MACHINE HEAD predviedli v Budapešti skvelý, skoro trojhodinový koncert plný evergreenov!

Hoci je posledný počin „Catharsis“ (recenzia TU) akokoľvek kontroverznou záležitosťou, nechať si ujsť jednu zo zastávok turné „An Evening With…“ by bolo skutočným hriechom, najmä ak MACHINE HEAD hrajú tesne za hranicami.

BUDAPEŠŤ. Voľba preto padla na Budapešť, konkrétne miestny Barba Negra Music Club, kde sa štvorica z ďalekej Kalifornie ukázala po vyše dvoch rokoch a tentokrát znovu s hrdým označením „sold out“! Keďže ide o moju tretiu návštevu spomínaného rockového stánku, môžem smelo písať o vskutku ideálnom mieste na podobné koncerty. Úctyhodná kapacita (okolo 1500 – 2000 hláv), rozľahlé nádvorie, veľké javisko, bohatý výčap, VIP balkón, šatňa a dokonca i množstvo parkovacích miest v okolí.

MACHINE HEAD v Budapešti

Kvarteto momentálne tvrdo zarezáva na svetových pódiách a po siahodlhom maratóne po USA, prišla konečne rada aj na vytúženú Európu. Vopred avizovaná, takmer trojhodinová prehliadka hc/thrashovej nespútanosti, sľubovala veľmi veľa, hlavne keď berieme do úvahy solídnu „live“ formu Američanov, absenciu zbytočného predskokana, do poslednej maličkosti prepracovanú scénu i bohatý setlist.

Štartuje sa na sekundu presne a natrieskaná sála je svedkami mimoriadneho nástupu za úvodných tónov „Imperium“, kedy si chalani hneď na samý úvod podmaňujú úplne oddané publikum. Vrie to doslova ako v parnom hrnci! Mocný zvuk len dokresľuje výsledný dojem z výbornej šou, ktorá minimálne vo svojej prvej polovici nemá najmenšiu chybičku. Kapela navzdory kritickým ohlasom na novinku vsádza na viaceré ukážky z deviatej štúdiovky, nech už ide o single „Volatile“, „Beyond the Pale“, „Catharsis“, „Kaleidoscope“, no fanúšikovia pochopiteľne najviac reagujú na tutovky „Ten Ton Hammer“, „The Blood, The Sweat, The Tears“, „From This Day“, „Bulldozer“ a epické suity „Now We Die“, „Clenching the Fist of Dissent“, „Locust“.

MACHINE HEAD

MACHINE HEAD taktiež jasne ukázali, že vedia umne pracovať s dramaturgiou. Každý väčší blok skladieb je totiž uťatý zaujímavým sólovým partom, baladou „Darkness Within“ (tá zároveň zaistila priestor pre jediný väčší príhovor frontmana Roba Flynna) a „Behind the Mask“, čo vďačne poslúži na malé načerpanie síl. Po zlatom klinci v podobe kultovej hitovky „Davidian“ však končí hlavný program celého setu a práve s príchodom prídavkovej časti, badať na tvárach fanúšikov drobné známky únavy.

K zmierneniu príliš nepomohol ani výber záverečných čísel, kde rada pomalších veci „Exhale the Vile“, „Triple Beam“ a „Game Over“ skôr prehĺbila nastúpenú letargiu, teda veľká vďaka aspoň za rýchle granáty „Aesthetics of Hate“, „Blood for Blood“ či majestátnu hymnu „Halo“. S razantným výstrelom konfiet je tu aj definitívny cieľ obrieho maratónu za účasti famóznych MACHINE HEAD, ktorí za pomoci divokého budapeštianskeho publika dokázali vytvoriť jeden nezabudnuteľný večer.

PLUSY:
MACHINE HEAD, zvuk, absencia predkapiel, časová presnosť a organizácia, divoké publikum, výborná atmosféra, vypredané hľadisko,

MÍNUSY:
Predražený merchandise