ASTRAL DOORS – Worship or Die

S rezolútne a rázne znejúcim názvom novinky sa pripomínajú Švédi ASTRAL DOORS. „Worship or Die“ je albumom, ktorý oproti rutinnom a silenom predchodcovi pôsobí omnoho uvoľnenejšie a bezprostrednejšie.

Aj takto výstižne a bez ďalšieho detailnejšieho a kvetnatého popisu by sa dal zhrnúť obsah aktuálneho kotúča Severanov. Tí nás od svojho tvorivého vrcholu dosiahnutého albumami „Evil is Forever“ z roku 2005 a „Astralism“ z roku 2006 stále neochvejne zásobujú novým materiálom, ktorý neraz doplatil na kolísavú kvalitu a bol počastovaný podpriemernou známkou.

ASTRAL DOORS – Worship or Die

Hrať osemdesiatkový heavy metal aj štyridsať rokov po časoch jeho najväčšej slávy a nespoliehať sa len na robustný zvuk vyplývajúci zo súčasných technických možností chce riadnu dávku muzikantského umu, dostatok invencie i hravosti, ale jednoznačne aj akýsi rozdielový element. Prvok okamžite odlišujúci od obdobne zameraných spolkov, ktorý by bol tým jazýčkom na váhe stále lákajúcim k vypočutiu nového, hoci nejako výrazne sa neodlišujúceho materiálu. Tým je určite vokál Nilsa Patrika Johanssona pripomínajúci hlas Nóra Jorna Landeho alebo ešte výraznejšie odkazujúci na legendárneho Ronnieho Jamesa Dia.

Tohto sezónnej nádielke piesní sa konečne podarilo zachovať sviežosť, melodickú atraktívnosť, prirodzenosť či nenútenosť aj napriek pevne žánrovo ukotvenej muzike. Nilsov vokál, ako kedysi ten Diov, pridáva skladbám potrebnú dramatizáciu, refrénom ohromujúcu silu a nasadenie, jeho húževnaté frázovanie podporuje farbitosť kompozícií, tvárni nálady a buduje napätie.

ASTRAL DOORS. Foto: Micke Asplund

V podstate na nič iné sme od tohto umelca ani neboli zvyknutí a podvedome to stále očakávame. Zvyčajne to bol aj moment, na ktorom závisel osud predchádzajúcich dosiek, kedy práve vynikajúci vokálny výkon ostal osamotený bez adekvátne príťažlivej inštrumentálnej nadstavby v obkolesení toporne, predvídavo a nezaujímavom vyznení jednotlivých piesní. Niežeby teraz došlo k zásadnému obratu a kapela skúsila niečo nové mimo známe a vyšliapané chodníčky. Tentoraz skladbám nechýba potrebný cveng a iskra.

Úvodný kúsok „Night of the Hunter“ ponúkne síce príjemný refrén, ale v konečnom dôsledku ide o očakávaný otvárak. Až druhá „This Must Be Paradise“ naplní do bodky predchádzajúce slová o znovu nájdení potrebného nasadenia a spolu s „Ride the Clouds“ a „Triumph and Superiority“ s trilkujúcim vzdušným sólom sa power metalovo ligocú.

Zemité gitary, vábivé vyhrávky, podmanivo výrazne klávesy, razantná rytmika. To sú hymnické piesne so štádiovými refrénmi „Worship or Die“, „Concrete Heart“ alebo „Desperado“. Nechcená letargia a akási dýchavičnosť potopí dvojicu „Desperado“ s otravným klávesovým motívom a „Let the Fire Burn“.

Naopak, výpravnejšie kúsky „Marathon“, „Light at the End of the Tunnel“ i „St. Petersburg“ nechajú vyniknúť epicky sa nesúci Nilsov vokál ako hlavného rozprávača excelujúceho v budovaní atmosféry, ktorému zdarne sekundujú parádne zbory a výpravné, často krát aj malebné gitarové vzory. „Forgive Me Father“ s vkusne zakomponovanou akustickou gitarou a precíteným sólom obstará záver najnovšej radovky ASTRAL DOORS, ktorá sa nespolieha len na famózny vokál, ale konečne pridáva aj vkusne vystavané skladby, silné refrény melodickú ľahkosť a miestami uhrančivé inštrumentálne výkony.

Hodnotenie autora: 7 / 10

Žáner: heavy/power metal
Krajina pôvodu: Švédsko
Vydavateľstvo: Metalville
Dátum vydania: 26.04.2019
Web: http://www.astraldoors.com/
Zostava:
Nils Patrik Johansson – vokály
Joachim Nordlund – gitara
Ulf Lagerström – basgitara
Mats Gesar – gitara
Jocke Roberg – klávesy
Johan Lindstedt – bicie
Tracklist:
Night of the Hunter (04:42)
This Must Be Paradise (04:04)
Worship or Die (03:18)
Concrete Heart (03:57)
Marathon (06:39)
Desperado (04:45)
Ride the Clouds (04:00)
Light at the End of the Tunnel (05:53)
St. Petersburg (04:56)
Triumph & Superiority (04:10)
Let the Fire Burn (03:57)
Forgive Me Father (05:00)
Diskografia:
Of the Son and the Father – 2003
Evil Is Forever – 2005
Astralism – 2006
New Revelation – 2007
Requiem of Time – 2010
Jerusalem – 2011
Notes from the Shadows – 2014
Black Eyed Children – 2017
Worship or Die – 2019
Definitíva:
Posledné albumy ASTRAL DOORS doplácali na prílišnú uniformitu, poskromný výskyt zaujímavých momentov a letargický heavy metalový prejav Švédov zachraňoval len výnimočný vokál. Ten je prítomný aj na novinke „Worship or Die“, tentokrát ale podporovaný sviežimi nápadmi, hudobným nasadením a muzikantskou dravosťou. Táto aktuálna forma približuje kapelu k jej prvým a stále zásadným štúdiovkám.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Redaktor Valhalla.sk