Top albumy Luboshia z DEMONIC-EYED

Zvolenský gitarista a spevák je ďalším muzikantom, ktorý sa s fanúšikmi podelil o nahrávky, ktoré má najradšej.

ZVOLEN. Známy hudobník, ktorý tvorí a vystupuje pod pseudonymom Luboshio, je na slovenskej undregroundovej scéne viac ako 20 rokov. Za ten čas stihol vydať viacero zaujímavých albumov, napísať mnoho piesní a textov. Do povedomia fanúšikov sa dostal najmä ako člen skupiny MÄSO. Ktoré nahrávky ale formovali jeho hudobný vkus, ktoré stavia na svoj pomyselný piedestál?

Luboshio so svojou zbierkou. Foto: Zuzana Sokolová

O ne sa s nami ochotne podelil líder zoskupenia DEMONIC-EYED v našej rubrike Top albumy. Luboshio je nesmierne sčítaný človek a stojí si za svojimi názormi. A navyše, má svojský a nezameniteľný sarkazmus, čo dokázal aj teraz…

„Ako správny hejter by som chcel v prvom rade vypichnúť hudbu, ktorú fakt nemusím… Dúfam, že niektorých aspoň trochu naseriem,“ začal pozvoľna, ale so smiechom hovoriť zvolenský rodák.

„Takže, prvé miesto nevkusu u mňa už dlho obsadzuje Senzi TV. Viem, že to nie je album, ale nemôžem inak. So svokrom si to pravidelne púšťame a spoločne sa pohoršujeme nad úrovňou kultúry na Slovensku. Na druhom mieste sa umiestňuje so železnou pravidelnosťou zjazvený Jožo. A zaslúženú bronzovú medailu, ktorá je vlastne v tomto prípade zlatá, nemôžu nezískať vysekávači slovenských lesov – nie sú to síce muzikanti, ale o to viac si to zaslúžia,“ vysvetlil a dodal: „Toť moje postoje, poďme na hudbu.“

Luboshio svoj hudobný vkus charakterizoval ako záujem o neznáme albumy známych kapiel. „Okrem top albumov uvediem pár príkladov: DIO – Lock Up The Wolves, NAPALM DEATH – Inside the Torn Apart, DEATH – Leprosy, CRO-MAGS – Alpha/Omega, MINISTRY – In Case You Didn´t It Up Showing Up (live), SEPTICFLESH – The Ophidian Wheel a podobne. Za zmienku by stálo ešte možno zopár kníh ako Černokňažník, Tieň nad Innsmouthom, Zaklínač, Války rudého muže, Oddelená skutočnosť…“

Top albumy:

01. TESTIMONY – Of Life and Death (1997)

TESTIMONY – Of Life and Death

Keďže som Slovák, tak by som chcel začať touto našou kapelou. Album na cd bol vlastne spojením „Of Life and Death“ a staršej kazety „Svet prestáva byť sídlom ozajstného života“. Kto videl TESTIMONY hrať naživo, určite chápe, prečo som ich dal hneď na úvod. Tá naliehavosť a ich strhujúce koncerty boli úplne legendárne. Pre mňa osobne to bola škola odkazu hudobníka- ísť vždy naplno. Už „Satisfaction Warranted“ bol skvelý album, no a „„Svet prestáva byť sídlom ozajstného života“ a „Of Life and Death“ úplne prevalcovali vtedajšiu scénu. Kto by nepoznal „Prelomovú situáciu“, „Rieku“ alebo „Šach-mat“? Teda, vlastne dnes o týchto skladbách nikto nemá ani poňatie, pre mňa však tieto kusy zohrali dosť dôležitú úlohu. Myslím, že TESTIMONY obdivovala celá metal/hc (a tak trochu aj punk) scéna. A kto ich neobdivoval, ten im závidel… Mier.

02. TRAGEDY – Tragedy (2000)

TRAGEDY – Tragedy

Keď som prvýkrát počul TRAGEDY, tak ma to ohromne nakoplo. Povedal by som, že boli tak trochu vyvrcholením crust scény…, akoby crust core podaný umeleckým štýlom. Ozajstná temno-pochmúrna až mystická atmosféra umne zmiešaná s krutým crustom a tak trochu aj disbeatom. V tom období sme s MÄSOM hrávali aj s crustovými skupinami a dávali trochu punku aj do našej produkcie. Bol to nový vietor do plachiet extrémnejších žánrov. Pamätám si to obdobie ako chlastanie Sladkej pani na Záhonku a priehrade s Robom Ivanom (dnes uznávaný tatér), jeho ženou Peťou (IDIOT´S PARADE), Robovým bratom Vladom, Trangym, Kristiánom z Banskej Bystrice, Radom Dolinským a ostatnými…

03. SLAYER – Divine Intervention (1994)

SLAYER – Divine Intervention

Tento album je prvým počinom Paula Bostapha na stoličke za bicími SLAYER. Stačí si pustiť začiatok prvej skladby „Killing Fields“ a hneď je každému jasné, že čo za mašinéria ho zmangľuje. „Divine Intervention“ ma dostal aj tým, že SLAYER nepoľavili a šli si svoje, „thrashili“ svoju cestu bez ohľadu na čokoľvek a kohokoľvek. Vraždy, sociopatizmus, sexizmus, vojnové hrôzy, tretia ríša, náboženstvo. Osvedčené témy podané originálnym spôsobom. Osobne nechápem ľudí, ktorí si po vypočutí takýchto textov ďalej snívajú sny o sebestrednosti človeka vo vesmíre, nacionalizme, nerovnoprávnosti pohlaví a podobných ošemetnostiach.

04. KREATOR – Cause for Conflict (1995) a Renewal (1992)

KREATOR – Cause for Conflict

KREATOR – Renewal

Myslím si, že to je najlepší album v diskografii bubeníka Joa Cangelosiho! Pánko podal skvelý výkon (úsmev). Tomu sa povie bubnovanie s nasadením. „Cause for Conflict“ nasleduje po albume „Renewal“, ktorý mnohí považujú za prepadák. Pre mňa však je spolu s „Cause for Conflict“ najlepším albumom Nemcov na čele s Talianom. Myslím, že tieto dva albumy presne vystihujú začiatok 90. rokov, štýlovú neviazanosť(„Renewal“) a zároveň štýlové majstrovstvo („Cause for Conflict“).

05. PULP FICTION soundtrack (1994)

Pulp Fiction

Pulp Fiction je kult. Metal tam síce nenájdete, ale punc tohto soundtracku, ale aj filmu, je nezameniteľný. V podstate je to zbierka neznámych skladieb, z ktorých sa stali vďaka tomuto filmu hity. Dobre vymyslený tarantinovský filmovo-hudobný vtip. Urobiť z béčka alebo céčka áčko.

06. JUDGEMENT NIGHT soundtrack (1993)

Judgement Night

Spojenie metalu, hc a hip-hopu. Pri počúvaní tohto soundtracku, ktorý narozdiel od Pulp Fiction v popularite o dosť prekonal rovnomenný film, mi hneď napadajú spomienky na starý dobrý začiatok 90. rokov a vtedajšiu metalovú invenciu. Istým spôsobom to bolo neopakovateľné obdobie v dejinách metalu, a to hlavne pre jeho dočasnú otvorenosť, a rázovitú originalitu. Hardcore, mladší brat metalu, naplno využil svoju pubertu a sekundoval staršiemu bratovi. Preplietol sa s ním, zobral pod svoje krídla hip-hop, a tak ho prepašoval do metalovej kultúry. Scéna bola akoby otvorenejšia. Záber bežného metalistu začínal niekde pri IRON MAIDEN, pokračoval pri SLAYER, odbočoval k SICK OF IT ALL, klesal k MAYHEM alebo aj DEATH, občas vystúpal k HELLOWEEN a končil pri NAPALM DEATH…, ale walkman musel zniesť aj PUBLIC ENEMY alebo NINE INCH NAILS.

07. ASSASSIN – Interstellar Experience (1988)

ASSASSIN – Interstellar Experience

Tento album bol mojou prvou originálnou kazetou, ktorú som vlastnil – zakúpili mi ju rodičia na výlete v Budapešti. Pojem originálka, ale asi nie je úplne na mieste, keďže to bola doma nahratá kazeta s vyrobeným obalom, na ktorej bolo sedem z 8 piesní z „Interstellar Experience“ a šesť piesní zo staršieho albumu „The Upcoming Terror“. Vtedy som to nevedel, a ani mi to nevadilo. Rodičia netušili, že si sami sebe vyrobili domáci teror, pretože jeby ako „A.G.D.“, „Junk Food“ alebo „Fight“ (z „The Upcoming Terror“) im „spríjemňovali“ večery aj rána. Hlavne ma dostala nekompromisnosť a naliehavosť kapely ASSASSIN (samozrejme, dnes to mnohým už toľko nevraví, ale pre mňa to je proste prelom detstva a mladosti).

08. AGNOSTIC FRONT – One Voice (1992)

AGNOSTIC FRONT – One Voice

Keby som mal charakterizovať tento album krátkou frázou, tak poviem: Metalový album hardcoreovej kapely. Ale… AGNOSTIC FRONT si prešli svoju cestu hc scénou, dokonca ju počúvali aj skinheads (myslím SHARP a iné antifa odnože a možno aj nejakí fashos), a samozrejme, ako väčšina hardcore kapiel, sa nemohli vyhnúť metalovým vplyvom (takisto, ako sa ani metalisti nevyhli vplyvom hc). Odporúčam všetkým prečítať si texty hc kapiel, sú veľmi poučné, ale často aj plné inotajov. Niektorí „lídri“ dnes bojujú proti systému a psychickému vyhoreniu kapitalizmu a liberalizmu, čo sú nepopierateľne aktuálne témy. Musíme si však uvedomiť, že tieto témy sú len prebraté od radikálnych ľavičiarov a skutočných revolucionárov mysle a prispôsobené pravičiarskemu uvažovaniu o jednoduchej manipulácii pomocou fráz, ktoré vlastne ani nie sú myslené vážne, a za ktorými sa skrýva chuť na ovládanie. Alebo si prečítajte aspoň starú A-kontru, tieto témy sú tam detailne a naozaj zaujímavo rozobrané… A dnešné opakovanie tohto antisystémového a antikapitalistického postoja je len bohapustým imitovaním dávno jasných právd, ktoré si niekto príliš vpravo zrazu privlastnil. Slobody by sme sa nemali vzdávať len preto, že ju niekto zneužíva alebo na druhej strane nevie uchopiť pevnejšie do rúk. Ďalšia vec – problémy spojené s liberalizmom nedokáže vyriešiť ďalšie posunutie sa vpravo. ,Pravicovosť väčšou pravicovosťou nevyriešime – to nás učia aj dejiny (a je to krvavé poučenie).

09. STAMPIN´ GROUND – A New Darkness Upon Us (2003)

STAMPIN´ GROUND – A New Darkness Upon Us

Túto kapelu síce nepozná na Slovensku veľa ľudí, pre mňa to bol ale čerstvý závan v postupnom úpadku metalu po roku 2000. Myslím, že je to ich posledná nahrávka, ale zároveň jediná, s naozaj svetovou úrovňou. Hudobne sa to hýbe niekde na prelome thrash metalu a hc. Pamätám si, že ma zaujal hlavne zvuk a riffy – ponurosť sa z tohto cd valí prúdom. Jednou vetou – je to tvrdé a temné ako riť.

10. THE YOUNG GODS – Only Heaven (1995)

THE YOUNG GODS – Only Heaven

Týmto albumom „Mladí bohovia“ definitívne dokázali, že elektronika môže byť robená s ľudskou tvárou. Má to trochu castanedovský nádych. Bežný človek by si pomyslel, že museli byť na drogách, mne sa však zdá, že filozofický zámer albumu je veľmi triezvo a odborne podaný. Spolu s albumom „TV Sky“ je to nesporne klenot elektro rockovej scény. Proste, žiadne feťácke amatérčiny. Pre mňa osobne to je stále tak trochu nedocenená kapela.

Top slovenský album:

Album od TESTIMONY „Of Life and Death“ som umiestnil hore vyššie. Rád by som pre to spomenul niekoľko starých dobrých slovenských kapiel ako MENTALLY PARASITES, M.S.R., DAUNTLESS, FORMA, PUBLIC, IDIOT´S PARADE a ziny ako Total Fuck, Brotherhood , KAZ, Sonic Temple a iné. A nedá sa mi nespomenúť album od našich západných bratov – českej kapely KRITICKÁ SITUACE – „Kritická situace“. Je to svižná hudba s výbornými textami, ktoré dokážu chytiť za srdce.

Neuverili by ste, že sa mi v zbierke nachádzajú albumy:

Na hardcoristu/metalistu mám aj niekoľko netypických obľúbených skupín. DEPECHE MODE (hlavne „Violator“), DEAD CAN DANCE, („Into the Labyrinth“), Bob Marley, Karel Kryl, PORTISHEAD. Sú to však skôr výnimky. Niekto by ma nazval obmedzeným, som však už raz taký… a iný už nebudem.

Luboshio doma. Foto: Zuzana Sokolová