ATREYU – In Our Wake

Siedma štúdiová nahrávka amerických metalcoristov ATREYU dostala názov „In Our Wake“. Artwork tohto album sa vydaril, ale aká je jeho hudobná náplň?

Niekedy počas jesene a padajúcich listov, vyhlásil frontman ATREYU Alex Varkatzas, že ich kapela vymyslela hudobný žáner metalcore. Zdá sa mi to trochu povrchné a narýchlo ukuté. Nesúhlasím s ním v žiadnom prípade. Je tu veľa kapiel, ktoré by sa možno o spomínané miesto mohli uchádzať. Za všetkých spomeniem BULLET FOR MY VALENTINT, AS I LAY DYING alebo hlavne takých TRIVIUM.

ATREYU – In Our Wake

Nič na tom nemení ale fakt, že tri albumy ATREYU od roku 2006 až po rok 2009 („Death – Grip on Yesterday“, „Lead Sails Paper Anchor, Congregation of the Damned“), boli veľmi silnými, melodickými a pre mňa naozaj skutočne hodnotnými v spomínanom žánri. Aj preto platí to, že som si túto kapelu jednoducho obľúbil.

Novinka „In Our Wake“ sa nesie v podobnom duchu. Ale len v podobnom. Ale podčiarkujem, že ATREYU ostane stále mojou obľúbenou kapelu. Je to metalcore? Je tam nejaká stopa po death metale? Po modernom zvuku moderného metalu ako celku?

Pre tých, čo ATREYU nepoznajú, je to moderne znejúca metalová partia, dá sa povedať, že z prvého uvedeného žánru. Metalcore. V ich hudbe cítiť aj moderný metal s groove prvkami. ATREYU veľmi radi využívajú zborové refrény, kde môžu využiť svoju silu melódie. „In Our Wake“ je veľmi moderným albumom. Priamočiarym a ušitým presne na mieru zábavy. Vrátim sa späť ku starším veciam týchto Američanov. Zdali sa mi o niečo silnejšie, presvedčivejšie a svojim spôsobom lepšie.

Na čerstvej nahrávke ATREYU je určite pár skladieb, ktoré by sa chytili aj v komerčných rádiách. Taká „The Time is Now“ určite. Nie je to však žiadna výčitka, je to len fakt. Album začína pekne od podlahy a nechýba v ňom nič, čo zdobilo kapelu na starých albumoch. Sú to také útržky pospájané do celku. Dobrá marketingová agentúra by možno napísala, že ATREYU na novom albume využili všetko, čo na predchádzajúcich, a tým pádom, by to mal byť najlepší album ich kariéry. Ale ja nie som marketingový mág a toto ani náhodou nie je ich najlepšia nahrávka.

ATREYU

Nechcem rozoberať všetky skladby ako také a nejako to celé rozpitvávať. Všetky nesú svojský rukopis. Jedno, čo sa kapele nedá odoprieť, je ich rozpoznateľný ksicht. Pieseň „Blind Deaf a Dub“ znie dokonca akoby som počul DOG EAT DOG zo starých časov „All Boro Kings“. Ale to bolo dávno. ATREYU sa mi v takejto póze veľmi nepáčia. Berie ma viac ich priamočiarosť a možno dotyk moderného death metalu. Ale to by som sa musel vrátiť nejakých 15 rokov dozadu. Čo bolo, bolo. Taká „Terriefied“ zas akoby vypadla z dielne LINKIN PARK, upozorňujem, že hovoríme o normálnej popovej balade.

Záverečný opus „Super Hero“ je najdlhšou skladbou na albume a znie akoby bol mixom AVENGED SEVENFOLD a DEVINA TOWNSENDA. Je to podľa mňa najlepší a najsilnejší kúsok na tejto nahrávke. Najkomplexnejší a svojim spôsobom aj veľmi progresívne ladený. K vokálu sa pridáva aj M. Shadow a Aaaron Gillespie. Za túto pieseň jednoducho pridávam pol bodu.

„Into the Open“ je výkladnou skriňou celého albumu. Je v nej asi mix všetkého, čo prezentujú súčasní ATREYU. Osobne som čakal, že sa výraznejšie oprú do svojich koreňov a vytiahnu niečo viac špecifické a neokukané na dnešnom modernom metalovom trhu. Akoby možno sčasti zapadli medzi ostatné kapely, ktorých je v tomto žánri naozaj veľmi veľa. A možno som len ja čakal niečo iné, niečo silnejšie a nápaditejšie. Neviem…

Na záver sa vrátim na samý začiatok týchto textov. Že ATREYU vymysleli metalcore? Myslím si, že nie. Každopádne, táto kapela je pre všetkých fanúšikov modernej a tvrdej hudby. Neurazí a ani neuškodí. Je úderná a na prvé počutie celkom zapamätateľná. Škoda len, že sa nedrží v roku 2018 aspoň tak jemne svojich koreňov. Ostalo by o niečo viac originality a aj fanúšik by bol predsa len akosi inak naplnený. Ale je ako je. A aj to je svojim spôsobom progres. Teda možno.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

Žáner: metalcore
Krajina pôvodu: USA
Vydavateľstvo: Spinefarm Records
Dátum vydania: 12.10.2018
Web: http://www.atreyuofficial.com/
Zostava:
Alex Varkatzas – spev
Dan Jacobs – gitara
Travis Miguel – gitara
Marc McKnight – basgitara
Brandon Saller – bicie, spev
Tracklist:
In Our Wake (03:13)
House of Gold (03:58)
The Times is Now (03:19)
Nothing Will Ever Change (03:55)
Blind, Deaf a Dumb (03:08)
Terrified (04:09)
Safety Pin (03:09)
Into the Open (03:58)
Paper Castle (03:01)
No Control (03:38)
Anger Left Behind (03:23)
Super Hero (06:25)
Diskografia:
Suicide Notes and Butterfly Kisses – 2002
The Curse – 2004
A Death-Grip On Yesterday – 2006
Lead Sails Paper Anchor – 2007
Congregation of the Damned – 2009
Long Live – 2015
In Our Wake – 2018
Definitíva:
ATREYU metalcore nevymysleli. Držia sa ale jeho kopyta a chcú znieť sviežo a moderne. Darí sa im to. Porcia moderne znejúcej tvrdej hudby tu je pre všetkých ktorí majú radi BULLET FOR MY VALENTINE, AS I LAY DYING alebo aj takých TRIVIUM. Melodické refrény, ktoré schádzajú až do štadiónových podôb. Možno som čakal viac, ale vraj očakávania niekedy búrajú prichádzajúcu realitu. Nevadí.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“