MIDNIGHT SCREAM – Dark Blood

MIDNIGHT SCREAM sú dnes už stálicami slovenskej scény a dovolím si tvrdiť, že legendami nášho metalového podhubia. Po troch rokoch vydali nový album „Dark Blood“.

Predchádzajúci štúdiový počin „Flammarion“ (recenzia TU) ma veľmi oslovil a doteraz mi z času na čas robí príjemného spoločníka pri dlhých cestách. Nový počin sa nahrával trochu dlhšie ako skupina avizovala, napokon albumová novinka uzrela svetlo sveta koncom septembra tohto roku. Vydanie a distribúciu zapezpečilo agilné domáce vydavateľstvo Slovak Metal Army.

MIDNIGHT SCREAM – Dark Blood

Všetkých osem piesní sa nahrávalo, mixovalo a mastrovalo v domácom štúdiu MIDNIGHT SCREAM. Doteraz najväčším míľnikom tejto skupiny bola účasť vo finále súťaže Wacken Metal Battle v roku 2013 v Nemecku. Po odchode Mareka Jambera sa v skupine už poriadne zabýval Martin Kliment, ale nejdeme sa vracať do minulosti, o ktorej väčšina fanúšikov tejto kapely vie.  Prejdime rovno k hudobnému obsahu.

Kapela už za 17 rokov na scéne má svoj nezameniteľný rukopis, najmä čo sa týka postupov skladieb a zvuku gitár, hneď rozoznáte, že struny drhne buď Pali Ďuriš alebo Mišo Černák. Album rozbieha rovnomenná skladba „Dark Blood“, ktorá je aj najdlhšou na tomto albume. Pieseň sa väčšinou pohybuje v strednom tempe a nesie v sebe prvky typické pre MIDNIGHT SCREAM.

Potom dostaneme naservírovanú zrejme najtvrdšiu pieseň na albume „Born in Biterness“. V nej už cítiť viac moderných vplyvov aj na hudbe tejto skupiny. Ak mám porovnávať tento materiál s predchádzajúcou tvorbou Veľkokrtíšanov, tak jednoznačne viac pritvrdili a na „Dark Blood“ opustili žánrovú škatuľku „power/thrash metal“. Samozrejme, každá jedna z 8 piesní nesie v sebe prvky každého z týchto žánrov. Ale predsa len gitary sú tvrdšie, hutnejšie a MIDNIGHT SCREAM sa posunuli viac k modernejšiemu poňatiu metalu, ako takého, a taktiež aj výsledným zvukom sa posúvajú vpred. Stále je to však rozpoznateľný štýl, ktorým sa kapela prezentuje odkedy je na scéne.

MIDNIGHT SCREAM

Nechýbajú krásne gitarové sóla, (to v závere „Giant“, je jednoducho nádherné), výborné refrény („The Ma´at“). Chalani nezabudli ani na pomalšiu skladbu, tú tentokrát reprezentuje pieseň „Handed God“ (s výborným spevom a hudobným cítením), nechýba opäť ani song naspievaný v slovenčine. Túto tradíciu začali na predošlom albume s piesňou „Sám“, ktorú som vtedy označil ako skladbu do slovenských rádií a za tým si stojím dodnes! Do slovenských rádií by sa tentokrát mohla kľudne dostať pomalá a vyššie zmienená „Handed God“.

Ale späť ku slovenčine. Na „Dark Blood“ je v rodnej reči naspievaná „Armorious“, ktorá je ako stvorená pre motorkárov, veď hlavný mozog skupiny – gitarista Pali Ďuriš, je motorkárom srdcom i dušou. Slovenčina tejto skupine skutočne svedčí, osobne by som sa vôbec nebránil na ďalšom záseku viacerým piesňam v rodnej reči. Zo začiatku mi však samotný text prišiel o dosť slabší ako v piesni „Sám“. Túto skladbu otextoval Ľuboš Kubiš zo zvolenskej legendy MÄSO, a keďže poznám jeho textársku prácu, ktorú má na starosti vo svojej domovskej kapele, po viacerých vypočutiach, som text až za takú tragédiu nepovažoval (nie, nie som motorkár, takže možno preto). Ľuboš odviedol výbornú prácu, pretože text krásne posadil do frázovania speváka Jara. Túto pieseň však aj napriek všetkým pozitívam, o ktorých som písal, považujem za najslabšiu na celom albume.

„Magnet ma ťahá za burácaním kovu,
jediná cesta, na ktorú vyjdem znovu.
Asfalt už horí, v tom prebúdza mýtus
a vietor v nás zaspieva vlastný hymnus.“

Pred chvíľou som spomínal spev Jaroslava Šajgalíka. Jeho som chválil už pri albume „Flammarion“ a chalanisko sa opäť oveľa, oveľa zlepšil. Skvelé frázovanie, výborný čistý melodický spev, ktorý sa nenesie v jednom fádnom tempe a čoraz lepšie a viac vie pritlačiť aj na pílu. Takéhoto variabilného speváka môže MIDNIGHT SCREAM závidieť viacero slovenských skupín.

Novinka od tejto pätici hudobníkov sa mi pod kožu dostávala ťažšie ako predchodca a dovolím si tvrdiť, že aj dlhšie. Napokon sa jej to podarilo, ale treba tomu venovať viac posluchov, ono to príde. „Flammarion“ však tento album v mojom ponímaní neprekonal, nielen po hudobnej stránke, ale aj po grafickej. Áno, artwork a booklet „Dark Blood“ plne korešponduje s obsahom albumu, no nepríde mi tak prepracovaný ako ten predošlý.

MIDNIGHT SCREAM sa však opäť posunuli smerom vpred, nebáli sa pritvrdiť, mierne zmodernizovať a pritom si stále nechali svoj rozpoznateľný rukopis. Veľmi dobrá práca, páni.

Hodnotenie autora: 7 / 10

Žáner: melodic power/thrash metal
Krajina pôvodu: Slovensko (Veľký Krtíš)
Vydavateľstvo: Slovak Metal Army
Dátum vydania: september 2017
Web: http://www.midnightscream.sk/, https://www.facebook.com/MidnightScreamSlovakia/
Zostava:
Jaroslav Šajgalík – spev
Pavel Ďuriš – gitara
Michal Černák – gitara
Martin Kliment – basgitara
Renáto Sanda – bicie
Tracklist:
Dark Blood (07:09)
Born in Biterness (04:11)
The Ma´at (04:06)
Lesson Learned (04:06)
Giant (06:42)
Hanged God (05:14)
Armorius (04:35)
Palindrome (05:43)
Diskografia:
My Girlfriend Death – 2002
The Storm Is Just Coming… – 2004
Shadowplay – 2007
War Never Changes – 2009
Flammarion – 2014
Dark Blood – 2017
Definitíva:
MIDNIGHT SCREAM opäť namiešali esenciu prvkov, ktoré do seba zapadajú ako majú. Trvá to zrejme trošku dlhšie, ako v prípade predchodcu, no výsledok je podobný. Rozpoznateľný rukopis kapely ostal aj na „Dark Blood“. K nemu pridali modernejšie prvky, výborné gitary, variabilný vokál a máme tu kvalitný materiál hodný mena tejto legendárnej slovenskej formácie.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články