Nový album štartuje skladba Hammerhead, v ktorej sa na vás vyvalia sekavé riffy spoločne s typickým Cronosovým vokálom. S kľudným svedomím môžem napísať, že Hammerhead je typická skladba od tejto formácie. Na celej nahrávke cítiť starý špinavý zápach pekla, v ktorom sa vynárajú na povrch „venomovský“ black, množstvo thrashových prvkov a v neposlednom rade aj heavy speedové pasáže.

Pri počúvaní nového albumu zacítite riadny závan metalovej nostalgie. Cronos sa snaží oživiť dávne časy aj v 21. storočí. Zámerne píšem, že Cronos a nie VENOM. Celý čas pri počúvané novinky a hrabaní sa v materiáloch o VENOM, som rozmýšľal o tejto kapele a myslím si, že Cronos si aspoň v novej ére kapely spravil z tejto legendy one man projekt. Áno, jasné, má pri sebe muzikantov, no tí mi pripadajú, akoby hrali iba druhé husle. Ako som písal na začiatku, Cronos dosť často mení okolo seba zostavu a v dnešnej dobe je iba on jediným poznávacím znamením VENOM. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že je to na škodu veci. Je síce pravda, že gitarista Rage dokáže vykúzliť zaujímavé gitarové sóla, ale jeho riffovanie je veľmi čitateľné a v podstate to isté platí na tomto albume aj s Dantého bicími.

Cronosov hlas má však stále svoje čaro, taktiež ako aj jeho bublajúca basa. Len jeho satanistické klišé texty vyznejú v dnešnej dobe už trošku komicky, na obhajobu, ale musím dodať, že si vždy boli poznávajúcim znamením kapely a sú ním aj teraz. Mňa samého na albume zaujalo iba pár momentov. Azda najlepšou skladbou na nahrávke, je pieseň s klišovitým názvom Pedal To the Metal. Muzikanti sa v nej prezentujú poriadne od podlahy, gitary správne režú, old school nádych je nádherný. Tempo je zbesilé, text chytľavý a Cronosov hlas nestratil nič zo svojho rúhačstva. Skladba má thrashovo/speedovo blackový opar. Za všetky skladby, pri ktorých moje uši spozorneli a za niečo stoja spomeniem ešte Nemesis, Damnation of Souls, Hail Satanas a Death Be Thy Name. Tieto skladby majú jednoduché a chytľavé refrény, ktoré sa vám zaryjú do hlavy, ale pravdou je, že nie na dlho. Zvyšok albumu je zbytočne rozťahaný a v podstate som sa pri počúvaní celého albumu Fallen Angels dosť nudil. Teda až na vyššie spomínané skladby. Absolútne som nepochopil názov skladby Punks Not Dead, keďže s punkom táto skladba nemá veľa spoločného a do hlavy mi nešlo ani zaradenie naozaj nudnej inštrumentálky Lest We Forget.

Z predošlých riadkov možno vyznie, že nový album zaváňa veľkým prúserom. Zas, takto by som to nenazval, pretože Fallen Angels obsahuje aj pár svetlých momentov, no v konečnom dôsledku mi celkový výsledok vyjde predsa len dosť nepresvedčivý. Možno to však všetko bude tým, že jednoducho VENOM stratili na dôveryhodnosti a sám Cronos to nezachráni. Je pravda, že sa snaží oživiť 80. roky a ducha prvých nahrávok, no v konečnom dôsledku stratil na presvedčivosti. Možno to všetko nebude ani Cronosom, ale dnešnou dobou, pretože z aktuálneho prejavu kapely im toho veľa neverím. Takáto nahrávka musí byť uveriteľná a vtedy dosiahne svoje čaro. Fanúšikovia 80. rokov minulého storočia, by túto nahrávku skúsiť mali, možno budú mať na ňu iný názor, no VENOM v roku 2012 znejú na môj vkus len priemerne.

Hodnotenie autora: 5 / 10