Epica – Requiem for the Indifferent

Po viac ako dvoch rokoch sa o slovo hlási holandská EPICA, ktorej novinka „Requiem for the Indifferent“ je ich radovým albumom s poradovým číslom šesť. Viac ako hodina a štvrť, ktorá svieti v prehrávači ako celkový hrací čas predpovedá dlhú a rozmanitú cestu. Tá však rozhodne nie je prechádzkou ružovou záhradou.
EPICA už na minulom albume pritlačila na pílu, keď okrem gitár dostali veľký priestor aj rozsiahle orchestrálne plochy. Táto tendencia pretrváva aj na novinke, ktorá sa v oblasti zvuku a prejavu môže so svojim predchodcom smelo rovnať. Úvodné intro s veľavravným názvom „Karma“ soundtrackovo otvára celú dosku a monumentálne zbory recitujúce latinský text v úžasnej harmónii prechádzajú v údernú „Monopoly on Truth“. Tá vo svojej podstate charakterizuje všetko, čo sa bude diať ďalej. Okrem orchestrálnych plôch a rinčiacich gitár sa k slovu dostane okrem speváčky Simone Simons  aj gitarista Mark Jansen, ktorý svojim death vokálom tradične dotvára atmosféru vokálneho kontrastu ala kráska a zviera. Výborne sú zaranžované aj zborové spevy, ktoré si človek najlepšie užije v balade „Delirium“. Ten úvod, kde počuť každý jeden nádych je skrátka dokonalý.

V úvode som spomínal dlhú stopáž a nie náhodou. Tá je najväčším kameňom úrazu, pretože je jednoducho únavná. Skladbám sa nedá uprieť slušná miera progresie a pútavosti, no často mám pocit, že sa neviem dočkať konca. Bolo by to iné, keby mal celý album povedzme nejaký dej a materiál gradoval, či iným spôsobom držal konštantnú dávku pozornosti.

Každopádne, chvíľu trvá, kým sa vôbec album uleží v hlave aspoň ako tak. „Requiem for the Indifferent“ je pestrý a tradične pomerne pútavý materiál. No vo svojom jadre už neponúka nič zásadné, čím by sa výraznejšie identifikoval. Vo svojom žánri to však na udržanie sa na vrchole stačí. A myslím, že stačiť to bude aj fanúšikovskej majorite, ktorá pôjde určite s hodnotením vyššie ako ja.

Autor: Dodo

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

Názor redakcie:
Album „Requiem for the Indifferent“ má trochu slabší rozbeh. Symfonických prvkov je hneď od úvodu dostatok, no to miestami uberá tempu a hlavne vokál Simone sa mi zdá byť v prvej polovici albumu nevýrazný. „Requiem for the Indifferent“ však nie je nahrávka na jedno vypočutie, skladby z prvej polovice albumu sa dostanú pod kožu až po viacerých posluchoch. Zlom nastáva pri osem a pol minútovej skladbe „Requiem for the Indifferent“, kde je Simonin spev priam elektrizujúci. Druhá polovica albumu je rýchlejšia, viac priestoru dostáva aj Markov agresívnejší vokál. Novinka od EPICY je album, ktorý v ušiach musíte nechať dozrieť. Je jasné, že nejde o žiadne prvoplánové skladby, no keď sa vám to podarí, k tomuto albumu sa budete vracať stále dookola.

Autor: Fiju

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

Žáner: symphonic power metal/gothic metal
Krajina pôvodu: Holandsko
Vydavateľstvo: Nuclear Blast
Dátum vydania: 9.3.2012
Web: www.epica.nl, www.myspace.com/epica
Zostava:
Simone Simons – vokály
Mark Jansen – gitara, vokály
Isaac Delahaye – gitara
Yves Huts – basgitara
Coen Janssen – klávesy, piáno
Arien van Weesenbeek – bicie, vokály
Diskografia:
The Phantom Agony – 2003
Consign To Oblivion – 2005
The Score – An Epic Journey – 2005
The Divine Conspiracy – 2007
Design Your Universe – 2009
Requiem for the Indifferent – 2012
Tracklist:
Karma (1:33)
Monopoly on Truth (7:11)
Storm the Sorrow (5:13)
Delirium (6:08)
Internal Warfare (5:13)
Requiem for the Indifferent (8:34)
Anima (1:25)
Guilty Demeanor (3:22)
Deep Water Horizon (6:33)
Stay the Course (4:26)
Deter the Tyrant (6:38)
Avalanche (6:53)
Serenade of Self-Destruction (9:52)

Definitíva:
EPICA na svojej novinke nijako neubrala
 z nastoleného trendu. Akurát Simone Simons
 znie o niečo civilnejšie. Playlist, ktorého polovica
 skladieb hrá cez šesť minút je však náročný
 a obsahuje viac vaty ako by som si prial.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla