Top albumy Hoyasa z ATTACK OF RAGE a DEPRESY

Ľuboš Ducký prezradil svoje albumy, ktoré formovali jeho vkus a na ktoré nedá dopustiť. Ľuboš je nielen veľkým zberateľom a fanúšikom, ale najmä uznávaným bubeníkom.

Možno si viacerí kladiete otázku, ktože to ten Ľuboš Ducký je. Osobne neverím, že by ho fanúšik metalovej hudby nepoznal aj pod jeho pravým menom, ale dobre. Píšeme o Hoyasovi, výbornom bubeníkovi kapiel ATTACK OF RAGE a DEPRESY, veľkom fanúšikovi kvalitnej hudby a o obrovskom srdciarovi, ktorý je hlavným mozgom charitatívnej akcie Celestial Help Fest. A aby sme nezabudli, je aj hudobným redaktorom v časopise Rock Hard Slovakia.

Hoyas a jeho úchvatná zbierka albumov.

Hoyas je vášnivým zberateľom a neunikne mu žiadna novinka. Keď sme ho oslovili, aby sa s nami a vami podelil o jeho Top albumy, prijal túto možnosť s pokorou, nadšením a vďakou. Nech sa páči, tu sú jeho srdcovky.

Top albumy:

THE OFFSPRING – Ixnay on the Hombre (1997)

THE OFFSPRING – Ixnay on the Hombre

Určite môj hudobný základ v tom zmysle, že som si hudbu začal zháňať sám. Vďaka môjmu úžasnému otcovi, ktorý je rockerom dušom aj telom, som v podstate od batolaťa počúval BLACK SABBATH, LED ZEPPELIN, DEEP PURPLE atď. Od THE OFFSPRING to boli albumy „Smash“ a následne „Ixnay on the Hombre“. Práve tento album bol úžasný a nový závan niečoho iného. Milujem tieto albumy dodnes, ale to vlastne všetky, ktoré tu spomeniem.

SEPULTURA – Arise (1991)

SEPULTURA – Arise

Bola to naprostá revolúcia v mojom vnímaní hudby. Jasné, že sme predtým drtili METALLICU, ale SEPULTURA všetko zmietla z povrchu a ja som vedel, že sa chcem v budúcnosti venovať len rýchlej a extrémnej hudbe. Album „Arise“ ma úplne odrovnal svojou energiou a SEPULTURA sa na pár rokov stala mojou najväčšou modlou. Následné nahrávky „Chaos A.D.“ a „Roots“ sú albumy, ktoré som počul najviac krát v živote.

FEAR FACTORY – Soul of a New Machine (1992)

FEAR FACTORY – Soul of a New Machine

Keď sa mi do rúk dostala kazeta s týmto názvom kapely, pamätám si, ako som sa pousmial, že čo je to za názov. Po spustení tlačidla „play“ som sa skoro dosral od toho, čo počujem. Tá agresia prepletaná atmosférou s Burtonovým čistým spevom, bol úplne iný zjav. Dovtedy som nič podobné nepočul. Strojová presnosť dvojice Dino Cazares a Raymond Herrera, toho som sa nevedel nabažiť. A trvá to dodnes. Milujem úplne všetko, čo FEAR FACTORY vydali.

KATAKLYSM – Temple of Knowledge (Kataklysm Part III.) (1996)

KATAKLYSM – Temple of Knowledge (Kataklysm Part III.)

Ako som už spomínal vyššie, ťahalo ma to do čo najväčšieho extrému, ale zohnať v malom meste kazetky s „brutkami“ bolo vtedy fest náročné. V tomto období som už frčal na OBITUARY, CANNIBAL CORPSE, UNLEASHED, PESTILENCE, DISMEMBER… Všetko sú to srdcovky, to je jasné. Ale zrazu sa zjavili KATAKLYSM a to bol presne ten najväčší extrém, aký mi chýbal ku šťastiu. „Temple of Knowledge (Kataklysm Part III.)“ je učebnicový príklad, ako tvoriť naozaj nekompromisný, surový, ale pri tom atmosférický death/grind tej najväčšej kvality. Do dnešných dní si myslím, že v danom žánri nemá premožiteľa.

HAEMORRHAGE – Emetic Cult (1995)

HAEMORRHAGE – Emetic Cult

V tomto čase som už začal expandovať a posielal si nahrávať kazety do iných miest v štýle: Ty pošleš novú čistú kazetu s popisom, čo chceš nahrať, a do obálky dáš jednu nahratú stranu a 20 korún. Toto nepochopí nikto, kto to nezažil. Ten pocit, keď kazeta prišla a ty si prvýkrát počul, čo to vlastne daná kapela hrá. Podľa recenzie, tuším v Sparku, čo robil Cyklo (ex-PATHOLOGIST), som sa dozvedel, že existujú istý HAEMORRHAGE a že hrajú takú chorobnú hudbu, že to až možné nie je. Bolo jasné, že to musím mať! A veru, bola to pravda. „Emetic Cult“ už od úvodného intra je totálna chorobnosť s úžasným citom pre atmosféru a melódiu. Tento album ma naplno vtiahol a ponoril do štýlu grindcore.

CRADLE OF FILTH – Dusk and Her Embrace (1996)

CRADLE OF FILTH – Dusk and Her Embrace

„Dusk and Her Embrace“ je zhudobnená mágia a album, ktorý keď si hocikedy pustím, vždy ho musím dopočúvať a nedokážem ho vypnúť. Mohli ste si všimnúť, že často spomínam atmosféru v hudbe. Tá je u mňa proste základ. Hudba bez atmosféry u mňa nie je kompletná. U CRADLE OF FILTH hrala atmosféra hlavnú úlohu a dosiahla pomyselný vrchol. Pokojne na tomto mieste môže byť od CRADLE OF FILTH aj „The Principle of Evil Made Flesh“, „Vampire or Dark Faerytales in Phallustein“ a „Cruelty and the Beast“. Na tejto nesvätej štvorici albumov je všetko tak dokonalé, že ich podozrievam, že sa pri skladaní materiálu naozaj upísali diablovi (úsmev).

EMPEROR – Anthems to the Welkin At Dusk (1997)

EMPEROR – Anthems to the Welkin At Dusk

Toto je bez debát najdokonalejšia black metalová nahrávka, aká kedy na svete vznikla. A to mi nikdy nevyvráti! Keď som prvýkrát počul „Anthems to the Welkin At Dusk“, tak som ho proste nepochopil. To, čo sa na človeka valilo z reprákov, bolo ako hudba z inej planéty. Každým ďalším posluchom som tam objavil vždy niečo nové a neokukané. Tá rýchlosť, tie gitarové riffy, boli a sú jednoducho strhujúce. Deje sa tam toho toľko, že človek na tento album potreboval naozaj čas, kým ho vstrebá. Je to nielen najdokonalejšia black metalová nahrávka, ale možno aj jedna z najdôležitejších metalových vôbec. Som veľmi rád, že sa mi splnil sen a videl som „Anthems to the Welkin At Dusk“ aj celý naživo. Na to nikdy nezabudnem!

SATYRICON – Rebel Extravaganza (1999)

SATYRICON – Rebel Extravaganza

Už predchádzajúce veľdiela „Dark Medieval Times“, The Shadowthrone“ a „Nemesis Divina“ boli úplne výnimočné v škatuľke black metal. Ale to, s čím prišli na „Rebel Extravaganza“, úplne odrovnali nejedného fanúšika. SATYRICON na každom svojom albume posúvali hranice black metalu zas o kus ďalej. „Rebel Extravaganza“, lepšie ani nemohol byť album pomenovaný, pretože presne vystihuje jeho atmosféru a náladu. Nekompromisný, mizantropický a industriálom nasiaknutý black metal v tej najväčšej kvalite. Čo song, to hymna. Pre mňa je to dodnes vrcholom ich tvorby. Ale žeriem od nich úplne všetko, vrátane novinky „Deep Calleth Upon Deep“, ktorú všetci tak nenávidia.

