AMORPHIS – Queen of Time

Šestica hudobníkov z krajiny tisícich jazier mierne prerušila pravidelné dvojročné vydávanie albumov a s novinkou „Queen of Time“ prichádza po trojročnej pauze.

AMORPHIS vydávajú svoj trinásty štúdiový album s názvom, ktorý vo mne evokuje určitú dávku klišé. Melancholický metal s dávkou symfónie a folku je hlavný atribút tejto osvedčenej kapely. Moja prvá otázka, na ktorú si hneď odpoviem vyznela jasne: Čo nové priniesli do svojej tvorby AMORPHIS v roku 2018? Moja odpoveď je: Nič. Pozor, toto nie je žiadna výčitka, ani negatívny postoj môjho hodnotenia. Ale poďme pekne riadok, po riadku, alebo inak: Track by track?

AMORPHIS – Queen of Time

AMORPHIS som vždy považoval za takú lojálnu hordu srdcových metalistov. K nim som mal vždy blízko. Dával som ich na kôpku spolu s PRIMORDIAL, ROTTING CHRIST, MOONSPELL a či ROOT. Ich tvorba hlboko zasiahla metal ako taký. Presiahla hranice Európy a vryla sa do sŕdc nejedného milovníka tohto kovového žánru.

Nový album „Queen of Time“ začína presne tam, kde skončila minulá nahrávka „Under the Red Cloud“ (recenzia TU) z roku 2015. Album sa točí presne okolo tej istej osi, ako pred tromi rokmi. Melodickú symfóniu dokresľujú gitary a veľmi dobrý spev. Tomi Joutsen má veľmi široký hlasový rozsah. Hneď v titulnej skladbe „The Bee“ nastupuje hutný a hlboký growl, ktorý sa mení na naozaj prekrásne melancholický obraz.

Album sa odvíja od symfonického základu. Je postavený práve na vokále Tomiho Joutsena a piesne naozaj pôsobia miestami ako spomalený vodopád. Dokonca som sa prichytil, ako sa mi postavili chlpy. Hudba AMORPHIS na novom albume je miestami až výpravná. Dokonca by som si vedel predstaviť ich časti skladieb, ako hudbu k nejakým filmom.

Pieseň „Daughter of Hate“ začína krásnym gitarovým riffom. Tu môžeme naozaj hovoriť o dokonalom hlasovom rozsahu Tomiho Joutsena. Viac mi jeho spev pasuje v čistých pasážach, aj keď je geniálny aj v growlingu. Avšak jeho čistý spev prináša naozajstnú melanchóliu. Akoby sa mal poslucháč nadýchnuť, popremýšľať, zavrieť oči a následne si zaskákať v poriadnom moshpite.

AMORPHIS

Album „Queen of Time“ sa nesie na symfonicko-metalovo-folkovej hladine, ktorá je pokojná len preto, aby mohla vzplanúť. Aby sa mohla rozbúriť, rozbesnieť a rozohniť. Klipovka „Wrong Direction“ je vlajkovou loďou albumu. Je tam všetko, čo fanúšikovia AMORPHIS od svojich milovníkov očakávajú. Riadne melodický nástup gitár, do ktorého vstupuje prekrásny čistý vokál. Dokonca ostáva pri ňom aj vo vydarenom refréne. Ide o najsilnejšiu skladbu albumu.

Štruktúry piesní AMORPHIS majú jasnú šablónu a rukopis. Fíni poslucháča učičíkajú a možno dostanú aj do nejakej letargie. A to všetko len preto, aby mohli neskôr poriadne udrieť do svojich strún. „Heart of Giant“ začína v úplne komornej a jemne ponurej nálade. Vstup ľahkej symfónie navádza až na symfonicko metalový pokus korunovať polovicu albumu. Tvrdý a neúprosný vokál hneď na začiatku dáva pocítiť silu spomínaného songu. Dostávame sa na chvíľku aj k čistému vokálu. Aj napriek tomu je táto skladba najtvrdšia na albume a to aj napriek tomu, že nesie znaky symfonického metalu.

„We Acursed“ a konkrétne jej úvod mi pripomenul film Titanic. Neviem prečo. Jednoducho svojou melódiou a filmovým potenciálom, ktorý v sebe hudba AMORPHIS nesie. Ich muzika má jednoducho dej. Pod hĺbkou tónov sa skrývajú neskutočné obrazy a je len na poslucháčovi, ktorý z nich si zvesí zo steny. Kapela pokračuje vo svojej vysoko nastavenej latke aj v záverečných fázach nového albumu a nič nenechá na náhodu. Pieseň „Amongst Stars“, v ktorom hosťuje Anneke van Giersbergen (VUUR, ex-THE GATHERING), je prekrásnym zárezom, ktorý je v skutku veľmi obohacujúci pre uši metalového priaznivca. Zbožňujem čistý Tomiho spev. Naozaj. Album sa nezadržateľne rúti do finále a mne neostáva nič iné, iba si ho po záverečnom songu pustiť ešte raz.

Nedá mi nespomenúť si na album „Elegy“ z roku 1996, ktorý ma vlastne k AMORPHIS pritiahol. Áno, ostalo z neho vo mne dosť. A „Queen of Time“? Je to niečo iné. Je to viac výpravné a melancholické. Je to dokonca filmové, ale zároveň metalové. Tak trochu folkové a veľmi živelné. Neviem prečo, ale k AMORPHIS som mal vždy bližšie ako k NIGHTWISH, aj keď ich hudba nesie určité spojenie. Je to naozaj pekný album. Skúste ho aj vy, určite si vás získa na svoju stranu. Bolo mi cťou.

Autor: Jano Marton

Hodnotenie autora: 7 / 10

Názor redakcie:

AMORPHIS, nebudem tajiť, že jedna z mojich obľúbených kapiel. Rád mám všetky tri spevácke éry. Aktuálna novinka „Queen of Time“ je už siedmou s Tomim Joutsenom za mikrofónom. Sranda, ako ho moje uši nechceli priať v roku 2006 pri albume „Eclipse“, a teraz si dovolím tvrdiť, že momentálne patrí ku svetovej špičke metalových spevákov.

Ako píše vyššie kolega. Aktuálny počin je prirodzeným pokračovaním albumu minulého „Under the Red Cloud“, kde fínski muzikanti začali viac pracovať s orientálnymi prvkami, ale zároveň si udržali svoju tvár a nezabudli na prvky klasického severského zvuku.

Už od úvodnej skladby „The Bee“ je jasné, že budeme mať čo dočinenia s výnimočným albumom. Oproti predchodcovi kapela mierne pritvrdila, Tomi Joutsen je v životnej forme, jeho growling je bezchybný. A takisto aj jeho čisté pasáže, ktoré sú plné emócií, melanchólie a naliehavosti.

AMORPHIS

V roku 2015 začala kapela pracovať s producentom Jensom Bogrenom (ARCH ENEMY, KREATOR, AMON AMARTH) a práve album „Under the Red Cloud“ sa dá označiť za krok do novej éry. Na novinke „Queen of Time“ spolupráca AMORPHIS/Bogren pokračuje a rozkvitla do nevídaných rozmerov.

Vynikajúcim oživením nahrávky sú ženské zbory, ktorým kraľuje Anneke van Giersbergen. Vrchol tejto spolupráce prichádza v závere albumu v piesni „Amongst Stars“, kde Tomiho duet s Anneke je priam božský. Áno, je to klasická koncertná hitovka, ktorá by sa mohla páčiť masám. Ale prečo nie? Ďalším veľkým plusom nahrávky je zaradenie krásneho jazzového saxofónu („Daughter of Hate“). Pre tento nástroj mám veruže veľkú slabosť.

Narozdiel od kolegu si dovolím tvrdiť, že piesne na albume nie sú vôbec predvídateľné, každý song predstavuje jeden veľký hudobný príbeh a AMORPHIS sa dostávajú do menej prebádaných vôd. Samozrejme, každá pieseň má svoj nosný motív, ktorý sa tiahne celou skladbou, len kde-tu a kde-tam vás šestica muzikantov odvedie svojimi nástrojmi do ďalekého sveta fantázie. Slabšie miesto by ste na „Queen of Time“ hľadali márne. Vydarilo sa tu všetko, počnúc krásnym artworkom, cez zvuk, až po strhujúce skladby! Jednoducho, rovnako výborný album, ako jeho predchodca.

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

Žáner: melodic metal/rock
Krajina pôvodu: Fínsko
Vydavateľstvo: Nuclear Blast Records
Dátum vydania: 18.05.2018
Web: http://www.amorphis.net/
Zostava:
Tomi Joutsen – vokály
Esa Holopainen – gitary
Tomi Koivusaari – gitary
Olli-Pekka Laine – basgitara
Santeri Kallio – klávesy
Jan Rechberger – bicie
Tracklist:
The Bee (05:31)
Message in the Amber (06:44)
Daughter of Hate (06:20)
The Golden Elk (06:23)
Wrong Direction (05:09)
Heart of the Giant (06:33)
We Accursed (05:00)
Grain of Sand (04:45)
Amongst Stars (04:50)
Pyrest on the Coast (06:19)
Diskografia:
The Karelian Isthmus – 1992
Tales from the Thousand Lakes – 1994
Elegy – 1996
Tuonela – 1999
Am Universum – 2001
Far from the Sun – 2003
Eclipse – 2006
Silent Waters – 2007
Skyforger – 2009
The Beginning of Times – 2011
Circle – 2013
Under the Red Cloud – 2015
Queen of Time – 2018
Definitíva:
Výpravná epocha z krajiny tisícich jazier. Čaká na vás metalový album plný prekrásnych melódií. Fíni dokázali, že stále patria k metalovej špičke. Dobrý zvuk, hutné riffy a až filmová výprava do priestorov Kráľovnej času.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“