Na svojej prvotine kapela ponúka v celej svojej dĺžke nekompromisný a špinavý old-school thrash metal. Žiadne technické finesy ani vplyv modernejších vecí tu nehľadajte. Pri počúvaní tejto nahrávky sa vrátite o niekoľko rokov dozadu. Ako kapela informuje aj na svojom bandzone profile, chcú udržať pri živote poctivý thrash metal.

Na albume „Face Beneath the Mask“ je počuť množstvo inšpirácii od nemeckých veteránov KREATOR a miestami je aj zrejmé, že chalani majú napočúvanú starú METALLICU. Čo ma najviac na nahrávke baví a zaujalo, sú ťažkotonážne gitarové riffy, ktoré režú riadne hlboko do živého a pri ktorých máte pocit, že na vás spadla sto kilová nákova s nápisom thrash metal. Ďalšia vec sú skvelé gitarové sóla, ktoré prevzdušňujú nahrávku a tvoria kontrast oproti surovému thrash metalu, pričom sú výborne zahraté a skomponované a hlavne majú hlavu a pätu. Čo mi nie je veľmi pochuti, tak je vokálny prejav speváka, ale neberte to tak, že je to veľká katastrofa. Navyše, nevidel som kapelu ešte naživo, ale hodil by sa mi tam nižšie posadený spev.

Po úvodnom intre vás prvé tri skladby  pripravia na ešte väčšiu jazdu, ktoré prídu a album tak má akúsi gradáciu. Nebudem v recenzii opisvoať všetky skladby, pretože sú viac-menej kvalitatívne na jednej úrovni a tvoria súvislí celok, spomeniem však tie, ktoré u mňa zarezonovali najviac. Určite to je „The World Is Dead“, čo je aspoň v prvej polovici najväčšia rúbanica na albume, ktorú dúfam aj hrávajú naživo, lebo si vždy predstavím, aké peklo pod pódiom môže rozpútať. Potom za pozdvihnutie určite stoja skladby „Suicide“, „Im the God of Mine“ či „Bloody Hell“.

V textoch kapela rozoberá rôzne témy. Od pokrytectva, vojenských konfliktov, násilností či samovrážd až po nezmyselné náboženstvá, ktoré sú mnohokrát paradoxne tým najväčším zlom. Ak neodsudzujete starý thrash metal, o ktorom mnohí hovoria, že už nemá čo ponúknuť a všetko bolo v tomto žánri povedané, tak tento album vás určite zaujme.