OZZY OSBOURNE – Ordinary Man

Desať rokov sa čakalo na novú sólovkku strýčka Ozzyho. Oplatilo sa?

Mal som rok, keď vydal OZZY OSBOURNE svoj prvý sólový album. O 40 rokov neskôr vydáva dvanásty, ktorý dostal názov „Ordinary Man“. Nemôžem opomenúť kapelu BLACK SABBATH, s ktorou Ozzy naspieval 9 radových albumov, pričom prvý bol v roku 1970 a posledný v roku 2013. Či sa to niekomu páči menej alebo viac, musela to byť riadna jazda. Len si spočítajte tie roky. Prežiť ich, stálo podľa mňa Ozzyho naozaj niekedy veľa síl. Podstata však prichádza teraz. Ozzy je tu. Živý a zdá sa, že aj pri sile. Aspoň relatívne, keďže nedávno oznámil zrušenie severoamerického turné.

OZZY OSBOURNE – Ordinary Man

Nedá mi predsa len ešte trochu retrospektívy. BLACK SABBATH nám ponúkajú predsa len o niečo odlišnejší pohľad na heavy metal, ako samotná sólová kariéra speváka. Z Ozzyho sólovej kariéry mám v tom úplne jasno. Najlepšia trojka albumov je pre mňa jednoznačná: 1. Ozzmozis 2. Down to Earth 3. Bark at the Moon.

Keď si zoberiem taký BLACK SABBATH, ich hudba je náročnejšia. Ozzy sa svojho času vyjadril, že pri gitaristovi Tonym Iommim, dostáva jeho hlas v piesňach málo priestoru. Možno aj preto sa dal na sólovú dráhu. Ale to je samozrejme len moja teória. len moja domnienka. Každopádne, BLACK SABBATH a Ozzy Osbourne sú obrovský pojem v hudobnom svete naprieč žánrami.

Veľmi, ale veľmi som bol zvedavý, čo nám predviedol spolu so svojimi kumpánmi na novom albume. Musím priznať, že som veril v návrat Zacka Wylda (BLACK LABEL SOCIETY). Aj keď na druhej strane Chad Smith (RED HOT CHILLI PEPPERS) za bicími je veľmi príjemným prekvapením a rovnako tak Duff McKagan s basovou linkou (GUNS´N ROSES).

Nástup nového albumu je naozaj veľkolepý. „Straight to Hell“ je úvod ako z ríše snov. Fantastický riff a Ozzyho „All right now“ otvára celý album, ktorý by mal byť výnimočný. Mal, lebo ho nahrávali výnimočný muzikanti. Mal by byť možno prekvapivý, lebo je tam duet s Eltonom Johnom. Keby mi niekto niekedy povedal, že Ozzy nahrá pieseň s Eltonom, asi by som ho poslal do blázinca. A hľa, áno, pán Osbourne ju veruže nahral. Dve posledné skladby na „Ordinary Man“ nahral s Postom Malonem.

Ozzy Osbourne

Z úvodnej skladby sa veľmi teším. Som v nej „doma“. Druhá pieseň „All My Life“ je je výpravná, jemná a pomalá s s peknou vyhrávkou a nádhernou melódiou. Nie je to „Dreamer“, ale niečo z neho má. Krásny song. „Goodbye“ mi v prvom momente pripomína tak trochu BLACK SABBATH. Neviem, či kvôli tým bicím alebo ťahavým gitarovým riffom, ktoré ju zdobia. Dovolím si tvrdiť, že to je chuťovka nového albumu, keďže ja som osobne vždy inklinoval viac k BLACK SABBATH ako ku Ozzyho sólovej tvorbe. Ale toto je len osobný pohľad bez akejkoľvek kritiky.

Ak si niekto zaslúži podrobnú štúdiu novinky, tak istotne je to Ozzy Osbourne. Nebudem písať o sile jeho osobnosti, charizme a v neposlednom rade hlase. Budeme sa baviť o jednotlivých skladbách. Postupne prichádzame na prvú perlu. Pieseň „Ordinary Man“ je už spomínaný a pre mňa neuveriteľný duet s Eltonom Johnom. Je to tak prekrásne neuveriteľné, až sa mi pri tejto piesni robia zimomriavky. Keď nastúpi Eltonov hlas…, jednoducho, to si treba vypočuť.

„Under the Graveyard“ bol singlom, pred vydaním nového albumu, takže pieseň som si vychutnal na niekoľkokrát už pred samotným vydaním albumu. Vtedy som si povedal, že ak bude album na podobnú notu, neviem sa ho dočkať. A mal som pravdu. Táto novinka je zvláštna. Hoci je zvukovo presne tým, na čo sme od Ozzyho zvyknutí, predsa len potrebuje čas poslucháča a určite nielen jedno počutie. Mňa na tomto albume fascinuje to, že čím viac som ho počúval, tým viac som sa mu dostával pod kožu.

Ďalšia pieseň „Eat Me“ je zvláštna, ktorá postupne spomaľuje svoje tempo. Dostáva sa dokonca do „sabbatovských“ polôh, aby mohla vyletieť do výšav. Výborná a pestrá skladba, ktorá poslucháča naozaj nenechá zaspať na vavrínoch. „Today is the End“ je úžasná, najmä vďaka Osbournovmu spevu. Vyniknú v nej rôzne polohy Ozzyho hlasu. Z druhého pohľadu hovorím absolútne zodpovedne, že po cukrovej „Ordinary Man“ je toto druhá najlepšia skladba albumu. Možno aj preto, že tam proste počujem ALICE IN CHAINS. Naozaj. Refrén je kvetnatý a nádherne melodický. V tejto polohe ja Ozzyho jednoducho môžem.

„Scary Little Green Man“ je starý-dobrý Ozzy. Perfektný nástup a nádherný refrén. Melodický a našliapaný. Tu hovoríme o tretej najlepšej skladbe albumu. Kebyže nahrávka končí tu, dám jej 9 bodov, zrejme aj 9,5. Ale máme tu ešte tri songy. „Holy for Tonight“, akoby uzatvárala album pred poslednými dvoma piesňami s Postom Malonem. Ozzy mi naozaj sedí v pokojných vodách a melodických linkách, ako je tomu aj v tejto skladbe.

Prichádzame k záveru albumu. „It´s a Raid“ a nech mi odpustia všetci, tento song mi vyslovene vadí. Kazí zážitok z predchádzajúcich deviatich piesní. Je absolútne vytrhnutá z kontextu. Album končí „Take What You Want“, v ktorej tiež hosťuje Post Malone. A za mňa opäť, jednoducho – nie. Táto Ozzyho pop poloha vôbec nesedí. Samozrejme, skladba má hlavu aj pätu, melódiu, pre mňa je songom do komerčného rádia. Ozzy mi jednoducho v tejto rovine nesedí. Táto pieseň tam nemala čo robiť. Ešte by som prehryzol, ak by bola ako bonusová, ale žiaľ, toto je záver albumu, ktorý mi skoro pokazil dojem z celého umeleckého diela, ktorým bezpochyby album „Ordinary Man“ je.

Kebyže sa „Ordinary Man“ skončí po 9 skladbách, dostal by aj rovnaký počet bodov. Avšak, pre rozpačitý záver, uberiem pol bodu. Škoda záveru, ale nič to nemení, že Ozzy Osbourne sa nám prezentuje aj v roku 2020, a v 71. rokoch úžasným dielom. Samozrejme, tu vyzdvihujem aj hudobníkov, ktorý ho nahrali s ním.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

Názor redakcie:
Ozzy Osbourne bojujúci s viacerými chorobami je späť s albumovou novinkou „Ordinary Man“. Ozzy je obrovská, a sme radi, že stále žijúca legenda. A preto pochopiteľne vydanie jeho dvanástej sólovej štúdiovky veľkou udalosťou.

Desať rokov ubehlo od predošlého albumu „Scream“ (recenzia TU). Ozzy sa na novinke pustil do toho pekne od podlahy. Lepší otvarák, ako je „Straight To Hell“ si ani neviem predstaviť. Úžasné gitarové riffy, melódie, ktoré sa zarývajú pod kožu, a neodmysliteľný, charizmatický Ozzyho vokál. Presne taká prvá polovica tohto albumu. Pomalšie skladby („All My Life“ a titulná „Ordinary Man“) vhodne prepletené s rýchlejšími a dynamickejšími („Straight To Hell“, „Goodbye“). Nezaostáva ani ťahavá v refréne „Under the Graveyard“ a zaujímavá „Eat Me“. Po nej to však ide s albumom z kopca, druhú polovicu zachraňuje iba skladba „Scary Little Green Man“.

Dovolím si tvrdiť, že vrcholom albumu je duet s Eltonom Johnom v rovnomennej skladbe „Ordinary Man“. Nebyť slabšej druhej polovice, ktorá sa človeku, ani nie, že nedá zapamätať a nejde pod kožu, ale vyslovene vadí, tak tu máme čo dočinenia s ašpirantom na album roka. A nie preto, že je to legendárny Osbourne. Žiaľ, takto to je len lepší priemer. Samozrejme, kto som ja, aby som hodnotil a súdil Ozzyho Osbourna? Nikto. Takže, buďme radi a buďme vďační, že sme sa dočkali tak dobrého nové albumu.

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 7 / 10

Žáner: heavy metal/hard rock
Krajina pôvodu: Veľká Británia
Vydavateľstvo: Sony Music
Dátum vydania: 21.02.2020
Web: https://www.ozzy.com/
Zostava:
Ozzy Osbourne – spev
Andrew Watt – gitara
Duff McKagan – basgitara
Chad Smith – bicie
Tracklist:
Straight to Hell (03:4)5
All My Life (04:18)
Goodbye (05:34)
Ordinary Man (feat. Elton John) (05:01)
Under the Graveyard (04:57)
Eat Me (04:19)
Today is the End (04:06)
Scary Little Green Men (04:20)
Holy for Tonight (04:52)
It’s a Raid (feat. Post Malone) (04:20)
Take What You Want (feat. Travis Scott a Post Malone) (03:49)
Diskografia:
Blizzard of Ozz – 1980
Diary of a Madman – 1981
Bark at the Moon – 1983
The Ultimate Sin – 1986
No Rest for the Wicked – 1988
No More Tears – 1991
Ozzmosis – 1995
Down to Earth – 2001
Under Cover – 2005
Black Rain – 2007
Scream – 2010
Ordinary Man – 2020
Definitíva:
OZZY OSBOURNE vydal perfektný album, v ktorom sa striedajú pokojné polohy s rýchlejšími. Dravé riffy striedajú silné a zapamätateľné melódie. Všetkému vládnu Ozzyho spev a charizma. Duet s Eltonom Johnom je geniálny. Škoda len pár slabších momentov v závere albumu. Maestro, aj tak ďakujeme za tento album.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla