Trvalo to „len“ skromných 23 sezón. Posledný kotúč týchto britských gentlemanov totiž počúva na meno „Scourge“ a vychádza ešte v roku 1996, hoci s pôvodnými znakmi XENTRIX má asi spoločné iba slávne meno. Jednoducho, hrozná platňa!

XENTRIX – Bury the Pain

Aj vďaka tomu čaká našu štvoricu za malú chvíľu definitívny rozklad… Za akúsi pevnú kostru pomerne chudobnej diskografie preto možno považovať úvodnú a veľmi zaujímavú trojicu nahrávok „Shattered Existence“, „For Whose Advantage?“, „Kin“. Kým na debute rodáci z Prestonu vyrukovali so skutočne divokou odpoveďou na pôvodný zámorský štýl rýchleho nárezu, ďalšie veci zo samého začiatku 90. rokov naopak kráčajú s dobou po vzore vtedajšej METALLICY, no žiaľ bez patričnej odozvy fanúšikov.

To je ale obrovská škoda, keďže najmä druhá menovaná, s dnes už legendárnym „kravaťákom“ na obale, by si zaslúžila omnoho širší prienik do povedomia poslucháčov. Namiesto toho prichádza spomínaný smutný koniec, ktorý trvá až do roku 2013, kedy kapela začína opäť nesmelo vystrkovať rožky a okupovať miestne pódia.

S jedlom samozrejme rastie chuť a myšlienka na dávku čerstvej muziky je jednoducho tak silná, že už zanedlho začína proces zhromažďovania prvotných nápadov a ideí, no ďalší škrt cez rozpočet čaká hneď za rohom. Seriózny život muzikanta si akosi znovu nevie predstaviť pôvodný basák Paul MacKenzie a o malú chvíľu neskôr aj frontman Chris Astley. Teda citeľné straty…

XENTRIX

Aktuálna placka nakoniec aj napriek pôrodným bolestiam predsa prichádza na svet a zároveň prináša rovnú desiatku nových autorských vecí. Ortodoxný priaznivec štýlu by mal byť spokojný. Album totiž obsahuje plných päťdesiat minút zarputilého thrash metalového drhnutia, časté striedanie stredných/rýchlych pasáži a spletence gitarových vyhrávok/riffov/sól po vzore TESTAMENT. Práve k tejto kalifornskej klasike z oblasti Bay Area majú vyznením XENTRIX momentálne snáď najbližšie, žiaľ viackrát absentujú potrebné nápady, ktoré by novinku povýšili do najvyššej žánrovej kategórie.

Prvé počutia novinky popri vás iba tak presvištia bez akéhokoľvek záchytného bodu. Všetko je zjavne na svojom mieste, avšak chýba povestné „TO“. Celku priveľmi nepomáha ani trochu úsmevný artwork, prekvapivo sterilný zvuk z dielne Andyho Sneapa (ACCEPT, MEGADETH) i vokál novica Jaya Walsha (ex-BLAZE BAYLEY), ktorému chýba patričná charizma a osobitosť.

Ďalšie a ďalšie skúmanie ale prináša niekoľko zaujímavých hudobných momentov, či už vypichnem vynikajúcu titulku, nárezovky „Let the World Burn“/„Evil By Design“ alebo jednoznačne najlepší príspevok celého kompletu, dokonalo premyslenú riffovačku „The One You Fear“ s pôsobivým akustickým introm/outrom. Prísne merítka ešte znesie podobne vystavaná „The Truth Lies Buried“, kde krásne vynikne kontrast sekaných riffov a nádherných melodických vyhrávok a sól gitaristu Kristiana Havarda.

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.