Úplne novým členom skupiny sa po verejnom  konkurze  a následnom výberovom konaní vyhlásenom na internete a sociálnych sieťach stal pre mňa neznámy bubeník Rolf Pilve, ktorý vystriedal matadora Jӧrga Michaela po 16. rokoch strávených v skupine.

Treba mať pri novom albume STRATOVARIUS prehnané očakávania? Mňa osobne v doterajšej tvorbe nikdy nesklamali, tak som v kľude čakal na ďalšiu novinku. Lídri kapely, spevák Timo Kotipelto a klavesák Jens Johansson, obklopení mladou krvou v konštalácii bezhádkovej atmosféry, to predsa musí priniesť želané ovocie. V ich prípade to sú chytľavé refrény, úderné riffy a prepletené gitarové a klávesové sóla. Všetky tieto aspekty na albume „Nemesis“ presne sú. To sa dalo rozoznať a predvídať už vďaka ochutnávkovému EP „Unbreakable“.

Album „Nemesis“ obsahuje 11 skladieb. Práve tie aj s Matiasovým prispením nie sú na albume dopredu odsúdené  len na klasické opočúvané a okopírované motívy, tak notoricky známe páve pod hlavičkou STRATOVARIUS. Jens Johanson používa novú, pestrejšiu škálu modernejších zvukov na klávesových nástrojoch. Charakteristické klasické variácie sú odsunuté na druhú koľaj.

Od prvej skladby „Abandon“ album ide v solídnom energickom tempe a v dobrom zvuku. Každý nástroj má dostatočnú hlasitosť a vyvážený zvuk. Timo Kotipelto spieva rovnako dobre, v polohe kde si je stopercentne istý. Skladby sú ľahko zapamätateľné, refrény sa zapíšu do pamäte možno už na druhý krát.

Nasledujúci kúsok „Unbreakable“ je na tom podobne. Piánové intro je základnou stavebnou melodickou linkou pre celú skladbu. V „Stand My Ground“ si Timo vkusne upravil vokál cez skreslovač. Vnímam to ako dobrý nápad pre odlíšenie, akoby stále rovnakého spevu. Dramaticky začinajúca hitovka „Halcyon Days“ ma dostala na prvý krát! Výstavný song fínskych metalistov, na koncertoch to bude isto poriadny hit!

Atmosféra na albume je avšak trošku temnejšieho nádychu, veľmi sa mi páči, pretože prispieva to k melodickej gradácii v choráloch a klávesových podmazoch. Jedinú pomalšiu skladbu na albume zastupuje pieseň „If The Story Is Over“. Album je konzistentný a jeho minutáž preletí ušami raz-dva, takže je možné, že si ho hneď pustíte odznova.

Na záver teda v krátkosti. Nie je to svetoborný album, ale skupina STRATOVARIUS bravúrne predviedla ako sa za krátky čas dokázala vysporiadať s odchodom dôležitého člena kapely, ktorý sa možno zdal tým jediným mozgom v skupine. Trošku inovátorstva, modernejších zvukov okolo klasického jadra, nakombinovalo veľmi dobre počúvateľný album. Teraz sú STRATOVARIUS opäť skupinou s vlastnou tvárou, ktorú im nikto nemôže zobrať.