Nie je zriedkavé, aby kapely s menej bohatou históriou vo svojej tvorbe experimentovali a na nových albumoch ponúkali prieniky aj do iných žánrov, prípadne postupné pridávanie elektronických prvkov. U RUNNING WILD by sa to dalo považovať za zázrak a v istom ohľade aj za metalové rúhanie. Je to samozrejme logické, po toľkých rokoch je kapela už maximálne vyprofilovaná, navyše patrí do starej školy a ako sa hovorí „starých psov nové kúsky nenaučíš“ – to v tomto prípade platí ako pre členov kapely, aj pre ich fanúšikovskú základňu. Samozrejme, že v tejto situácii je to myslené maximálne pozitívne.

Predpoklady potvrdzuje hneď úvodná skladba „Soldiers of Fortune“. A nielen ona. Hnacím motorom je Rolfov vokál. Ten nie je čistým chraplákom, ale o melodickom speve sa tiež nedá úplne hovoriť. Predstavte si proste Jorna Landeho, ktorý netlačí na pílu a ide na pol plynu. To samozrejme tiež nemá byť kritka, len snaha o priblíženie podoby vokálu v písanom texte, Rolfov vokál je samozrejme na veľmi vysokej úrovni.

Čo album „Resilient“ robí tak kvalitním je opäť výborne zvládnutý zvuk, ako tomu bolo aj u jeho predchodcu. Kvalita zvuku tkvie hlavne v tom, že žánrovo sa vrátite späť o desať rokov. Na albume už nebudete počuť žiadne plechové zvuky. Zvuk znie moderne aj napriek tomu, že sa kapele podarilo vyhnúť sa akejkoľvek rušivej elektronike. Priamočiare a surové gitary ako spred desiatich rokov v dnešnom prevedení sú prvkom, ktoré vyšperkovávajú album po kvalitatívnej stránke do vysokých levelov. V recenzii na „Shadowmaker“ som spomenul, že „keby som sa vyložene sústredil len na výkon Rolfa za mikrofónom alebo pánov za hudobnými nástrojmi, album by pravdepodobne skončil niekde v priemere“ a že „to, čo robí „Shadowmaker“ výborným je súhra všetkých zložiek a kombinácia zohratosti, skúseností a pohody, ktorá z albumu a z kapely vyžaruje.“ Tieto tvrdenia úplne stopercentne platia aj dnes na albumu „Resilient“. Len dopním, že najmä vyžarujúca pohoda z Rolfa samotného.

Na albume nenájdete pomalú skladbu, všetko má švih, k tomu sa pridávajú aj šialenejšie skladby, ktoré sú viac strihnuté power metalom a nádychom heavy (vo väčšine skladieb je to naopak) – napríklad „The Drift a Run Riot“. V druhej polovici albumu sa nachádza aj desaťminútová skladba „Bloody Island“, kde sa vo väčšej miere predvádzajú gitary a bicie.

Starí psi sa novinke od RUNNING WILD určite potešia. Ak sa k nej dostanú aj „prvoposlucháči“, určite neoľutujú.