Ministry – From Beer To Eternity

Nová doska „From Beer To Eternity“ od legendárnej kapely MINISTRY vyšla síce už v septembri, ale bolo by hriechom opomenúť ju na našich stránkach. Či chcem alebo nie, musím sa vrátiť aj k tomu, že v roku 2008 Al Jourgensen tvrdil, že MINISTRY končia. Avšak, nebola to pravda. Vlani vydali vydarený album „Relapse“, ktorý mal byť už „ozaj“ úplne posledným. Tesne po jeho vydaní Jourgensen tvrdil, že ho industrial už nudí. Ešte vlani v lete nahrali svoj koncert z Wackenu na DVD, ktoré dostalo názov „Enjoy the Quiet – Live at Wacken 2012“, ktoré vyšlo v auguste tohto roka. No a „čuduj sa svete“, v septembri vyšiel MINISTRY nový album.
Vo svojej podstate poriadne uletenú hudbu MINISTRY mám vskutku rád a táto správa ma potešila. Iné je už sranie si do vlastnej huby pána Jourgensena, ale chtiac-nechtiac, sme si zvykli už aj nato. Na novinke „From Beer To Eternity“ nájdeme jedenásť skladieb (na niektorých sa podieľal aj v decembri 2012 zosnulý gitarista Mike Scaccia), v ktorých je v popredí najmä elektronika. Samozrejme nechýbajú zabijácke riffy, svojský vokál Ala Jourgensena. Takto by sa v úplnej krátkosti dal zhrnúť nový album. Že je to málo? Žiaľ, novinke rozhodne chýba väčší drive a väčšie gule, ako sme tomu boli zvyknutí na predošlých albumoch alebo na ich živých vystúpeniach.

Popravde, neviem si veľmi predstaviť ani jednu z nových piesní, ako na ne ľudia šalejú na koncertoch MINISTRY. Všetky skladby sú v strednom tempe, Al si tento krát dal opäť záležať najmä na elektronických častiach. Samozrejme, sem tam sa to v jednotlivých skladbách rozbehne, už máte ten pocit, že to takto pôjde po zvyšok albumu, ale potom príde sklamanie, pretože ďalšia skladba je ešte väčšia haluz. Nechcem nikoho uraziť, ale pri počúvaní „From Beer to Eternity“ som mal opäť pocit, akoby Jourgensen začal opäť fičať na drogách…, inak si to vysvetliť neviem. Alebo sa chcel vrátiť v čase do roku 1992, kedy sa snažil vo svojej hudbe najviac využívať elektroniku, ale tento krát sa mu to nepodarilo.



Novinka má priemerný úvod, do ktorého patria skladby „Hail to His Majesty“ a „Punch in the Face“. Potom album pokračuje asi tým najlepším, čo ponúka (avšak fakt to treba brať ako priemer) „PermaWar“, „Perfect Storm“ a „Fairly Inablanced“. Zvyšok albumu už začína liezť na nervy a je doslova absolútne nezaujímavý. Vôbec som nechopil skladbu „The Horror“ (elektro haluze, hovorené zmixované slová, nie ďakujem, neprosím). Ešte do kategórie priemerných by som zaradil aj „Side FX Include Mikeys Middle Finger (T.V.4)“ a „Lesson Unlearned“. Za tým nasledujúce dve dlhé skladby „Thanx But No Thanx „ a „Change of Luck „ sú nesmierne zdĺhavé a nudné. V druhej spomínanej, jemné gitarové vybrnkávačky trvajú snáď 5 minút) zaujme akurát ženský čistý hosťujúci vokál v kombinácii s Alovým hlasom. Škoda, že ako záver tejto skladby nie je podstatná časť tohto albumu.

Záver nahrávky je typický. „Enjoy the Quiet“ je haluzná skladba so šumom davu a hlasu z vysielačky. Milovníci neštandardných eletkro prvkov si možno prídu na svoje, no ja v nich na tejto nahrávke nevidím žiadne opodstatnenie a navyše s nahrávkami MINISTRY z rokov 1992 alebo 1996 sa nedajú vôbec porovnať. Na recenziu som mal k dispozícii album aj s dvoma bonusmi a síce „PermaWar Remix“ a „Thanx For the Dub Remix“. Okomontujem to iba tak, že buďte radi, ak ste ich nepočuli, tieto remixy za veľa nestoja…

Nechcem byť neúctivý ku kapele, ktorú mám rád, ale žiaľ nedá sa inak. Je pravda, že na tomto albume sa trošku ešte podieľal aj zosnulý gitarista Mike Scaccia (23.12.2012 zomrel na infarkt), ktorý vlastne prehovoril Ala na predošlú nahrávku „Relapse“. Ja pevne verím, že tento album nie je poctou práve tomuto gitaristovi (nečítal som rozhovory s Jourgensenom po Scacciovej smrti). Ak mal prísť koniec, tak fakt mal prísť po vydarenom albume „Relapse“ a DVD „Enjoy the Quiet – Live at Wacken 2012“ a MINISTRY by odišli so cťou. Na tejto nahrávke, akoby Jourgensen potvrdil svoje slová, že industrial ho nebaví, tak na ňom spackal skoro všetko. Veľká škoda…, ja len dúfam, že tento album ozaj nebude posledným v histórii MINISTRY. Prečo? Ak sa majú rozlúčiť, tak so cťou a poriadne vydareným albumom. Na strane druhej, ak by sa však mal v takomto duchu niesť aj nasledujúci (zatiaľ to tak samozrejme byť nemá, ale u Jourgensena človek nikdy nevie), tak nech sa nato už kapele radšej vyserie…

Žáner: elektro industrial metal
Krajina pôvodu: USA
Vydavateľstvo: 13th Planet Records
Dátum vydania: 10.9.2013
Web: www.thirteenthplanet.com/ministry, www.facebook.com/Ministry
Zostava:
Al Jourgensen – vokály, gitara, programovanie, klávesy
Tony Campos – basgitara
Sinhue Quirin – basgitara, klávesy, programovanie bicích, syntetizér
Aaron Rossi – bicie, programovanie
Mike Scaccia (R.I.P. 2012) – gitara, basgitara
Diskografia:
With Sympathy – 1983
Twitch – 1986
The Land of Rape and Honey – 1988
The Mind Is A Terrible Thing To Taste – 1989
Psalm 69: The Way To Suceed and the Way To Suck Eggs – 1992
Filth Pig – 1996
Dark Side of the Spoon – 1999
Animositisomina – 2003
Houses of the Molé – 2004
Rio Grande Blood – 2006
The Last Sucker – 2007
Relapse – 2012
From Beer To Eternity – 2013
Tracklist:
Hail to His Majesty (5:17)
Punch in the Face (5:00)
PermaWar (4:56)
Perfect Storm (4:56)
Fairly Unbalanced (4:15)
The Horror (3:33)
Side FX Include Mikeys Middle Finger (T.V.4) (5:14)
Lesson Unlearned (3:16)
Thanx But No Thanx (8:21)
Change of Luck (7:16)
Enjoy the Quiet (2:39)
Definitíva:
Žiaľ, novinka od MINISTRY je za posledné roky jednoznačne ich najslabším albumom. Celý album vsádza najmä na stredné tempo, množstvo elektroniky, syntetizátorov a tým stráca správny drive a ťah na bránu. Niekedy má človek pocit, že Jourgensen opäť fičí na drogách. Ja len dúfam, že tento album nebol poctou zosnulému Mikeovi Scacciovi. Nerád to píšem, ale s nahrávkou „From Beer To Eternity“ šliapli MINISTRY vedľa.

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 4 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články