Nápady na nový album vznikali na potulkách Turcom. Rozhovor s Ľuboslavom a Marthusom z LUNATIC GODS

Aktuálny a vynikajúci album „Turiec“ propagovali Slováci LUNATIC GODS na miniturné so SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY. My sme sa o ňom porozprávali s gitaristom Ľuboslavom a bubeníkom Marthusom.

BANSKÁ BYSTRICA/MARTIN. Rozhovor s Ľuboslavom z LUNATIC GODS začal vznikať tesne po vydaní albumu „Turiec“. Avšak, obom stranám prišli do toho rôzne povinnosti, festivalové leto a ani sme sa nenazdali, a bola tu jeseň. Aj gitaristu kapely, aj mňa to mrzelo, keby sme ho nedokončili vôbec, zvlášť po tak kvalitnej nahrávke, akou novinka „Turiec“ nepochybne je.

LUNATIC GODS

Keď LUNATIC GODS ohlásili turné s českou formáciou SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY a bolo jasné, že zavítajú do Banskej Bystrice, s Ľuboslavom sme si zatelefonovali a dohodli sa, že interview dokončíme pred koncertom. S Martinčanmi hrá aj známy a uznávaný bubeník CRADLE OF FILTH Martin „Marthus“ Škaropuka. Oslovili sme aj jeho a on ochotne súhlasil. S Martinom sme vyrátali, že od nášho posledného rozhovoru pre Valhalla.sk uplynulo už neuveriteľných sedem rokov (nájdete ho TU).

Takže, pohodlne sa usaďte, s gitaristom a bubeníkom sme sa rozprávali o novom albume „Turiec“, o tom ako vznikla ich spolupráca, o nedávno skončenom turné so SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY. S Martinom sme prebrali krátko aj CRADLE OF FILTH či MASTERPLAN.

Aktuálny album „Turiec“ je medzi fanúšikmi a kritikmi už niekoľko mesiacov. Aké máte naň ohlasy z oboch táborov?
Ľuboslav: Zdravím ťa. Človeče, fakt paráda. Zatiaľ sú ohlasy na náš nový album priam skvelé. V českom metalovom magazíne Pařát sme dokonca v zahraničnej konkurencii obstáli ako nikdy predtým a skončili v celkovom bodovaní na 3. mieste rovno za AT THE GATES a za nami náš milovaný IHSAHN (úsmev). Ja viem, nič to neznamená samozrejme, ale človek sa aspoň pousmeje a na pár sekúnd si urobí radosť. K výšinám IHSAHNA alebo DIMMU BORGIR samozrejme nesiahame. Sme nohami pevne na zemi, ale potešilo náš to. Aj ohlasy od fanúšikov sú zatiaľ teda vážne úžasné. Všetkým, ktorí si našli chvíľu na pár viet pre nás a naozaj dali albumu čas a napočúvali ho, by som sa chcel touto cestou ešte raz za celú kapelu poďakovať! Ženiete nás ďalej!

Tie ohlasy sú naozaj parádne a musím napísať, že úplne oprávnené. Skôr, ako sa dostaneme k hudbe samotnej…, prvé čo fanúšikom udrie do očí, je absolútne krásny booklet. A keď v ňom začne listovať, prezerať nádherné fotky, čítať texty, započúva sa do hudby. Jednoducho ho pohltí váš kraj Turiec. Na Slovensku je naozaj neobvyklé prísť s takýmto nesmierne krásnym bookletom. Prezraď nám, kto je autorom fotiek a hlavne, koho to bol nápad?
Ľuboslav: Veľké dík, naozaj som rád, že ťa kniha oslovila. Autorom všetkých fotiek je náš tympánista a perkusionista Janík. On je taký náš metalový dobrodruh „turista-anarchista“ (smiech). Keď má v práci dopracované ,vydáva sa na potulky Veľkou i Malou Fatrou, pokojne prespí v lese či na Kriváni. Len tak bez spacáku, bez prípravy a všetku tú nádheru si dokumentuje. Ako on sám hovorieva „Turiec je krásny kraj, od meandrov rieky až po vrchol Kriváňa, pre každého fotografa to môže byť celoživotný námet“. A práve táto jeho záľuba a všetky tie jeho nádherné , priam až impresionistické fotky „pocitovky“, ale tiež Jankov slobodný prístup k životu a dobro, čo z tohto chalana vychádza, mi vnukli myšlienku obohatiť našu muziku o ďalší rozmer. Sťa by vtiahnuť poslucháča priamo do scenérií, ktoré boli pre nové riffy a melódie inšpiráciou, ba niekedy v knihe objavíš aj miesta, kde dokonca celé nové piesne vznikali…
Vydanie každého nového albumu je pre mňa ako aj celú kapelu veľkým sviatkom a preto sa vždy snažíme túto udalosť ešte niečím obohatiť. A myslím si, že práve toto naša fotokniha splnila. Našu novú hudbu hodnotne dopĺňa a skvelo sprostredkúva pocity, ktoré sme pri tvorbe piesní mali a je tiež symbolickou pozvánkou na potulky rodným krajom kapely. Kúsok fatranskej prírody, ktorý navždy ostane u vás doma…, a snáď niekoho na potulky našim turčianskym krasom naozaj aj navnadí.

Nápad je to veruže parádny. Spomínaš, že vydanie každého albumu je pre vás sviatkom. Od posledného albumu Vlnobytie (2012) a EP Slnovraty (2014). Pokým zrel svetlo sveta Turiec, ubehlo dosť času. Ako album vznikal, ako ste pracovali na piesňach?
Ľuboslav: Čas beží neuveriteľne rýchlo. S pribúdajúcim vekom a povinnosťami každého z nás na koníčky a záľuby ostáva čoraz menej času. O to viac sú chvíle v skúšobni s priateľmi vzácnejšie a radostnejšie. A čím je tých chvíľ menej, tým viac si ich užívame. Milujem ten pocit, keď na skúške zapneš aparát a cez struny zo seba dostaneš všetok ten zhon a stres uplynulého dňa. Pár mesiacov dozadu som v Sparku čítal rozhovor s lídrom Pain of Salvation, ktorých mám mimochodom veľmi rád – Danielom Gildenlovom a ktorého slová a postrehy mi boli veľmi blízke, doslova som sa v nich našiel. Pár z nich si dovolím citovať, lebo dávajú kúsok odpovede aj na tvoju otázku: „Drvivá väčšina ľudí sa každé ráno prebúdza s myšlienkou na dlhý zoznam všetkého, čo musia stihnúť. S predstavou všetkých vecí, ktoré by si priali urobiť, no zatiaľ sa im to nepodarilo. Do toho sa každému honí v hlave ako život beží a ako stárneme, ale miesto toho, aby sme žili podľa vlastných predstáv, vkuse musíme riešiť pracovnú situáciu, výmenu pneumatík, vianočnú výzdobu, či robenie raňajok. U každého je zoznam vecí trochu iný, nad niektorými činnosťami už ani nepremýšľame, ale nič to nemení na skutočnosti, že nesieme na svojich bedrách obrovskú tiaž. Pre väčšinu ľudí je čoraz ťažšie si spomenúť na dobu keď žili skoro bezstarostne. Pravdou je, že každý človek vie, ako by mal žiť, že by nemal byť v strese, že rodina a priatelia by mali v našich rebríčkoch byť vyššie než práca, a vieme, že by sme sa mali radovať z drobných vecí. Žiaľ, sa nám v každodennom živote nedarí podľa toho žiť.“ (citát Spark číslo 04/2017) Mimochodom, tento hodnotný rozhovor s Danielom každému odporúčam. Vystihuje tak trochu podstatu uplynulých rokov nielen života našej kapely, ale celkovo doby, v ktorej sme sa ocitli…
Ale spať k novému albumu. Tie 4 roky od vydania limitky „Slnovraty“ ubehli naozaj rýchlo, ale my sme sa ani nikam neponáhľali, dá sa povedať že sme zvoľnili. Už počas proma k digipacku, ktorý vďaka nášmu spevákovi Emkovi dostal exkluzívnu koženú pečať, som v hlave nosil nápad zhudobniť náš fatranský región, ospievať tu nádheru, v ktorej žijeme. Začal som trochu viac behať po horách a snažil sa dostať na čo najviac kopcov, ktoré našu Turčiansku záhradu objímajú. Všetky podnety a vnemy, melódie a riffy som nahrával do mobilu. A z týchto „nanákaní“, ako im s obľubou hovorievam, sa na skúškach začali zjavovať prvé obrazy nových piesní. Ako som spomínal, že milujem ten pocit keď udrieš do strún a zabudneš na celý svet okolo, tak podobný pocitový proces mám aj s tvorbou a komponovaním muziky. Najkrajšie na tom je, že nikdy nevieš ako pieseň dopadne, kam ju posunú ostatní spoluhráči. V LUNATIC GODS život novým piesňam vdýchne zakaždým až kolektívna spolupráca, každý pridá kúsok seba a to je to, čo ma za tých 18 rokov v tejto kapele stále baví. A tiež to, že čím sme starší, nenechávame sa obmedzovať žiadnymi žánrovými pravidlami. Síce sa časový horizont našich nahrávok posúva, ale piesne nechávame viac dozrieť a viac sa pri ich tvorbe bavíme. Verím, že to tak cítia aj fanúšikovia. Vydanie nového albumu sa tentokrát trošku oddialilo aj kvôli textom. Pre LUNATIC GODS totiž slová vždy boli rovnocennou zložkou hudby. V čase keď som mal hotovú skoro polovicu nového albumu ma čoraz viac prepadával pocit, že sa začínam opakovať. Proste som cítil, že po „Slnovratoch“, ktoré som textoval sám, to chce aj v tomto smere nový vietor, možno nový pohľad. A tak som na koncerte pre Horára oslovil nášho kamaráta Tomáša „Leča“ Jakubca, ktorý ponuku prijal a jeho texty nielenže posunuli album zas o level vyššie, ale vďaka jeho murmuru a škrekom dostali nové piesne prekvapivo náboj našich starších albumov z čias, keď spievali Emko s nebohým Jaríkom duety. Pri prvých Lečových partoch v štúdiu mi doslova naskákali zimomriavky. Ako by som počul samotného Horára. Odvtedy sme spoločne strávili kopec času a stali sa z nás skutoční priatelia. Tomášov vklad na nový album je naozaj veľký, a preto je s nami aj na fotkách v booklete a figuruje v zostave kapely. Do nahrávky „Turiec“ proste patrí a posunul ju o kus vyššie tak isto ako Marthusove bicie! Chalani patrí vám veľká vďaka…

Ľuboslav na Gothoome. Foto: Luss

Ja sa vlastne ani nestihnem spýtať a tvojich obsiahlych odpovediach mi odpovieš na všetko (úsmev). Vravíš, že aj ty si začal chodiť po Turci a všetko si si zaznamenával na mobil. Podnety, vnemy. Melódie, riffy. Ako to vyzeralo? Si na turistike niekde v oblasti Turca a keď dostaneš nápad na riff alebo melódiu, zastaneš a zaznamenáš ho do mobilu?
Ľuboslav: Presne. Akákoľvek melódia, niekedy len slovo alebo postreh. „Nananá“ a je to tam. Však niekedy, keď budeme spolu ti tie zázraky môžem popúšťať priamo z môjho veterána Nokia Asha 302. Občas sa mi známi smejú, čo za gombíkové čudo to ťahám z vrecka, ale je naň nedám dopustiť. Je to pomaly 6 rokov čo to spolu takto ťaháme, a aj keď sme tak 2 roky dozadu celá kapela tŕpli, keď mi ho môj kamoš Šani na jednej chatovačke nechtiac pri svojom neplánovanom páde do jazierka vzal do vody zo sebou, vysušili sme ho a našťastie tam všetko ostalo. Ono totiž do tohto zázraku často jamujeme aj celá kapela, takže sú tam často celé rozpracované piesne. A vždy keď niekto príde s novým telefónom čo nafasoval, porovnávame a zatiaľ veru premožiteľa ohľadom kvality záznamu nenašiel. Ej veru, neviem čo to tam páni z Nokie dali za súčiastky. Ináč kartičku z nej si takto prenášam už cez 10 rokov. Dokonca sú na nej ešte nápady k piesňam z albumu „Vlnobytie“. Občas si ich len tak pre radosť pustím a hneď mám úsmev na perách. Prvotné nápady na piesne ako „Ibronka“ či „Právo prvej pomsty“. Síce malé veci, ale pre mňa s veľkou hodnotou. No vidíš, aká krátka odpoveď a ešte v nej aj neplánovaná reklama na Nokiu (smiech).

Myslím, že to prežije Nokia, aj naši čitatelia, keď to zverejníme. Piesne „Ibronka“ a „Právo prvej pomsty“ istotne nie sú malé veci. Skôr ako som sa stihol dostať k Marthusovi, spomenul si ho. Ako sa vám podarilo bubeníka CRADLE OF FILTH prehovoriť, aby nahral nový album LUNATIC GODS?
Ľuboslav: V januári 2017 sme si rezervovali moravské štúdio Shaark na nahrávanie nového albumu. A hneď v ten deň večer nám na skúške náš bubeník oznámil, že končí. Ono sa to s ním nejako ťahalo už dlhšie, postupne prestal strácať o muziku záujem, nechodil na skúšky a prestávalo ho to naše kapelové manželstvo napĺňať. Hranie v kapele je síce o zábave, ale aj o zodpovednosti a už sa pravdepodobne na to nahrávanie necítil. Aspoň taký pocit sme z neho mali. Proste normálna vec, ktorá sa v živote rockerov a vo veľa kapelách stáva. S Jožkom sme nahrali krásne piesne a na časy, keď vystriedal nášho prvého bubeníka Ferka, jeho prvý koncert s nami na pamätnom Topfeste, kde hrali SLAYER, originálne klepačky, čo dával, budem vždy rád spomínať. Ale život ide ďalej. Podali sme si ruky, zbalil si svoje veci a odišiel. A na perách celej kapely svietila otázka, že čo teraz? A ja im hovorím – „No nič, idem domov a napíšem Marthusovi.“ Všetci sa samozrejme začali smiať (smiech). Keď som však došiel domov zosmolil som naozaj mail v štýle, že niekedy aj motyka vystrelí. A či by do toho nešiel. On si po pár dňoch vyžiadal nejaké pracovné verzie nových piesní. A potom sme už iba všetci čumeli, keď nám napísal, že do toho ide. Už sa budem opakovať – ale absolútna eufória, ktorá nás drží doteraz, a ktorá dokazuje, že niekedy sa sny naozaj splnia. Martin toho s CRADLE OF FILTH dokázal naozaj veľa a popritom je stále skromný a pohodový chalan. Presne taký, ako sme ho kedysi dávno spoznali, keď snami hral s jeho prvou kapelou INNER FEAR. A kámo poviem ti, že hrať a za chrbtom cítiť jeho mašinériu bicích, je niečo úžasné!

Martin, prezraď, čím ťa oslovila hudba LUNATIC GODS, že si sa rozhodol ísť do toho?
Martin: Hudbu LUNATIC GODS som samozrejme poznal. Poznáme sa s chalanmi cez 20 rokov. Nie, že by sme udržiavali kontakty, ale hrávali sme spolu niekedy na konci 90. rokov či začiatkom tohto storočia. A vlastne ešte aj predtým, keď som hrával s kapelou INNER FEAR. Takže som vedel, že ide o kvalitnú hudbu, ktorá sa mi vždy páčila. Demo verzie skladieb, ktoré mi poslali ma posadili na zem. Aj keď boli zo skúšobne, bolo tam jasne počuť, že majú potenciál. Od začiatku som vedel, že keď sa do toho spoločne pustíme, že vznikne výborná nahrávka.

Ľubko, už si spomínal, aká eufória vás ovládla. Čo to pre vás znamená, že Martin „Marthus Škaroupka“ hrá s vami….
Ľuboslav: Šťastný som bol. Už vtedy som vedel, že nás to posunie ďalej, že Martinove bicie našu muziku dokážu ešte viac obohatiť. On je najlepší bubeník na svete v black metalovom žánri. Jasné, je veľa kvalitných bubeníkov aj iných, ale pre tento žáner, ktorý hráme, som vedel, že bude top.

Martin, kývol si na spoluprácu s LUNATIC GODS. Hráš v CRADLE OF FILTH, s TITANIC ste vydali nový album, ešte aj INNER FEAR, popritom samozrejme rodina. Ako to všetko stíhaš?
Martin: Odpoveď je jednoduchá. Pokiaľ nie som na turné s CRADLE OF FILTH, tak hrám s TITANIC alebo LUNATIC GODS (smiech). A keď nehrám s nimi, tak som doma. Ale zas, toľko koncertov s TITANIC a LUNATIC GODS nie je. Takže sa to dá v pohode stíhať.

Po vydaní albumu „Turiec“ ste odohrali prvý spoločný koncert na benefičnej spomienkovej akcii pre Horára. Ja som vás videl v lete na Gothoome, kde ste predviedli parádny koncert. Čo naň vravíte a čo hovoríte celkovo na festival Gothoom?
Martin: Na Gothoome sa nám hralo výborne, je to úplne skvelý festival, má výborné zázemie, všetko tam funguje ako má. Mali sme to šťastie, že sme mali super počasie, pretože som počul, aká smršť sa prehnala festivalom deň predtým, čo ma veľmi mrzí. Ale každopádne je Gothoom skvelý festival, môžem ho odporučiť každej kapele.

Ľuboslav: Určite je to najlepší metalový fesťák na Slovensku. Peťo to robí kvalitne. Na začiatku nášho miniturné sme hrali v Uherskom Hradišti, kde boli ľudia, ktorí nás videli hrať práve na Gothoome a prišli kvôli tomu na koncert do Uherského Hradišťa. Bol som z toho milo prekvapený.

Martin: Je to úplne skvelé, že to takto naozaj funguje. Človek ide na festival, uvidí kapelu, ktorú napríklad predtým poznal len podľa mena. Páči sa mu a potom vo svojej zemi či meste príde na koncert tej kapely.

Ako hodnotíte spoločné miniturné so SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY?
Martin: Hodnotíme ho úspešne. Deň pred koncertom v Banskej Bystrici sme hrali v bratislavskom Randali a bolo to plné. A to ešte vlastne bol štvrtok, ľudia museli ráno vstávať do práce. V Česku sme mali sviatok, nevedel som, že na Slovensku nie je. Ako, klobúk dole pred fanúšikmi, ktorí prišli vo všedný pracovný deň.

Ľuboslav: V Bratislave bolo 155 platiacich ľudí a dokopy asi 200. Celé turné hodnotím kladne aj ja. So „Silentami“ sa veľmi dobre hrá. Sú to super ľudia, toto je naše druhé spoločné turné, predtým sme s nimi hrali pred štyrmi rokmi. Mám iba samé pozitíva. Myslím, že naša hudba k nim aj ladí, aj keď je to trochu iná muzika, no máme niekoľko spoločných čŕt.

Na ktorom mieste z celého miniturné sa vám hralo najlepšie a bola najlepšia atmosféra?
Martin: Určite Bratislava.

Ľuboslav: Áno, Bratislava. Ale Námestovo bolo tiež fajn.

Martin: (smiech) Námestovo bolo zaujímavé (smiech).

Ľuboslav: Tam sa nám stalo, že na náš koncert uniesli nevestu.

Martin: Bolo 10 minút než sme mali začať hrať. Pripravujem si bicie a vidím svadobčanov s nevestou. Hovorím si, to je ďalší level. Myslel som si, že som zažil skoro všetko, ale nie, nie je to tak (smiech).

Martin „Marthus“ Škaropuka počas koncertu v Banskej Bystrici. Foto: Sveťo Janota

Kto vymyslel práve koncertné spojenie SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY a LUNATIC GODS?
Ľuboslav: Vlastne sme to vymysleli s Radekom už dávnejšie, tuším päť rokov dozadu. Oni vydávali nový album, my sme vtedy tiež vydávali novinku. V podstate sme mali s nimi hrať už v máji, Prahu a Plzeň, ale vtedy Martin nemohol, tak sme to nechali tak a vyšlo nám to teraz na jeseň.

Bude teda podobné spoločné turné aj v Čechách?
Ľuboslav: My hráme ešte v Brne a potom ešte v Ostrave, ale to je bez „Silentov“. Koncerty však nejako nesilíme, je to len zábava.

Ako ste prišli na predkapelu v podobe Zvolenčanov LABURNUM DIVER?
Ľuboslav: To je kapela nášho gitaristu Ička. A za celú hudobnú kariéru, teda, kariéru v úvodzovkách, vždy som sa snažil mladé kapely brávať a pomáhať im, aby si zahrali. Chalani sú super, majú perfektný album a rozhodli sme sa im takto pomôcť.

Dohodli ste sa aj na nejakom období, počas ktorého bude Martin Škaroupka pôsobiť v LUNATIC GODS alebo tomu nechávate voľný priebeh?
Martin: Asi to necháme plynúť.

Ľuboslav: Najprv to bolo iba album nahrať. Potom sme zistili, že sme ho točili pol roka. Vkuse nám Martin chodil pomáhať s klávesmi a podobne, potom sme šli na pivko. A zrazu nejako vysvitlo, že robíme ten koncert pre Jarka Horára, už 10. ročník. Z každého ročníka išiel výťažok na konto nadácie Rakovina. Chceli sme to dotiahnuť aspoň na tých 10 rokov a Martin sám hovoril, že to v pohode s nami zahrá. A proste to s nami zahral. Boli sme na Gothoome, odohrali toto turné. Všetko ukáže čas. Ťažko povedať, koľko bude mať Martin času, nevieš, čo sa môže stať. Najlepšie je nič neplánovať.

V septembri ste dali do obehu výborný klip ku piesni „Zabudli sme dýchať“, ktorý režíroval Čech Mejla Basel, spolupracoval už s HYPNOS alebo dokonca MACHINE HEAD. Ako sa vám s ním spolupracovalo? Kto prišiel so scenárom a s nápadom?
Ľuboslav: Mejla Basel natočil pred ôsmimi rokmi „Silentom“ ku piesni „Skryj hlavu do dlaní“. Vtedy som ho prvýkrát zaregistroval. Potom točil pre MACHINE HEAD, ale hlavne dva roky dozadu spravil perfektnú komédiu „Děda“, ktorá je super spravená, sú tam pekné zábery. Vtedy mi napadlo, že by to mohlo byť dobré spojenie s našou muzikou. Mejla dodal scenár, stretli sme sa v štúdiu, niečo sme ešte mixovali. Je to parádny chalan, dakedy mal aj nahrávacie štúdio, tuším u neho nahrávali ROOT alebo SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY. S klipom sme spokojní, je parádny.

Na mňa pôsobí videoklip v úvode nesmierne upokojujúco. A myslím, že sa dá porovnávať s obrazovými materiálmi od svetových kapiel. Strieda sa v ňom pohľad na kapelu s príbehom rodiny. Myslím, že v ňom je priestor pre fantáziu. Z upokojujúceho sa však mení a každý si ho môže vysvetliť po svojom. O čom presne pojednáva príbeh rodiny vo videu? Vidíme tam zrejme matku otca rodiny, po tom, ako ho zastrelia sa už nestihne doplaziť k svojmu domu a rodine. Má nejaký skrytý zmysel alebo necháva aj priestor fantázii fanúšikov?
Ľuboslav: Chcel som po nejakých 15 rokoch spraviť klip, kde konečne bude aj kapela. Posledný taký bol ešte s Jarkom v roku 2003 alebo 2004 na „For More Glory“. Po toľkých rokoch sme chceli, aby sme boli v klipe aj my. Mejla zasadil príbeh sto rokov dozadu medzi prvú a druhú svetovú vojnu. Išlo mu o to vyjadriť, že ten človek prišiel o ženu, žil iba s deťmi, staral sa o ne, nemal žiadny príjem a napriek tomu sa tešili zo života a tešili sa z mála. Snažil sa to preniesť do dnešnej doby, pretože my sa v súčasnosti netešíme z ničoho. A vidím to aj na sebe. Niekedy som si kúpil metalové tričko a dva týždne som ho každému ukazoval. A teraz, kúpim a dám ho poličky. Nejako nás táto doba melie všetkých. No, určite je tu aj priestor pre vlastné rozvíjanie fantázie.

Martin a ako napríklad vznikajú videoklipy v CRADLE OF FILTH, kto je ich tvorcom?
Martin: Tam vždy ide o ten text. Niekto napíše scenár, nepoviem ti presne meno, lebo by si sa musel spýtať na konkrétny klip, ale píše sa to podľa textu. My z kapely do toho nehovoríme a čo sa týka textov, tak to je výlučne Daniho záležitosť.

Stále aktuálny album CRADLE OF FILTH „Cryptoriana“ je postavený na temnej stránke viktoriánskej kultúry, spiritualizme, honbe za duchmi, možno až okultizme. Album „Turiec“ od LG zas ospevuje krásy fatranskej prírody v Turci. Vnímaš alebo vnímal si predtým aj texty, o čom hovorí nový album „Turiec“?
Martin: Nie, priznám sa, že textovú stránku LUNATIC GODS som nikdy neskúmal. Na druhej strane musím povedať, že poznám texty z nového albumu a tie sa mi páčia veľmi.

Ľuboslav. Foto: Luss

Ľubko čerpá inšpiráciu v krásnom prostredí Turca. Zobrali ste niekedy Martina na Tlstú, Ostrú alebo pod Lysec?
Ľuboslav: Nie, ale chystáme sa (smiech). Naozaj by som bol šťastný, keby prišiel s celou rodinou. Určite ho tam chcem zobrať. Stále sa o tom bavíme, dúfam, že to vyjde. Išli sme autom na Gothoom, tak som mu vravel, vidíš to je Tlstá, to je Ostrá (smiech).

Martin: Ja budem rád, už sme to preberali niekoľkokrát. Aspoň už viem, kde to je.

V CRADLE OF FILTH si už 12 rokov, aktívne si sa podieľal na 5 štúdiových albumoch. Už dlhšie sa podieľaš aj na všetkých orchestráciách COF. Keď si nastupoval ku Danimu a spol., veril si, že v kapele vydržíš tak dlho?
Martin: Samozrejme som dúfal, že v kapele vydržím čo najdlhšie, pretože ich muzika ma vždy veľmi bavila a bol som fanúšik CRADLE OF FILTH. A stále som. To je rovnaké, ako keby si sa ma spýtal, či som pred 20 rokmi veril, že budem stále hrať. Samozrejme, dúfal som v to, že to bude len lepšie a lepšie. A či to tak je alebo nie je, to musia posúdiť iní. Takisto sa to týka aj odpovede na túto otázku. Samozrejme, dúfal som v to, že v tej kapele budem čo najdlhšie a napríklad sa budem aj podieľať na skladaní hudby. Nakoniec sa to splnilo, podieľam sa aj na skladaní muziky.

Ako to vyzerá s novým albumom CRADLE OF FILTH?
Martin: Už sme sa o tom v kapele bavili, chceli by sme začať písať pesničky na nový album čo najskôr. Budúci rok budeme veľa času tráviť písaním nového albumu.

Skladateľsky si sa podieľal aj na albume „Novum Initium“ od MASTERPLAN, no napokon sa vaše cesty s Rolandovou kapelou rozišli, prečo?
Martin: To je úplne jednoduché. S CRADLE OF FILTH sme mali mať dlhšiu pauzu po albume „The Manticore and Other Horrors“ a nakoniec sme pauzu nemali. S Rolandom sme boli dohodnutí, že budem hrať s MASTERPLAN, pretože už vyšiel album „Novum Initium“. Odohrali sme nejaké turné a festivaly a potom som začal veľa koncertovať s CRADLE OF FILTH. MASTERPLAN tiež začali dosť koncertovať, najmä na festivaloch. Chalani si našli akoby náhradu za mňa, keď som nemohol, tak jazdil chalan z Nemecka. A potom to už nešlo, zistili sme, že ten chalan jazdí s nimi viac koncertov ako ja. Na začiatku sme nevedeli, že aj MASTERPLAN budú mať toľko koncertov. Tak sme sa dohodli, že ostanem v kapele ako náhrada, ale hlavný bude on. Avšak všetci promotéri na plagáty dávali fotky MASTERPLAN, kde som bol ja. Prišlo mi to prišlo nefér voči tomu chalanovi, pretože on s nimi jazdí oveľa viac koncertov a nikto ani nevie, že s nimi hrá. Tak sme sa dohodli s Rolandom, že by bolo lepšie, keby si nechali len jeho. Ale sme stále kamaráti, máme výborné vzťahy. Dokonca som Rolandovi pomáhal s posledným albumom „PumpKings“.

Aj s kapelou TITANIC ste vydali nový album v auguste nazvaný „Soumrak Titánu“. Aké sú najbližšie Marthusove plány po skončení tohto miniturné? Či už s TITANIC alebo INNER FEAR či CRADLE OF FILTH?
Martin: Budem opäť veľa hrať s CRADLE OF FILTH. Najprv zimné festivaly. Budúci rok tiež máme veľa festivalov, medzitým niekoľko koncertov. Chceme tento rok ešte urobiť nejaké koncerty s TITANIC k novému albumu. „Soumrak Titánu“ budeme krstiť 6. októbra vo Fléde, kde budem hrať aj s LUNATIC GODS.

S CRADLE OF FILTH hráte na Winter Masters of Rock, čo je už v podstate skoro doma pre celú kapelu, keďže v kapele pôsobí ešte aj tvoj krajan gitarista Ashok. Nechystá sa do kapely nejaký ďalší krajan?
Martin: Nie. V skupine som len ja s Ashokom a myslím, že to tak aj ostane (smiech).

Je nejaká slovenská kapela, ktorú by Ľuboslav odporučil Martinovi? A je nejaká česká skupina, ktorú by Martin odporučil Ľuboslavovi?
Ľuboslav: Človeče, dnes na obede sme sa bavili o našich kapelách, ktoré fungovali dávnejšie. Spomínali sme DOOMAS, RAMCHAT, DEPRESY, GALADRIEL… Ale teda ak mám odporučiť nejakú kapelu pre Martina, tak mne sa veľmi páči skupina MORNA.

Martin: Hmm, koho odporučiť. Počúvam najmä staršie kapely. V poslednej dobe skupinu INSANIA, tak odporúčam tých.

Ľuboslav: Od nich mám všetky albumy (smiech). Ale je to super kapela.

Martin „Marthus“ Škaropuka na Gothoome 2018. Foto: Luss

Martin, máš vôbec čas sledovať českú scénu?
Martin: Áno, sledujem ju, ale nemám veľa času chodiť na koncerty, pretože s kapelami na nich hrám. Vtedy so samozrejme vypočujem skupiny, ktoré tam hrajú tiež. Občas doma zájdem aj na nejaké koncerty. A kapela ma musí zaujať naživo. Posluch na internete nie je pre mňa smerodatný, pretože v dnešnej dobe sa v štúdiu všetko robí cez počítače, nahráva sa na digitál. Veľakrát sa mi stalo, že som počul nejakú nahrávku na internete a videl som ich koncert a povedal som si, že, to nemôže byť rovnaká kapela. V štúdiu všetko vyleštené a naživo bieda.

Ľubo, aký album od CRADLE OF FILTH máš najradšej?
Ľuboslav: Mám obľúbených viacero. Z novšieho obdobia „Thornography“. Samozrejme, prvé tri dosky sú kult, tam nie je čo riešiť. A aj posledné dve nahrávky sú super, ale mám rád aj „Damnation and a Day“.

Martin: Takže, vlastne skoro všetky (smiech).

Ľuboslav: Nie, všetky určite nepočúvam. „Dusk and Her Embrace“, tam nie je čo riešiť, „Vempire or Dark Faerytales in Phallustein“ to boli kultovky. Aj „Midian“ si často púšťam, takisto posledné dve nahrávky sú výborné. Mám rád aj „Cruelty and the Beast“, ale ten sa mi zvukovo veľmi nepozdával.

Martin: Práve „Cruelty and the Beast“ je na novo zmixovaný s novým zvukom a mal by vyjsť v januári. Všetko pôjde v pôvodnej stope, z nej urobili nový mix a zmiešali to dokopy. Mal by byť urobený aj nový vylepšený obal. Na novej verzii bude počuť oveľa viac ženských zborov, ktoré v pôvodnej verzii neboli počuť. Ja som o nich ani nevedel a to tento album poznám naspamäť. Určite to bude stáť za to.

Martin, ktorý album LUNATIC GODS máš ty najradšej?
Martin: (smiech) Albumy LUNATIC GODS som počúval nedávno, pretože som sa učil staršie pesničky. Veľmi sa mi páči „Vlnobytie“, ten je bombový, sú tam výborné veci. Z toho hráme aj viacero vecí naživo. Ale super je aj minialbum „Slnovraty“.

Akú kapelu, respektíve nahrávku počúvate v poslednej dobe dookola a prečo?
Ľuboslav: Tento týždeň počúvam RUSH a ich album „Moving Pictures“. Stále sa v etapách vraciam k tejto kapele, všetky albumy majú výborné. Tiež sa teším na nový album „The Wake“ od VOIVOD. Tri pesničky, ktoré som už počul, sú neskutočne dobré.

Martin: Tiež počúvam hlavne staršie kapely ako RUSH alebo YES. Z tých novších, objavil som výbornú kapelu, ale to je už dlhšia doba, zhruba dva roky dozadu, volajú sa THE GREAT DISCORD. Sú zo Švédska, majú speváčku a je to výborné, nahrali dva albumy. Pôsobia v nej aj bývalí členovia GHOST. To odporúčam všetkým. A okrem toho počúvam dosť aj GHOST.

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk