The Sparrow). Po textovej stránke nájdeme v piesňach aj vtipnejšie frázy so zaujímavou lyricko-poetickou skladbou, ktorá je fanúśikom MASTODON už dôverne známa.

MASTODON určite patria ku skupinám, ktoré nechcú obetovať metal a rock v prehnaný komerčný prospech. Táto novinka ma o tom opäť na 100 percent utvrdila. The Hunter bude u mňa patriť k tohtoročným TOP nahrávkam a to kvôli jednoduchosti, priamočiarosti a melodicko-skladateľskej pestrosti. Vypočujte si The Hunter radšej sami a uvidíte.

Žáner: heavy/technical south groove metal
Krajina pôvodu: USA
Vydavateľstvo: Reprise Records
Dátum vydania: 27.9.2011
Web: www.mastodonrocks.com
Zostava:
Troy Sanders – basgitara, vokály, klávesy
Brent Hinds – gitara, vokály
Bill Kelliher – gitara, vokály
Brann Dailor – bicie, doprovodné vokály
Diskografia:
Remission – 2002
Leviathan – 2004
Blood Mountain – 2006
Crack the Skye – 2009
The Hunter – 2011
Tracklist:
Black Tongue (3:27)
Curl of the Burl (3:40)
Blasteroid (2:35)
Stargasm (4:39)
Octopus Has No Friends (3:48)
All the Heavy Lifting (4:31)
The Hunter (5:17)
Dry Bone Valley (3:59)
Thickening (4:30)
Creature Lives (4:41)
Spectrelight (3:09)
Bedazzled Fingernails (3:08)
The Sparrow (5:30)
Definitíva:
Na novinke The Hunter je odvážne zvýraznená
 hudobná surovosť a práve tá vás spolu
 s prepracovaným kontrastom inštrumentálnej
 vyzretosti určite dostane. Rozhodnutie byť menej
 progresívny, ale o to byť viac priamočiarejší
 a kompaktnejší vyhovuje skupine MASTODON
 viac ako dobre a my uvidíme na ďalších albumoch
 ako sa vyvinie ich smerovanie. Dovolím si tvrdiť,
že The Hunter je jeden z najlepších hard rockových
 a metalových albumov vydaných v tomto roku!

Autor: Scream

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla