Po tom, čo si kapela pred vyše dvomi rokmi prešla priam katarziou a radikálnou obmenou zostavy však na ostatnom albume „Evocation II: Pantheon“ (recenzia TU) dokázala niečo neskutočné a podľa mňa sa vďaka tejto nahrávke zaradila na piedestál folk metalovej scény. „Ategnatos“ tak bude mať poriadne ťažkú úlohu ho tromfnúť.

ELUVEITIE – Ategnatos

Prvým pozoruhodným faktom o novom albume je, že sa na ňom nachádza až 16 nahrávok. Aj keď za regulárne skladby môžeme považovať „len“ 14 z nich, stále je to na dnešné pomery úctyhodné číslo.

„Ategnatos“ nie je názvom len albumu samotného, ale aj prvého singla a otváracej skladby albumu, ktorá sa dočkala aj klipu. Pieseň začína predslovom, na ktorý nadväzuje hudobne pomalší začiatok. „Ategnatos“ nie je žiadna šialená vypaľovačka, ale pripraví poslucháča na to, čo má očakávať a nebude to žiadne prekvapenie (v dobrom slova zmysle) – a to zmes píšťal, gájd, violy, a ďalších hudobných nástrojov spoločne s Chrigelovým chraplákom doplneným o Fabiennin čistý vokál.

Práve vokál speváčky Fabienne Erni je bohužiaľ na celom albume o niečo menej výrazný ako to bolo u jeho predchodcu, aj keď je pomer s Glanzmannovým vokálom stále celkom dobre vyvážený. Album sa od svojho predchodcu líši aj jazykovou stopou. Kým druhá časť „Pantheonu“ bola celá naspievaná v galštine, táto nahrávka ponúka len záblesky tohto antického keltského jazyka, drvivá väčšina je naspievaná v angličtine. Našťastie pri ELUVEITIE sme zvyknutí na podanie skladieb v obidvoch jazykoch a vieme, že na kvalitu to nemá vplyv.

ELUVEITIE

Ak bol predchádzajúci album „Evocation II: Pantheon“ našlapaný peckami, o „Ategnatos“ sa to povedať nedá. Nemyslím to však v zlom. Nahrávka je jeden súvislý celok, ktorý sa drží svojej dlhoročnej línie.

Na aktuálnej novinke sa skupina dokázala na moje potešenie opäť vyhecovať k pár skutočným lahôdkam. Tie sú pre mňa príznačné ešte rýchlejším tempom a hlavne sa v nich dostáva do popredia Fabienne, ktorej rola je na tomto albume trochu v úzadí, minimálne v porovnaní s predchádzajúcim albumom – na mysli mám hlavne „Deathwalker“, „Black Water Dawn“, „The Raven Hill“ a „Ambiramus.“

Možno to nie sú piesne, ktoré sa vám dostanú pod kožu okamžite, ale keby som tvrdil, že album má len „silnejšie chvíľky“, tak by som Chrigelovej partičke veľmi krivdil. Z môjho pohľadu je práveže tých svižnejších peciek viac ako polovica. Zvyšok by sa dal označiť za klasické ELUVEITIE, také, na aké sme zvyknutí už niekoľko rokov, nehladiac na zmeny v zostave.

Hodnotenie sezóny: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Filip „Fiju“ Slúka

Redaktor a spoluzakladatel Valhalla.sk. Okrem melodického metalu sa vo voľnom čase venuje knihám, internetovej reklame a pivu.