HATEBREED V KOŠICIACH: SKVELÁ NÁLADA A HC PEKLO AKO MÁ BYŤ

O pár mesiacov to bude už dlhých dvadsať rokov od kedy vybehla poprvýkrát  na scénu hardcorová sebranka HATEBREED a za tých dvadsať rokov sme ju konečne mohli po prvýkrát zažiť aj na scéne košického klubu Collosseum. Kapela momentálne hojne koncertne podporuje svoju ešte stále aktuálnu placku „The Divinity Of Purpose“, takže komu táto pätica napríklad ušla na letnom festivale Brutal Assault, mal možnosť reparátu presne v utorok 19. novembra, vďaka agilnej agentúre Obscure Promotion. V úlohe zahrievača publika sa v ten večer predstavila známa partička SAPROPHYTE z Prešova.
Prvýkrát som mal tú česť zoznámiť sa s chalanmi ešte na koncerte s BORN FROM PAIN v roku 2009. Od vtedy však SAPROPHYTE urazili veľký kus cesty a na ich prejave je to citeľne vidieť. Tí síce začínajú s poriadným meškaním, lenže na akciách takéhoto typu sa to stalo už akýmsi nepísaným pravidlom. Čo udrie do očí a hlavne uší hneď ako prvé, je veľmi dobrý a hlavne čitateľný zvuk, kde krásne vyniknú všetky nástroje. Kapele na čele s frontmanom Marekom nechýba potrebné nasadenie a zápal, čo spolu s kvalitnou hudobnou produkciou vytvára doslova výbušnú zmes. Vypisovať skladby, ktoré zazneli by pre mňa bolo značne náročnou úlohou, za všetky ale môžem spomenúť veci ako „Smutný Svet“, „This System“, „Down“ či „Skutočná Láska“. Spočiatku utiahnuté publikum vydáva s pribúdajúcimi minútami niekoľko besniacich fans, čo kapela len a len kvituje. Výborné energické vystúpenie však po necelých štyridsiatich minútach končí a nažhavené obecentstvo už môže netrpezlivo očakávať hlavnú hviezdu večera.



HATEBREED štartujú svoju vyše hodinovú šou tesne po deviatej za zvuku slávneho intra z filmu „Rocky“. Nič sa neponecháva na náhodu a preto sa začína s výborným nárezom „To The Threshold“, kde sa začína pravé hardcorové peklo za účasti približne tristo zúčastnených (pár hláv naviac by však určite nezaškodilo) osôb. Zvuk sa postupom času vykryštalizoval do veľmi príjemnej podoby, takže sa riffovalo, basovalo, bilo a hulákalo na jednotku. Pätica v zostave Jasta, Lozinak, Novinec, B1eattie, Byrne šlapala ako hodinky, čo dokazuje aj jedna veľmi zaujímavá skutočnosť. Kapela si totiž v priebehu vystúpenia urobila „až“ dve či tri prestávky, ináč sa hralo prakticky bez prerušenia, bez jedinej krátkej pauzy.

Frontman James Jasta mal počas celého večera skvelú náladu, kde nechýbali časté úsmevy, hecovanie, podania rúk, ale aj pravidelná starostlivosť o skokanov. Tí neraz spôsobovali organizátorom nemalé vrásky na čele, keďže sa do jednotlivých odposluchov chtiac-nechtiac kopalo jedna radosť. Klobúk dole pred chalanom, ktorý sa dokonca nebál zoskočiť zo schodov nad pódiom, kde výška dosahuje pomerne úctyhodné rozmery. Nikto však v ten večer záchranku nepotreboval, takže sme si mohli všetci spokojne užiť všetky známe mordy na čele s „I Will Be Heart“, „Smash Your Enemies“, „Doomsayer“ či „Everyone Bleeds Now“. Nový album ponúkol niekoľko koncertných tutoviek, z ktorých došlo na chytľavé „Honor Never Dies“, „Put It To The Torch“ a titulku. Kto tipoval, že najväčšie peklo nastalo pri „In Ashes They Shall Reap“, snáď najlepšej skladbe samotných HATEBREED, a hitovke „Destroy Everything“, si môže smelo odškrtnúť správnu odpoveď. Jednoducho skvelé!

PLUSY:
Výborné kapely, dobrý zvuk a atmosféra, bohatý a lacný merch, „In Ashes They Shall Reap“ proste zabíjala!
MÍNUSY:
Mohlo prísť trocha viac ľudí, občas netolerantní skokani a fajčiari

Autor a foto: Demonick

SAPROPHYTE

HATEBREED