Števo Hodoň z EUFORY: Na Slovensku sa muzikant len modlí, aby mal v klube aspoň 20 platiacich

Kapela EUFORY je momentálne v kurze. Vydali nový album, hrajú množstvo koncertov a fanúšikov stále pribúda.

MARTIN. Martinská heavy/power metalová formácia EUFORY je čoraz etablovanejším a obľúbenejším menom na našej scéne. Na konci mája vydala pätica hudobníkov druhý štúdiový album „Higher and Higher. Spojili sme sa preto s gitaristom kapely Števom Hodoňom, ktorý ochotne odpovedal na naše zvedavé otázky.

V nasledujúcich riadkoch sa dozviete viac nielen o novom albume, ale aj o tom, ako kapela často skúša, ako ju prijali fanúšikovia, čo vravia na našu scénu.

EUFORY

Novinka „Higher and Higher“ je už nejaký ten týždeň oficiálne na svete, predsa mi však nedá slovkom nezavadiť o už tri roky starú prvotinu „Flying Island Eufory“. Ako spätne hodnotíte tento album? S čím ste spokojní, čo nevyšlo úplne podľa predstáv, aké neočakávané prekvapenia vás postretli počas nahrávania prvého radového albumu?
– Album „Flying Island Eufory“ hodnotíme samozrejme stále pozitívne. Je to naše prvé „dieťa“, na ktoré stále nedáme dopustiť. No je pravda, že keby sme ho nahrávali teraz, pár veci by sme určite zmenili (úsmev). Spokojní sme boli aj sme s jeho predajom a feedbackmi, čo sme od neho naozaj neočakávali, keďže to bola absolútna prvotina. Pri nahrávaní bolo samozrejme kopec srandy, uvoľnená atmosféra a bola to príjemná prvá skúsenosť s nahrávaním albumu.

Teraz späť k novinke. Aké sú doterajšie ohlasy odbornej verejnosti, fanúšikov, známych na druhú štúdiovku?
– Po vydaní nášho druhého počinu „Higher and Higher“ sme popravde mali menšie obavy. Predsa sa niekde pritvrdilo (či na hlase alebo aj zvukovo) a nebáli sme sa pridať ani rôzne efekty či výraznejšie sample, no nakoniec to väčšina ľudí prijala ako pozitívny faktor a oplatilo sa. Recenzie sú pre nás viac než pozitívne, ako od fanúšikov, tak aj od odbornej verejnosti. Dokonca v niektorých časopisoch a článkoch sme dostali rovnaké hodnotenie ako kapely, ktoré sa tým živia na plný úväzok a určite ich poznáte aj vy. Takže koniec koncov to vyšlo pre nás na výbornú a ide sa ďalej.

Kým minulý album bol vydaný vo vlastnej réžii, tento aktuálny „Higher and Higher“ vychádza už pod vydavateľstvom Sliptrick Records, ktorého európske sídlo sa nachádza v Lotyšsku. Ako ste sa dostali k spolupráci s týmto vydavateľstvom, je táto kooperácia viazaná na vydanie ďalších radových albumov alebo len na tento súčasný? Boli v hre viaceré spoločnosti, čo nakoniec rozhodlo pre Sliptrick Records?
– Toto je otázka asi na nášho manažéra, keďže s nimi skoro nonstop komunikoval a dohadoval s daným vydavateľstvom podmienky. Keďže podmienky boli výhodné pre obe strany, podpísalo sa pár „papierikov“ a spolu sme do sveta vypustili album „Higher and Higher“. S vydavateľstvom si veľmi rozumieme a je s nimi skvelá spolupráca. Ako to pôjde ďalej, ukáže len čas.

O artwork novinky sa postaral istý Andrej Nguyen. Prezraďte teda viac o koho ide, ako vznikal obal albumu a čo má vyjadrovať? Jeho dominantou sú tri postavy havrana, démona a akéhosi anjela. Prečo práve tieto figúry?
– Andrej Nguyen je človek, ktorý sa nám staral aj o artwork na prvom albume a keďže sme boli so spoluprácou a konečným výsledkom spokojní, oslovili sme ho aj na artwork druhého albumu. Album má vyjadrovať „temnú“ a „svetlú“ stránku života, čo napokon vyjadrujú postavy ako Anjel a Demón. Havrana môžeme brať ako takého „domáceho miláčika“ spomínaného démona (smiech).

Podľa môjho názoru sa album pýši v mnohom luxusnejším, bohatším, plnším zvukom daným aj pestrými a rôznorodými klávesmi, zbormi alebo širšou paletou využitých samplov či vokálnych efektov. Ako hodnotíte tento vývoj oproti minulému albumu? Kto sa postaral o klávesy na celom albume?
– Ten posun cítime samozrejme aj my, čo sa toho týka, sám som zástanca samplov a efektov, ktoré skladbe dodajú určitú dušu a obohatia ju, alebo ju spravia honosnejšou…
Na prvom albume to bol, dá sa povedať, experiment. No na druhom albume už sa sample skladali cielenejšie, dokonca v niektorých prípadoch bol najprv spravený klávesový podklad a následne do toho sme začali pridávať ostatné nástroje. Keďže som veľký milovník týchto efektov či klávesov, tak väčšiu časť som robil ja, ale nesmieme samozrejme zabudnúť na nášho gitaristu Peťa, ktorý si do svojich skladieb robil klavír sám a dokonca urobil ten (pre mňa) najšialenejší sample v našej doterajšej tvorbe, ktorý sa nachádza práve v skladbe „Dancing Star“.

Števo Hodoň

Mix a mastering zabezpečil známy Roland Grapow (ex -HELLOWEEN, MASTERPLAN). Aké ťažké bolo dostať sa do jeho diára? Ako prebiehala táto spolupráca? Dali ste mu voľnú ruku alebo citlivo dirigovali jeho prácu k vaším predstavám?
– S nahrávacími časmi sme to mali celkom ťažké, keďže sa udialo pár vecí v kapele, kvôli ktorým sme museli nahrávanie a mixing/mastering popresúvať. Nakoniec sa čas našiel na oboch stranách a naozaj sa oplatilo čakať. Spolupráca bola výborná. Roland je skvelý človek a veľmi skúsený muzikant. My sme mali určitú predstavu o tom, ako to má znieť. Roland to samozrejme upravil so svojím „podpisom“ a k tomu nám aj neraz poradil, ako by to znelo lepšie. Nenazval by som to dirigovaním, ale skôr usmerňovaním. Jeho nápady a rady skúsenejšieho sa nám páčili a nechali sme ich tam.

Na albume možno nájsť osem vlastných autorských skladieb a jednu vec prevzatú od MOTÖRHEAD. Textovo sa dotýkate rozličných oblastí od metalovo tradičných, odľahčených tém, až po nekompromisnú kritiku spoločnosti, ktorá predsa do istej miery prevláda. Ako sa rodia tieto texty? Sú spoločnou prácou alebo výhradne len niektorých členov?
– Písanie textov má na starosti náš spevák Ľuboš a občas mu s tým helfne gitarista Peťo. Témy, ktoré sú v textoch skladieb sú jeho voľbou a nechávame mu v tom absolútne voľnú ruku. Áno, je pravda, že skladby sú väčšinou kritické či negatívne. No Ľuboš nám sľúbil, že sa pokúsi písať už aj niečo veselšie. Možno nás časom konečne začne všetkých rozveseľovať častejšie (smiech).

Tri roky delia súčasnú novinku od minulého diela. Koľko času zabrala práve príprava albumu „Higher and Higher“? Ako to vyzeralo v reálnom živote? Myslím tvorbu piesní, texty, skúšanie, nahrávanie a nakoniec finálne šperkovanie v štúdiu…
– Bola to dlhá a strastiplná cesta, keďže sme mali už aj nejaké deadliny a popritom sme hrali nemálo koncertov, takže všetok voľný (mimokoncertný čas), sme venovali práve príprave, tvoreniu a nakoniec aj šperkovaniu daných skladieb. Makačka ako sa patrí.

Doska evidentne pôsobí vyzretejším a komplexnejším dojmom. Skladby ako „Karmic Eyes“, „What a Shame“ a „On a Pyre“ doslova sršia emóciami, svedčí im košatosť a emočná vyspelosť. Mám pocit, akoby celý album v porovnaní s predchodcom svojou náladou akosi zhutnel, zvážnel aj cez sugestívnejších kláves, dramaticky výrazných gitár a vypätých sól a vokálov. Čomu prisudzujete túto zmenu, prípadne ako veľmi s ňou nesúhlasíte?
– Ako som už spomenul, kapela stále rastie, ide ďalej a ide až za svoje možnosti. Možno je to aj tým, že členovia začali počúvať a inšpirovať sa rôznymi inými kapelami a skladateľmi. Začali sme tu hudbu proste cítiť inak, než na prvom albume. Chceli sme to spraviť profesionálnejšie a súdržnejšie a s celkovým výsledkom sme naozaj spokojní.

Tentokrát sa na album nedostala žiadna pieseň so slovenským textom. Ostala nejaká v zálohe pre možné ďalšie použitie?
– Pravda, pohrávali sme sa aj s myšlienkou, že spravíme pár slovenských skladieb, no ku koncu už na to neostal čas, a popravde sa nám do toho už ani veľmi nechcelo, no nezavrhujeme túto možnosť. Ak sa nemýlim, tak spevák sa pohrával s myšlienkou, že prespieva v štúdiu celý album po slovensky, no to sa všetko uvidí časom. Nechajte teda sa prekvapiť.

EUFORY

Precítený cover od MOTÖRHEAD „One More Fucking Time“ uzatvára novinku. Aký je váš vzťah k tejto kapele, prípadne k samotnému Lemmymu? Má jeho umiestnenie v závere albumu nejaký špeciálny význam?
– Ja si osobne pod menom Lemmy Killmister vždy predstavím dravosť, nespútanosť, voľnosť a byť sám sebou. Bol a stále pre mňa je človek, ktorý sa nebál robiť veci tak ako chcel. Umiestnenie danej skladby nemá žiaden špeciálny význam. Ako bonus išla na koniec, pre uvoľnenie atmosféry a možno aby ľudom na konci albumu „naznačila“, že si ho máte pustiť „One more fucking time“!

Album vychádza v CD verzii a samozrejme je k dostaniu na stiahnutie i v mp3 verzii. V akom množstve bol fyzický nosič vydaný? Máte nejakú predstavu ako sa darí jeho distribúcii? Pribudnú i ďalšie formáty, napr. dnes populárny vinyl? Plánujete nejaký „merch“, ktorý bude dostupný na koncertoch prípadne na objednanie?
– Album vyšiel vo forme digipackov, ale aj v normálnom plastovom obale. Presný počet asi nepoviem, no viem, že sa to hýbe v stovkách. Hneď po vydaní albumu nám prišli dopyty skoro z celého sveta, takže hádam to takto pôjde ďalej. Vinyl sa bude určite v budúcnosti riešiť, manažér už niečo také aj načrtol, len samozrejme treba robiť všetko postupne. Merch sme dali robiť ešte pred samotným vydaním albumu a je dostupný na našej stránke www.eufory.sk a samozrejme na našich koncertoch.

Kapela je za posledné obdobie výrazne koncertne činná nielen u nás ale i u našich západných alebo severných susedov. Predpokladám, že hudbe sa venujete popri práci alebo iným povinnostiam. Ako funguje vaše skúšanie? Môžete si dovoliť vyraziť na dlhšie turné alebo všetky koncerty sa stíhajú len počas víkendov?
– Skúšame vtedy, keď máme všetci alebo väčšina čas. Nie je podmienkou, aby sme boli nutne na skúške všetci členovia, ale ak by som to mal zosumarizovať, tak do týždňa aspoň dve skúšky zrealizujeme. Také mini turné sme už mali a trvalo približne týždeň. Koncerty zvyčajne hrávame počas víkendov, no ak by malo prísť na dlhšie turné a vedeli by sme o ňom v dostatočnom predstihu, tak by sme sa myslím každý vedeli nejako zariadiť.

Kto je vašou najvýraznejšou podporou ohľadne plánovanie ďalších aktivít a kto má rozhodujúce slovo v kapele?
– Neviem či sa to dá presne zvaliť na jednu osobu. Zakaždým príde s nápadom na danú „aktivitu“ niekto iný, ale čo sa týka koncertov a podobne, tak to má na starosti náš manažér. V našej kapele ma veľké slovo každý jeden člen. Zvolili sme demokratickú metódu riešenia problémov, čo v praxi znamená, že väčšinový názor vyhráva a všetci sú spokojní.

Vzhľadom na to, že ste si vyskúšali hrať aj mimo Slovenska, tak viete porovnať to, ako vás prijímajú domáci fanúšikovia a tí zahraniční? Vidíte v tom nejaký rozdiel?
– Vidíme v tom obrovský rozdiel a spomíname ho spravidla v každom rozhovore. Väčšiu časť koncertov hráme práve v Českej republike. Ľudia nás tam prijali naozaj pozitívne. Chodia na koncerty a počas nich a stretávaní sa s tamojšími fanúšikmi to tak aj všetci cítime. Naopak, na Slovensku sa muzikant len modlí, aby mal v klube aspoň 20 platiacich. No nesmiem opomenúť, že aj tu máme našu skvelú fanúšikovskú základňu a ďakujeme im za nesmiernu podporu.

Gitarista Števo

V rámci domácej scény považujem EUFORY za pevne etablovaný celok, aké je vnímanie vašej domácej pozície v rámci slovenského metalu? Ako nazeráte na domáce kapely a hlavne na našu scénu? Čo v nej chýba prípadne čoho je v nej dostatok (ak vôbec niečoho)?
– Vďaka. Nás ako kapelu ľudia na Slovensku vnímajú rôzne. Niektorí ľudia nás majú naozaj veľmi radi. Chodia na naše koncerty, kupujú merch a vo veľkej miere sa o kapelu zaujímajú. Na druhej strane sú tu aj takí, od ktorých počúvame posmešky a naozaj zvláštne, priam nepochopiteľné bludy a názory. Ale to k tomuto celému patrí. Čo sa týka domácich kapiel, tak je ich tu naozaj dosť a vážne aj veľa kvalitných. Mnoho spomínaných kvalitných kapiel to už bohužiaľ vzdalo, nakoľko tu nie je taký support domácich fanúšikov, ktorý by ich potlačil, ako napríklad v Česku, alebo v hociktorom inom štáte. Vnímam to ako dosť veľký problém. Keď začnú ľudia na Slovensku chodiť na domáce kapely a začnú ich podporovať tak, ako podporujú zahraničné, začnú sa tu diať poriadne zmeny. To mi verte!

Ešte pred vydaním novinky došlo k oznámeniu zmeny na poste vokalistu, ktorá v podstate dnes už ani nie je realitou a Ľuboš Senko je naďalej spevákom kapely. Hoci vaša fotka na Metal-archives.com znázorňuje niečo iné. Čo bolo spúšťačom tejto zmeny a prečo sa veci vyvinuli ako sa vyvinuli?
– Pravdupovediac, tejto otázke sa snažíme v rozhovoroch tak nejako vyhýbať a neradi sa k tejto téme vraciame. Ľubošov odchod z kapely bolo jeho súkromné a osobné rozhodnutie. Nemám kompetenciu komentovať jeho vtedajšie pohnútky. O tom, čo sa vtedy udialo, už vie dosť ľudí. Hlavne naši priatelia alebo verní fanúšikovia. Ten, kto bude naozaj chcieť vedieť niečo detailnejšie o tomto turbulentnom období skupiny, zistí si to. Urobili sme za tým všetkým hrubú čiaru. Ľuboš je späť a ideme ďalej. Našli sme si k sebe novú cestu a sme radi, že je to tak, ako to je. Môžem k tomu dodať akurát len toľko, že táto situácia kapelu stmelila viac, než kedykoľvek predtým. Vzťahy a atmosféra medzi nami je v súčasnosti vynikajúca. Všetko zlé, je na niečo dobré a nás to posunulo dopredu. Vzájomne sme si uvedomili hodnoty toho druhého, dostali sme novú šancu, impulz, chuť hrať a motiváciu tvoriť. Stávajú sa aj horšie veci…

Príchod novinky sprevádzala celkom vkusná masáž cez sociálnych sietí. Je sympatické ako často takto ostávate v pravidelnom kontakte s vašimi fanúšikmi. Aké sú ďalšie kroky kapely smerom k tomu, aby meno EUFORY rezonovalo ešte o kúsok viac ako doteraz?
– Máme v pláne hrávať čo najviac koncertov. Koniec-koncov, tam sa kapela najviac ukáže a nazbiera svojich nových fanúšikov a posunie sa znovu k ďalším hraniciam. Ďalej chceme pokračovať v tvorbe a vypúšťať skladby v nejakých pravidelných intervaloch spoločne s videoklipom, no to sa samozrejme všetko včas dozviete.

Pri prvom albumu sme sa dočkali aj videoklipu, plánujete natočiť obrazový materiál aj tentokrát?
– Áno, je to v pláne, ale nejdem nič dopredu hovoriť. Momentálne máme veľa koncertov a klip je v našom „rebríčku priorít“ niekde v strede, takže nechajte sa prekvapiť.

Ako je to so záujmom organizátorov obsadzovať EUFORY na festivaloch? Stretli ste sa i s nejakým nedôstojným správaním, resp. prehnanými požiadavkami týchto ľudí?
– Organizátori sú zvyčajne príjemní a snažia sa účinkujúcim vyhovieť, začo sa im chcem v mene celej kapely poďakovať. Skôr kluboví organizátori zvyknú robiť ramená. Ale som silno v karmu veriaci, takže prajem im len to najlepšie a nech sa im v živote darí. Negatívny prístup je však zriedkavý. V skratke, v drvivej väčšine prevládajú tí lepší. Predsa, sú to taktiež nadšenci hudby ako my a vedia, aké je to občas veľmi náročné.

Redaktor Valhalla.sk