ANGRA – ØMNI

Novinka Brazílčanov ANGRA nazvaná „ØMNI“ nám paralelne popri koncepčne poňatej zbierke navzájom prepojených zhudobnených príbehov ponúka nanajvýš výživný obraz jej súčasnej formy.

Obra novinky nevyhnutne stále odkazuje na úspešnú minulosť. Popri tom však dokáže stále znieť dostatočne očarujúco a vie i milo prekvapiť. Pre mňa kedysi neotrasiteľná power metalová inštitúcia si toho za posledné roky prešla mnohým. Našla záplatu za hlavný vokál v podobe famózneho Fabia Lioneho. V tom čase sa jej podarilo vydať po dlhšej odmlke dosku „Secret Garden“ (2015 – recenzia TU), ktorá síce i dnes platí za veľmi slušne odvedené remeslo, avšak zaslúžene ovocie prichádza až s aktuálnym dielom.

ANGRA – ØMNI

Ďalším záchvevom bol aj angažmán Kika Loureira (gitary) u thrash metalových titánov MEGADETH. Ten mu očakávane nedovoľuje venovať sa obom spolkom naraz a tak sa na tomto albume objavuje len ako hosť a prispieva jediným gitarovým sólom. Do toho momentu neoddeliteľná dvojička Rafaela Bittecourta (gitary), tak bola nahradená Marcelom Barbosom (ALMAH).

Prirodzene sa tak načrtáva otázka aká vlastne novinka je. Dramaturgicky v podstate ide o podobne zvolený prístup ako na predchádzajúcej nahrávke. Ak by sme to mali v rýchlosti odbiť, tak tu máme dve povinne rýchle vypaľovačky, zopár hosťujúcich vokálov, dva takmer baladické kúsky, piesne opäť naspievané Rafaelom a zvyšok materiálu, ktorý sa úspešne progresívne kľukatí.

Týmto strohým a neúplným konštatovaním by sme ale pominuli akýsi filmový ráz niektorých piesní. Ten je daný hlavne naladením orchestrácií. Jedným dychom ale treba dodať, že tento „cinematic“ zážitok nie je tým čo dominuje, nedevalvuje a nepotláča všetko ostatné. Nespomenuli by sme aj bohatý výrazový albumový kokteil namiešaný nielen samotným power metalom, ale i nespútanými thrashovými, zriedkavo metalcorovými riffmi, smietkami pomp či južanského rocku.

ANGRA

Neodmysliteľné sú odkazy na juhoamerický folklór spojené s typickým použitím perkusií, zborov i gitár, ktorých zvuk a charakter by si kapela mohla dať patentovať. Vďaka týmto prvkom aj kratučké úseky skladieb pripomínajú istý pocit déjà vu z predošlých kompozícií staršieho dáta. Hoci je už pravidlom, že progresívne ladenie ide akosi ruka v ruke s menom ANGRA, tak nikdy nie v zmysle nezáživne krkolomných exhibícií na úkor poslucháčskeho potešenia, ale pôsobí vyvážene a stále s koncentráciou na melódiu. Dokonca sa odvážim tvrdiť, že ide o dlhodobo najmelodickejší album. Jednotlivé skladby so zmyslom pre gradáciu atmosféry, umné rozprávačstvo sú doplnené vokálnou a inštrumentálnou „vypiplanosťou“, tvoria tak konzistentný a vyrovnaný hudobný monolit.

Už začiatok sa nesie v zmysle veľkoleposti, kúsok „Light of Transcendence“ sa pýši sa honosnou melodickou vyhrávkou, svižným tempom, dravými gitarami, bezchybným vokálom a grandiózne pôsobiacimi orchestráciami. Dvojka „Travelers of Time“ sa uvedie typickými ANGRA prvkami, naliehavým spevom, agresívnejšími riffmi, vzletným refrénom a vynaliezavými sólami. V „Black Widow’s Web“ počuť hosťujúci nežný ženský vokál brazílskej pop hviezdičky Sandy a hlavne zabíjajúci deathový hlas Alissy White-Gluz z ARCH ENEMY. Práve on nabíja Fabiovi ostrými nábojmi v strhujúcej vokálnej prestrelke.

„Insania“ vnesie zase kúsok pompy približujúcej sa aj slávnemu Meat Loafovi alebo projektu AVANTASIA. Podobne rockový oder možno postrehnúť aj v piesni „Cavemen“ a to výhradne v jej refréne, keďže mimo neho skladbou výdatne dominujú prvky folklóru. „The Bottom of My Soul“ je precíteným kúskom s pomaly rastúcou a gradujúcou atmosférou. „War Horns“ zase oťažieva gitarovo, vokálne i náladovo, Fabio exceluje vo výškach. Náladová „Magic Mirror“ prekvitá svojimi progresívnymi inštrumentálnymi pasážami a plynulo prechádza do snovo pohodovej a oddychovej i emóciami sršiacej „Always More“.

Záverečné finále „ØMNI“ je rozdelené do dvoch častí, kým ta prvá „Silence Inside“ je tým najkomplexnejším a najvariabilnejším kúskom albumu nielen inštrumentálne, ale aj vokálne, tak druhá časť „Infinite Nothing“ je číro orchestrálne dielo s jednoznačným filmovým nádychom.

Nepamätám, že by ANGRA aj napriek zásadným zmenám v zostavách, ktoré ju v priebehu jej existencie postretli prišla s výrazne slabým materiálom. Ani novinka sa nevymyká tomuto postrehu. Dokonca svojou vyváženosťou, ľahkosťou, vokálnou pestrosťou viažucou sa už k prechádzajúcej nahrávke a skvelými gitarovými aj celkovo inštrumentálnymi kúskami ukazuje chrbát minimálne trojici minulých albumov.

Hodnotenie autora: 8 / 10

Žáner: power/progressive metal
Krajina pôvodu: Brazília
Vydavateľstvo: earMUSIC
Dátum vydania: 16.02.2018
Web: http://www.angra.net
Zostava:
Fabio Lione – vokály
Rafael Bittencourt – gitary, vokály
Marcelo Barbosa – gitary
Felipe Andreoli – basgitara
Bruno Valverde – bicie
Tracklist:
Light of Transcendence (04:36)
Traveler’s Time (04:40)
Black Widow’s Web (05:49)
Insania (05:31)
The Bottom of My Soul (04:19)
War Horns (04:43)
Caveman (05:53)
Magic Mirror (06:58)
Always More (04:43)
ØMNI – Silence Inside (08:31)
ØMNI – Infinite Nothing (05:14)
Diskografia:
Angels Cry – 1993
Holy Land – 1996
Fireworks – 1998
Rebirth – 2001
Temple of Shadows – 2004
Aurora Consurgens – 2006
Aqua – 2010
Secret Garden – 2015
ØMNI – 2018
Definitíva:
Novinka „ØMNI“ od Brazílčanov ANGRA posilnených talianskym pevcom Fabiom Lionem zachytáva kapelu v úžasnej pohode a kondícii. Názov pochádzajúci z latinčiny a v preklade znamenajúci „všetko“ je zosobnením podstaty albumu. Prelínanie minulosti a užívanie typicky tradičných prvkov s prítomnou výnimočnou vokálnou formou a vyspelou inštrumentálnou výbavou nabitou emóciami, nadhľadom a hlavne jej zábavnosťou a filmovým presahom.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články

Redaktor Valhalla.sk