Sonata Arctica – Live In Finland

Predstavovať SONATU ARCTICU by bolo nosením dreva do lesa. Táto fínska pätica patrí medzi ten najznámejší speed/power export, ktorý je k dostaniu. Aby business model dostal zadosťučinenia, servíruje sa nám po piatich rokoch opäť koncertný záznam, ktorý zachytáva na optických nosičoch obraz aj zvuk. No nie je všetko zlato, čo sa blyští.
V prvom rade, SONATA ARCTICA skladateľsky zostarla. Rýchle speedové preteky kláves a gitár striedajú patetické balady alebo prinajlepšom skladby v strednom tempe. Nemám im to za zlé, človek sa časom chtiac či nechtiac vyvíja a mení. No sledovať alebo počúvať ich súčasné výkony si už vyžaduje značnú dávku kofeínu v krvnom obehu. Inak hrozí prinajlepšom ťažká únava. Koncert spred piatich rokov v Tokiu (For the Sake of Revenge) bol síce urobený pomerne amatérsky, ale tá energia sa tam dala krájať. Milánske publikum veľa dôvodov na ovácie a skandovanie nemalo. Detto fínske publikum na druhom zázname.

Nudné Intro na motívy aktuálnej dosky The Days of Grays síce z letargie nachvíľu strhne úvodná  Flag In The Ground a nasledujúca Last Amazing Grace (aj keď tá najmä pyrotechnikou v medzihre), no zvyšok je už ako jazda v aute v zápche na ceste pod Strečnom.  V druhom rade cítiť absenciu gitaristu Janiiho Liimatainena, ktorého skladateľsky potenciál a backing vokál chýba mierou vrchovatou. Elias Viljanen by síce papierovo nemal mať problém byť pomerne adekvátnou náhradou, no v praxi veľa vody nenamútil. Dokonca je viac ako zjavné, že gitary už v kapele hrajú druhé, ak nie tretie husle. Koncertný záznam totiž trpí nekompaktným zvukom, ktorý je mierne prebasovaný a gitary sú absolútne utopené. Spevácky výkon Tonyho Kakka je tiež ďaleko za optimom a tie jeho časté výlety do akejsi paródie a nezvládanie výšok zatĺkajú povestný klinec, ktorý zabíja jediný podstatne kvalitný parameter – obraz.

Šikovný marketingový ťah načasovaný na obdobie blízko Vianoc je tak pre mňa osobne veľkým sklamaním. Aj keď pri ich súčasnom smerovaní ma to príliš neprekvapuje. Moje odporúčanie sa tak zjavne zužuje pre skalných fanúšikov kapely a milovníkom ich novšej tvorby. Nám ostatným preto ostáva maximálne pekný booklet a slza nostalgie.

Žáner: progressive power metal
Krajina pôvodu: Fínsko
Vydavateľstvo: Nuclear Blast
Dátum vydania: 11.11.2011
Web: www.sonataarctica.info/site07
Zostava:
Tony Kakko – vokály, klávesy
Elias Viljanen – gitara
Marko Paasikoski – basgitara
Henrik Klingenberg – klávesy
Tommy Portimo – bicie		 Diskografia:
Ecliptica – 1999
Silence – 2001
Songs of Silence – Live In Tokyo (Live) – 2002
Winterhearts Guild – 2003
Reckoning Night – 2004
For the Sake of Revenge (DVD) – 2006
Unia – 2007
The Days of Grays – 2009
Live in Finland (DVD) – 2011
Tracklist:
Disc 1
Intro (Everything Fades to Gray) (2:18)
Flag in the Ground (4:27)
Last Amazing Grays (5:44)
Juliet (5:52)
Replica (4:42)
Blank File (4:09)
As If the World Wasnt Ending (3:53)
Paid in Full (4:21)
Victorias Secret (5:03)
Instrumental Exhibition (3:36)
The Misery (5:16)
Fullmoon (5:30)
In Black & White (5:14)
Mary-Lou (4:46)
Shy (4:27)
Letter to Dana (5:12)
Caleb (6:23)
Dont Say A Word (10:06)
Outro (Vodka/Everything Fades to Gray) (6:14)
Disc 2
White Pearl, Black Oceans (8:06)
Draw Me (3:57)
In Black & White (5:18)
Dont Say A Word (10:22)		 Definitíva: 
Nezaujímavý koncertný záznam na štyroch diskoch,
ktoré obohatia asi len pomerne úzku skupinu fanúšikov
 „aneb“ smutné memento spomienky na svojho času najväčšie eso na speed metalovej scéne.

Autor: Dodo

Hodnotenie autora: 4 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla