Severské poňatie metalu v Bratislave: AMORPHIS sú v životnej forme, potešili aj SOILWORK a ostatní

Začiatkom roka brázdia európske pódiá severské skupiny AMORPHIS a SOILWORK, ktoré si vzali na „pomoc“ aj Ukrajincov JINJER a Nemcov NAILED TO OBSCURITY.

BRATISLAVA. Akoby si pani zima povedala, že keď do našej krajiny prídu severské kapely, tak nám nadelí počasie, na ktoré sú hudobníci z týchto skupín zvyknutí. Husté sneženie našťastie okolo obeda ustalo a mohli sme sa tešiť na pondelkový večerný koncertný zážitok.

AMORPHIS prezentujú na aktuálnom co-headline turné so SOILWORK aktuálny album „Queen of Time“, SOILWORK čerstvú novinku „Verkligheten“. Česť predskakovať týmto skupinám sa dostala čoraz populárnejším JINJER, ktorým v januári vyšlo nové EP „Micro“ a Nemcom NAILED TO OBSCURITY, ktorí takisto vydali začiatkom roka novú nahrávku – „Black Frost“. Veru, pekne namiešaný hudobný koktejl.

AMORPHIS v Bratislave. Foto: Alena Červeňanská

Tentokrát som sa rozhodol poňať reportáž naopak, od konca. Pre mňa osobne, a podľa tričiek fanúšikov súdiac, že pre väčšinu tiež, boli najväčším lákadlom Fíni. Na úvod natlakovali do veľmi slušne zaplneného publika úvodnú skladbu z aktuálnej novinky, a síce „The Bee“. Pokračovalo sa „The Golden Elk“. Jednou z najstarších v playliste bola pieseň „Sky is Mine“ z albumu „Skyforger“ (2009).

Celá kapela na čele s vokalistom Tomim Joutsenom a gitaristom Esom Holopainenom si koncert užívala a viditeľne boli spokojní aj s odozvou v bratislavskom Majesticu. Výkon muzikantov odmeňovali fanúšikovia dobrou atmosférou. Nádhernú scénu zdobili motívy aktuálneho albumu „Queen of Time“, celá bola aj vynikajúce nasvietená.

Celkovo z aktuálnej štúdiovky odznelo naživo šesť piesní. Pomedzi to namiešali Fíni aj hit „Silver Bride“ a nezabudlo sa v závere ani na moju obľúbenú z veľmi dávnych čias – „Black Winter Day“ z legendárneho albumu „Tales from the Thousand Lakes“ z roku 1994. Mierne ma zamrzelo, že sa kapela najviac sústredila (s pár výnimkami) spoločne s aktuálnym albumom najmä na posledné dve nahrávky „Under the Red Cloud“ a „Circle“. Osobne mi chýbala nejaká pieseň z môjho obľúbeného albumu „The Beginning of Times“.

AMORPHIS. Foto: Alena Červeňanská

Samozrejme, nie je to žiadna výčitka, veď AMORPHIS majú 14 plnohodnotných albumov a z nich je 8 s aktuálnym vokalistom Tomim Joutsenom. Navyše som sa prichytil pri tom, že si spievam každý jeden refrén a vystúpenie som si naplno užíval aj ja. Už keď spomínam Joutsena. Opäť musím zdôrazniť (ako v recenzii na „Queen of Time“), že v súčasnej dobe istotne patrí medzi najlepších vokalistov, ktorý s prehľadom strieda melodické pasáže s growlingom. Azda najlepšie to dokumentoval v „Daughter of Hate“, jeho vokál prechádzal celý telom.

Záver koncertu obstarali dva prídavky v podobe „Death of A King“ a azda najväčšieho hitu fínskych hudobníkov „House of Sleep“. Pri týchto skladbách dal Joutsen priestor aj našim hlasivkám. Avšak, najmä pri poslednej skladbe som mal miestami pocit, že refrén tohto notoricky známeho hitu nepozná až tak veľa prítomných. Nevadí. Zažili sme výnimočný koncert s parádnym zvukom. Jednoznačne najlepšie predstavenie v podaní tejto šestice, ktorý som v ich podaní videl.

Mnoho ľudí istotne potešili aj Švédi SOILWORK, ktorí sú na scéne už od roku 1996 a istotne ich môžeme zaradiť medzi legendy. Počas svojej kariéry prešli výraznejšie k melodickej stránke metalcoru, či groove metalu. Čerstvý album, ktorý propagujú na turné je už ich jedenástym v kariére. Úvod patril práve novej skladbe „Arrival“, po nej sme sa spoločne so SOILWORK vybrali do minulosti, aby sme sa zas vrátili k novým songom. Celkovo bol playlist vynikajúco zostavený.

SOILWORK. Foto: Alena Červeňanská

Celá kapela na čele s vokalistom Bjornom „Speed“ Stridom pôsobila uvoľnene a v pohode. Bjornov vokálny prejav bol ozaj vynikajúci. Osobne ma však najviac zaujali gitarové časti ich skladieb, avšak nie vždy sa mi ich podarilo dosýta vychutnať. Na môj vkus bol zvuk príliš nahlas. Avšak, ako to už býva, keď som sa presunul do inej časti klubu, zvuk sa menil. Najlepšie to bolo na balkóne a tam už ku nemu nemám žiadne výhrady.

Priznám sa, že veľkým fanúšikom SOILWORK nie som, no aj mňa potešili skladby ako „As We Speak“ z roku 2002 či „Stabbing the Drama“ (2005). Úplný záver ich šou obstarala čerstvá singlovka „Stålfågel“. Fanúšikom tejto švédskej bandy istotne neuniklo, že známeho a uznávaného Dirka Verbeurena vystriedal za bicími mladý a šikovný Bastian Thusgaard, ktorý podľa mňa do kapely zapadol.

SOILWORK predviedli kvalitný koncert, viacerí tvrdili, že asi aj lepší ako AMORPHIS. Ale tak, to je už na pocitoch každého jedného fanúšika, čo sa v ten večer v Majesticu ocitol. Za mňa to bol koncert, ktorý neurazil, ale ani nenadchol. Poctivo zahraný s dobrým spevom a dobrou atmosférou, ktorá bola plusom.

Apropó, fanúšikovia. Veľmi ťažko mi je odhadovať ich počet, pretože od mojej poslednej návštevy Majesticu klub prešiel zmenou. Zmizli schody po boku, ktoré viedli k miestam na sedenie. Miesto schodov sú tam po stranách balkóny. Takže môj odhad je okolo 900 ľudí, čo je na pondelkový večer veľmi dobré.

JINJER. Foto: Alena Červeňanská

Osobne som sa tešil aj na Ukrajincov JINJER, ktorí sú momentálne „v kurze“. Kapela okolo charizmatickej frontwomanky Tatiany naliala do fanúšikov porciu svojej ťažšie uchopiteľnej hudby. Kapela odprezentovala naživo najnovšiu klipovku „Ape“, no potešili aj songy ako „I Speak Astronomy“, „Dreadfull Moments“, „Who’s Gonna Be the One“ alebo „Pisces“.

Trošku zamrzel opäť zvuk, aj JINJER boli príšerne nahlas (minimálne dole pod pódiom) a nad všetkým vyčnievala basgitara. V tomto prípade to bol možno zámer, neviem. Takisto nepotešila tma, ktorá bola na scéne a to istotne neurobilo radosť nielen fotografom. Zraky všetkých prítomných sa totiž najviac upierali na živel menom Tatiana, ale paradoxne ju takmer vôbec nebolo vidieť. Takisto netuším, či to bol zámer, ale prakticky počas celého koncertu spievala v tme.

Táto Ukrajinka mierne ubrala zo svojich trhaných a teatrálnych pohybov na pódiu, niekedy som mal pocit, akoby jej prejav bol viac „metalovejší“. Akoby sa na jej pódiovom prejave podpísalo predošlé turné s ARCH ENEMY. A príklad si vzala…, no veď viete z koho. Ale spievalo jej to a „ručalo“ parádne. Osobne ma však ich koncert potešil, išla z neho poriadna energia a tlak a chytali sa aj fanúšikovia, ktorí evidentne ich tvorbu už dobre poznajú.

Celý večer mali tú česť otvoriť nemeckí melodickí doom/death metalisti NAILED TO OBSCURITY. S názvom kapely som sa už stretol, ale ich tvorbu som „tenkrát poprvé“ počul práve teraz v Bratislave. A naša zoznamovačka bola skutku príjemná. Koncert začali rovnomennou piesňou z nového albumu „Black Frost“. Vlastne z piatich dlhších songov boli štyri z aktuálnej novinky. Záver obstarala skladba „Desolate Ruin“ z predošlého albumu.

NAILED TO OBSCURITY. Foto: Alena Červeňanská

Skladby mali výraznú potemnelejšiu atmosféru, no nechýbala im potrebná melódia a zaujímavý vokálny prejav speváka Raimunda Ennengu. Škoda, len že sa kapele nedostalo väčšej odozvy od publika a nesledovalo tento koncert viac ľudí. NAILED TO OBSCURITY si určite veľmi rád pozriem znova.

Celkovo januárový pondelkový večer v spoločnosti AMORPHIS, SOILWORK, JINJER, NAILED TO OBSCURITY a mnohých kamarátov hodnotím na výbornú. Vystúpenie fínskych melodikov ostane ešte dlho v pamäti všetkých zúčastnených.

Playlist AMOPRHIS: „The Bee“, „The Golden Elk“, „Sky Is Mine“, „Sacrifice“, „Message in the Amber“, „Silver Bride“, „Bad Blood“, „Wrong Direction“, „Daughter of Hate“, „Heart of the Giant“, „Hopeless Days“, „Black Winter Day“ – „Death of a King“, „House of Sleep“

Playlist SOILWORK: „Arrival“, „The Crestfallen“, „Nerve“, „Full Moon Shoals“, „Death in General“, „Like the Average Stalker“, „The Akuma Afterglow“, „Drowning With Silence“, „The Phantom“, „The Nurturing Glance“, „Bastard Chain“, „As We Speak“, „The Living Infinite II“, „Witan“, „Stabbing the Drama“, „Stålfågel“

PLUSY:
AMORPHIS, výborná atmosféra, množstvo kamarátov, bohatý merch za prijateľné ceny

MÍNUSY:
Občas zvuk pri SOILWORK a JINJER

Foto: Alena Červeňanská

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk