Montana Metal Fest: Slovenský metal v malebnom prostredí mal svoje čaro a atmosféru

Sedem slovenských kapiel sa predstavilo na úvodnom ročníku festivalu s myšlienkou. Nielen koncerty, ale aj besedy, workshopy a výstava.

ŠPANIA DOLINA. Keď približne v máji ohlásil organizátor Peter Trepáč metalovú akciu Montana Metal Fest, nejednému fanúšikovi zaplesalo srdce. Slovensko v tom čase zažívalo uvoľňovanie opatrení v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Vo svetle vtedajších udalostí znel tento festival ako svetlo na konci tunela.

Pohľad z námestíčka Španej Doliny na dominantný kostol. Foto: Luss

Všeobecná pandemická situácia sa začala opäť od polovice augusta rapídne zhoršovať, podujatie však nakoniec ohrozené nebolo a uskutočnilo sa bez väčších problémov. Pri vstupe každému zmerali teplotu, zapísali si meno a telefón pre prípadné dohľadávanie kontaktov. Niekoľko jedincov v dave pod pódiom malo aj rúška (chválime).

Zaujímavá myšlienka hlavného organizátora Petra Trepáča – priniesť metalovú hudbu do nádherného prostredia malebnej baníckej dedinky Špania Dolina, sa stretla s pomerne slušným záujmom. Pravda, po zverejnení ceny vstupeniek, sa našli „fanúšikovia“, ktorí tvrdili, že keď tam vystupujú iba slovenské kapely, vstupné je prehnané.

Poďme si to teda zrekapitulovať. Za 7 kapiel, vcelku bohatý sprievodný program (oceňujeme túto myšlienku priniesť nielen koncertný program, ale aj pridanú hodnotu) v podobe workshopov, besied, výstavy fotiek metalového fotografa Martina Mayera a ilustrácií Mika Hrubovcaka, ste si zaplatili 18 eur. Ak ideme rátať len vystupujúce kapely, tak to vychádza niečo málo cez 2,50 € za koncert jednej skupiny. Je to veľa? Nemyslím si…

Výstava fotografií Martina Mayera a ilustrácií Mika Hrubovcaka. Foto: Luss

Organizátor prvého ročníka Montana Metal Festu vsadil teda kartu len na domácu scénu. Ktovie či to bol zámer od úvodu alebo sa len prispôsoboval aktuálnej situácii, keďže s príchodom zahraničnej kapely by mohol byť problém. Do polemík sa púšťať nechcem. Kvalite podujatia to nič neubralo. Práve naopak, podporila sa domáca scéna, o ktorú záujem je. A to nás všetkých teší.

V Španej Doline sa zišla špička slovenskej scény. Samozrejme, o tomto by sa už polemizovať dalo, pretože toto označenie si zaslúži viacero kapiel, ale s čistým svedomím napíšem, že účinkujúci na Montana Metal Feste patria medzi to lepšie, čo doma máme – RUST2DUST, MORNA, DEHYDRATED, BETON, ORKRIST, STERCORE a DEPRESY.

Podľa informácií od organizátora, cestu do krásneho prostredia malebnej obce si našlo približne 150 platiacich fanúšikov, dokopy sa na podujatí zúčastnilo približne 250 ľudí (kapely a ich crew, redaktori, výhercovia súťaží…). Výstava fotografií Martina Mayera a ilustrácií Mika Hrubovcaka (MONSTROSITY) bola umiestnená mierne mimo hlavného diania festivalu, čo ale nebolo vôbec na škodu. Na tomto mieste sa nachádzal aj hudobný workshop Mira Randušku. Prednášky a iné workshopy prebiehali v reštaurácia Klopačka (je to viac ako 600-ročná budova, ktorá pôvodne slúžila ako sídlo banskej správy) v centre obce, ktorej patrí aj nevšedná „teraska“, ktorá bola vyčlenená pre hlavné hudobné dianie.

Na tomto mieste býva v Španej Doline viacero hudobných (a nielen) festivalov, ale metalový žáner mal v týchto starobylých priestoroch premiéru. Nielen účinkujúcich, ale aj fanúšikov, zaujalo pomerne dosť vysoké pódium. Tvoria ho pozostatky kamenného múru, ktorý kedysi podopieral hriadeľ obrovského banského kolesa. Je pravdou, že si človek musel na toto pódium zvyknúť, ale v konečnom dôsledku sa ukázalo ako jedinečné. Pohľad na pódium vytvoreného z kamenného múru v spojení so správnym osvetlením, dodal jednotlivým vystúpeniam až magické čaro.

Tomáš z RUST2DUST. Foto: Luss

Vzácnosťou podujatia bola aj doslova až nezvyklá časová presnosť koncertov. Celé to s úderom 15. hodiny odštartovali Bratislavčania RUST2DUST, ktorí v Španej Doline vystúpili v pôvodnej zostave po dlhých rokoch.

Ich energický koncert mal len maličkú chybičku, dostalo sa im nevďačnej úlohy otvárať toto podujatie. Mnoho ľudí len prichádzalo a ďalší sa ešte „tárali“ po okolí. Avšak, fanúšikovia, ktorí sledovali ich koncert mohli byť spokojní. Priestor dostali staršie songy, najviac zrejme prítomných potešil hit spievaný v slovenčine – „Kráľ skazy“. Nad všetkým vyčnieval istý výkon speváka Tomáša.

Robo, spevák a gitarista z MORNA. Foto: Luss

Pódium potom Bratislavčania prenechali štvorici MORNA, ktorá prezentovala najmä aktuálny album „Sentient Cultist“, ktorý sa stal najlepšou nahrávkou v kategórii Hard & Heavy za rok 2019 v prestížnych cenách Radio_Head_Awards.

Muzika, ktorú produkujú chalani z MORNA, sa do priestorov Španej Doliny náramne hodila. Zasnené pasáže striedali tie úderné. Líder kapely Robo, ktorý sa mimochodom nedávno oženil – gratulujeme, vhodne striedal čistý vokál s growlom. Nádherné melódie strúhal zo svojej gitary Michal, basák Tomáš v ničom nezaostával a všetko to zozadu istil parádnou hrou bubeník Jakub. Vydarené vystúpenie.

Drahoš z DEHYDRATED. Foto: Luss

Po koncerte MORNA nastal čas na poriadny death metal. Všetko to do rúk zobral chroptič Drahoš (ex-DEPRESY) a jeho súputníci z DEHYDRATED. Skúsení muzikanti, ako to býva pri ich koncertoch zvykom, vydali zo seba všetko.

Smrtiaci kov robia poctivo, čo dokázali aj v Španej Doline. Priamy death metalový úder medzi oči je podporený vynikajúcimi gitarami a kvalitným výkonom bubeníka Eleva (taktiež ex-DEPRESY). Pod pódiom sa nachádzal už celkom slušný počet fanúšikov a zjavili sa aj prví „tanečníci“. Ďalší vydarený koncert.

BETON. Foto: Luss

Akýmsi pomysleným stredom medzi vystúpeniami jednotlivých kapiel bol koncert bratislavskej crust/death metalovej úderky BETON. Kapela, ktorá v roku 2017 odohrala aj mexické turné, mala mierne oneskorenie. Nič dramatické to však nebolo. Gitarista Lieder sa za to fanúšikom aj ospravedlnil, navigačka ich nenasmerovala správne. Podstatný bol koncert a ten mal ,veruže, svoje grády.

Páčia sa vám naše autorské články a fotografie? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

BETON rúbali do fanúšikov svoj poctivý old schoolový death metal, reznutý crustom, ale i punkom. Slova a uvádzania skladieb sa ujal hlavný gitarista Lieder. Pri pohľade na neho zaplesalo srdce nejedného old schoolového fandu. Dokonalý imidž z 80. rokov.

Chalani do nás nasúkali piesne ako „Satanove rifle“ (2014), ale aj zo stále aktuálneho splitka s formáciou ROXOR – „Radler punx on acidko“ či „Pizza, vodka, sóda“. BETON predstavili na podujatí aj niekoľko zbrusu nových piesní.

ORKRIST. Foto: Luss

Na svoj ďalší koncert po comebacku sa chystala skupina ORKRIST. Pomaly sa začalo stmievať a tak ich vystúpenie na špecifickom a dobre nasvietenom pódiu malo svoje čaro. Teda, aspoň tak sa dalo predpokladať.

Kapela sa pomerne dlho zvučila, ale to sme jej odpustili. Žiaľ, počas úvodných piesní koncertu to bolo horšie s ich zvukom. Spev a flauta speváčky Lily boli dosť „utopené“ a celé sa to zlievalo dokopy. Postupne sa to našťastie upravilo.

Po comebacku som mal možnosť vidieť túto skupinu druhýkrát (prvýkrát to bolo na Gothoome 2019). ORKRIST sa vrátili na scénu po 14 rokoch, ale sami vravia, že nejde o aktívny comeback, chcú odohrať len pár koncertov ročne pre zábavu. A na ich vystúpeniach to stále vidieť, akoby boli zakríknutí. V ich živom prevedení absentuje lepší pódiový prejav, vizuálna stránka a tak potrebná komunikácia s publikom. Jednoducho vidieť, že kapela hrá málo koncertov, na pódiu z nich necítim žiadnu chémiu. A nostalgia v tomto prípade už na mňa nefungovala.

Kapela prezentovala najmä aktuálny album „Artifacts of Life“, z ktorého azda najviac potešila hitovica „Eterni-Tree“ hneď v úvode (aj keď škoda výsledného zvuku). Hneď po nej odznela ďalšia vydarená pieseň „When the Autumn Comes“ z albumu „Grond“. Opäť raz škoda zvuku. S pribúdajúcimi piesňami to však bolo už oveľa lepšie. Takže „Desire in the Grace if the Night“ z debutu z roku 2002 a aj povinnú jazdu v podobe „Dreams of Life Beyond My Shire Beloved“ sme dostali aj dobrom zvukovom háve. Najmelodickejšia kapela večera mala byť príjemným oživením programu a podľa veľkosti loga mala patriť aj medzi headlinerov podujatia. Vo mne však prevládajú rozpačité dojmy z tohto koncertu.

Matúš zo STERCORE si koncert poriadne užíval. Foto: Luss

Predposlednou skupinou večera mali byť čoraz populárnejší deathcoristi STERCORE. Aj keď sami vraj neradi používajú túto škatuľku (po vypočutí zatiaľ najnovšej dostupnej piesne „R.I.P.“ sa tomu ani nečudujem). STERCORE tvorí v súčasnosti sedem muzikantov. Ich aktuálny počin „Indifference“ bol nominovaný na Rádiohlavy v kategórii Hard & Heavy. Chalani sa nesú na vlne úspechu a už pripravujú nový materiál.

Ich koncerty sú nadupané a taký bol aj ten v Španej Doline. Fanúšikovia sa bavili, kapela bola na nezastavenie, a taktiež si užívala toto vystúpenie, najmä frontman Matúš Píš. Veruže, rodený líder. Po Matúšovi ma najviac zaujal basgitarista Ladislav Hunka, ktorý má na starosti aj sprievodné čisté vokály. Pri pohľade na neho a jeho hru, ani neviem prečo, som si spomenul na Dina Cazaresa z FEAR FACTORY (myslené v dobrom). Veľmi zaujímavé v ich hudbe sú aj tri gitary.

Odvážnejší fanúšikovia šli do menšieho kotla, ktorý sa vytvoril pod pódiom. Iní zas uznanlivo pokyvkávali hlavou do rytmu. Z hudby STERCORE ide poriadny tlak, o tom niet pochýb. Zažili sme ho aj v prvú septembrovú sobotu.

Hralo sa prevažne z nahrávky „Indifference“, samotný záver obstarala najnovšia pieseň „R.I.P.“, ktorú venoval spevák Matúš svojej manželke, keďže mali 6. výročie svadby. Niektorí fanúšikovia považovali toto vystúpenie za vrchol večera. Na môj vkus však chalani používali až príliš veľa samplov, čo mne mierne dojem z ich koncertu pokazilo.

Gitarista Dirrt z DEPRESY. Foto: Luss

Vrchol večera pre moju maličkosť prišiel s posledným vystúpením. Na pódium vyšli legendy slovenského metalu – DEPRESY. Na úvod do nás muzikanti napálili novú pieseň (dokopy odzneli až tri čerstvé kúsky, ktoré ešte nemajú názvy), po nej pokračovali s ďalšou „novinkou“ – „Self Ignition“ zo stále aktuálneho EP „MMXVIII“.

Plynule sme prešli do neodmysliteľných koncertných vecičiek „The Antichrist Philosphy“ a „Reality Architects“. Fanúšikovia si užívali každý tón, každý riff a pod pódiom to poriadne vrelo. Pár odvážlivcov na čele s Miríkom z PYOPOESY, si skočilo z vyvýšeného pódia medzi ľudí „rybičku“. Dvakrát si stage diving vyskúšala aj dáma v dlhočizných letných šatách. Zaujímavé v kombinácii tónov DEPRESY.

Späť však k vydarenému koncertu, ktorý môžeme považovať za skutočný vrchol Montana Metal Festu. Trenčanom to výborne ladí aj na pódiu. Vydaril sa aj zvuk, keď vyzneli všetky melódie, gitarové časti, Vesperov vokál a Hoyasove bicie. Mimochodom, je radosť sledovať jeho hru.

Na moju veľkú radosť odznel aj cover HYPOCRISY „An Elder Spirit’s Reincarnation“ či chuťovka z roku 1999 „Spiritual Obscure Mysteries“. Koncert zakončili „Palliative Theories“ z albumu „Morph – Nead Death Experience“. Rozmanitý playlist, dobrý zvuk, výborné výkony muzikantov a dobrá atmosféra. Jednoznačne, koncertný vrchol večera.

Montana Metal Fest môžeme istotne zaradiť medzi vydarené akcie. V čase „Covidu“ (rozhodne nie len preto) padol všetkým metaluchtivým jedincom ako pohladenie samotného pána pekiel. A vystupujúci nám dokázali, že aj slovenský metal dokáže byť svetový.

Fanúšikovia a aj samotné vystupujúce kapely si chválili nielen organizáciu, ale najmä atmosféru a prekrásne prostredie. Mnoho z nich bolo v Španej Doline po prvýkrát. A už teraz je jasné, že istotne nie naposledy. Nám ostáva veriť, že táto tradícia bude pokračovať aj v najbližších rokoch. Slovenský metal si takéto podujatie v Španej Doline zaslúži a potrebuje ho.

Páčia sa vám naše autorské články a fotografie? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

PLUSY:
Samotná Špania Dolina a myšlienka takéhoto festivalu, organizácia, všetky kapely, mnoho priateľských stretnutí po čase, dobrý zvuk, DEPRESY

MÍNUSY:
Azda žiadne, čo by stáli za reč

Fotoreportáž: Luss

Fotografie a text podliehajú autorským právam. Fotografované osoby môžu používať fotografie pre svoju nekomerčnú a osobnú prezentáciu, avšak bez akýchkoľvek dodatočných úprav!