SUMMONING – Dol Guldur (1997)

SUMMONING – Dol Guldur (1997)

Vybrať od mojej srdcovky jeden top album je hrozne ťažké. Všetky ich dosky osobne radím na jednu priečku a mám rovnako rád, až na prvý album „Lugburz“, ale to bola vtedy v podstate iná kapela. Hudba SUMMONING má na mňa priam až relaxačné účinky. Niekto si pustí Mozarta, Vangelisa alebo Enyu, a ja si púšťam SUMMONING (úsmev). Ich cit pre vytváranie atmosféry a rukopis s akým to robia, jednoducho milujem. „Dol Guldur“ som zvolil, pretože si myslím, že skladateľsky je to asi ich vrchol. Perfektné vyváženie epického metalu s black metalom. A tie ich obaly, sú kapitola sama o sebe. Niekedy sa naozaj čudujem, že ako bubeník, dokážem tak zbožňovať kapelu, ktorá má elektronického bubeníka (smiech).

TYPE O NEGATIVE – October Rust (1996)

TYPE O NEGATIVE – October Rust

Vybrať u mňa top 10 albumov je proste hrozne málo. Určite by sa tu mali objaviť ešte mená ako ULVER, ARCTURUS, DIMMU BORGIR, DODHEIMSGARD, DISMAL EUPHONY, LIMBONIC ART, ENSLAVED, MARDUK, DARK FUNERAL, SOLEFALD, BORKNAGAR? ROTTEN SOUND, NASUM, NAPALM DEATH, DYING FETUS, THEATRE OF TRAGEDY, WITHIN TEMPTATION, MY DYING BRIDE a ďalší. Ale na záver som si nechal čerešničku na torte – TYPE O NEGATIVE! K tejto kapele som sa dostal koncom 90. rokov, keď sme u kamoša, tuším z MTV nahrávali na vhs reláciu Headbangers Ball. Konkrétne išiel klip „Love You To Death“. Okamžite som si ten song zamiloval a následne zohnal celý album „October Rust“. Z tej hudby išiel opar zvláštnosti a originality, ktorému som nadobro prepadol. Bol som schopný tento materiál počúvať aj týždeň v kuse. Veľmi ma mrzí, že ich už nikdy neuvidím naživo. Je však jasné, že na mojej poslednej ceste musí znieť poriadne nahlas „Love You To Death“…

Top slovenský album:

SLOBODNÁ EURÓPA – Pakáreň (1991)

SLOBODNÁ EURÓPA – Pakáreň

Úplne suverénne a bez zaváhania, keď sa ma niekto spýta na môj najdôležitejšiu nahrávku zo slovenskej produkcie, odpoviem: Slobodka – Pakáreň. Tento album ma sprevádza už od čias, keď ho môj otec doniesol na LP domov. Počúval som ho snáď do zodratia a túto platňu mám poctivo v archíve. Mohol som mať snáď 10 rokov a už som vybľakoval – Analýza dokázala hovno (smiech). Vymakané Whiskyho texty a poctivý punk rock od SLOBODNEJ EURÓPY, to človeka nikdy neomrzí.

Neuverili by ste, že sa mi v zbierke nachádzajú albumy:

„Určite by ste tam nečakali cd z belgickej čokolády, ale asi nehrá, ešte som ho neodbalil,“ prezradil s úsmevom Hoyas a pokračoval: „No a určite by tam väčšina z vás nečakala napríklad Roxette, Ace of Base, Jarka Nohavicu, Karla Kryla, Vangelis, Enya, Dead Can Dance. Neviem, ja si vypočujem v podstate všetko. Delím hudbu len na dobrú a zlú.“

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk