Horse Latitudes – Awakening

Z čista jasna sa mi do rúk v poslednej dobe dostávajú nahrávky výrazne aktívneho labelu z českých Vodňan zvaného Doomentia Records. Niežeby oslňovali, to určite nie, no nesporný punc kvality v sebe ukrývajú. Sú to skôr drobné lahôdky pre zberateľov a fanúšikov kurióznejších a netradičnejších foriem tvrdého kovu. HORSE LATITUDES z fínskych Helsiniek sú tým najlepším príkladom, to mi verte. Napĺňajú všetky spomenuté atribúty, vystihujúce orientáciu labelu. Použitie hudobných nástrojov pri vytváraní finálneho zvuku je dostatočne obskúrne. Dve basgitary a spievajúci bubeník prinášajú svoj druhý radový album Awakening. Dámy a páni – sludge/drone, na aký nezabudnete.
Po mojom úvodnom blúznení ste dostatočne zmätení a nechápete, o čom tu vlastne píšem. Jediný záchytný bod je „zaškatuľkovanie“ tria do dvoch subžánrov extrémneho metalu, ktoré vám aj tak veľmi nepomôže. Celú recenziu berte skôr ako akúsi snahu o priblíženie neopísateľného. Zvuk dvoch basgitár sa síce dá definovať a rozoberať, no opäť len v akýchsi „chorých“ prirovnaniach.

Awakening ako celok je jedna šialene pomalá jazda v tom najhoršom sne, kedy by ste na jednej strane chceli, aby sa skončil, no na tej druhej ste zvedaví, ako to všetko môže nakoniec dopadnúť. V rozsahu šiestich skladieb a časovej osi presahujúcej niečo málo cez 47 minút sa to s vami vlečie k poriadnej psychotickej ujme.

Kratučké frustrujúce intro, ktoré neidentifikujete a už sa topíte v zvuku ťaživejšom ako v najtemnejšom kúte industriálnej fabriky. Plíživé tempo ako v béčkovom horore. Vokálne party sú v intenciách toho, čo od sludge očakávate. Vypichnúť niektorú zo šiestich skladieb ani nemožno, držia pohromade a výrazne sa neodlišujú. Plynú svojim ťaživým tempom a čím viac to počúvam, tým viac nadobúdam dojem, že každá ďalšia skladba je ešte viac slow. Určitý zvrat nastáva pri tretej Profane Awakening, páči sa mi jednoducho viac ako prvé dve. Predsa len najlepšou skladbou je Decline of the Ages, s naliehavejším vokálom a dovolím si tvrdiť, že by zapadla ako bonusová na geniálnom Ordo ad Chao od legendárnych MAYHEM.  Vrcholný moment celého šialenstva.

Into the Deep je gradujúca a napriek tomu sa nerozbehne. Ovládne vás bezmocnosť, slabé nátury už dávno prestali počúvať a od zhnusenia si odpľuli, no tí, ktorí to vydržali, vedia kde sa čaro takejto zvukovej nálože nachádza.  Záverečná Along the Circles po ôsmej minúte a tridsiatej siedmej sekunde vygraduje do akejsi chute povyraziť si hudobne, ktorá končí skôr než sa nadýchnete a je koniec.

Máte pravdu, možno už nikdy, ale určite sa nájdu takí, ktorí si to dajú opäť. Rozhodnutie je len na vašej odvahe, vytrvalosti a prekonaní predsudkov. Spojenie dvoch basgitár je príjemným spestrením, aké tu už síce bolo, no nie v takej ťaživej atmosfére nepokoja. Nič hitové, ba ani prvoplánové, skôr dlhodobá pomalá terapia, v ktorej by som prijal viac prevzdušnenia industrialom alebo ambientom. 

Žáner: sludge/drone/doom metal
Krajina pôvodu: Fínsko
Vydavateľstvo: Doomentia Records
Dátum vydania: 10.2.2012
Web: www.horselatitudes.bandcamp.com
Zostava:
Heidi – basgitara, efekty
Vellu – basgitara, efekty
Harri – bicie, spev
Diskografia:
Gathering – 2010
Awakening – 2012
Tracklist:
Preparation
Dissolution
Profane Awakening
Decline of the Ages
Into the Deep
Along the Circles
Definitíva:
Originálny prejav postavený na základoch
 sludge s esenciou drone zapletenou vo fínskej
 depresii. Album, ktorým zaručene vyženiete dobrú
 náladu na niekoľko hodín ďaleko od seba
a oťažie vám celé telo. Terapeutická nahrávka.

Autor: Ruun

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články