Poďme však už k novému albumu. Novinku produkoval Jason Suecof (TRIVIUM, AUGUST BURNS RED, THE BLACK DAHLIA MURDER, ALL THAT REMAINS, WHITECHAPEL, DEVILDRIVER) a tá ponúka klasický death metal, aký DEICIDE servírujú už niekoľko rokov. Album začína pekne z ostra, keď prvé štyri skladby sú rýchle a nekompromisné vypaľovačky spolu s dobrými riffmi a výborným vokálom. Glen Benton v niektorých momentoch vypúšťa z hrdla snáď ešte väčšiu zlobu ako v minulosti. Okrem rýchlych sypačiek obsahujú songy aj celkom dobré, miestami až slayerovské sólové vyhrávky.

Kameň úrazu prichádza (alebo skôr začína) v strednej časti albumu, kedy skladby už nie sú také presvedčivé, no stále je to ešte na dobrej úrovni. V prostrednej časti zaujala najviac skladba „Even The Gods Can Bleed“, väčší problém však prichádza ku koncu albumu. Napríklad dvojkombináciou „Trample The Cross“ alebo Fallen Silence“, kde hlavne v druhej menovanej mi dosť vadí tuctový refrén. Avšak zachraňuje to úplne posledná skladba, ku ktorej natočili aj videoklip, so zaujímavo zakomponovanou sólovou vyhrávkou „End The Wrath Of God“, ktorú považujem za úplný vrchol celého albumu.

Dosť som nový album porovnával s predošlou doskou a myslím, že na novinke trochu nastavenú latku podliezli. Albumu nechýba potrebná kvalita, ale oproti „To Hell With God“ je tu v niektorých skladbách akosi menej nasratosti a energie. Čo sa týka textovej stránky albumu, tak tu nič nové sa nedeje, už samotné názvy skladieb prezradia o čo ide, čiže len stará dobrá nenávisť k náboženstvu a jeho nezmyselného nasledovania. Na záver dodám už len toľko, že DEICIDE nahrali svoj klasický materiál, avšak úroveň kvality si držia stále vysoko.