Ešte pred ponorením sa do aktuálnej novinky som si v jednom slede vypočul trio radoviek „Rise of the Hero“ z roku 2014, „Titancraft“ z roku 2016 a lanský prírastok „Kill or Get Killed“. Asi najvýstižnejším slovom, ktoré by definovalo tento zážitok je konzistencia. V samej podstate jedna doska zameniteľná za druhú, ale vo výsledku poctivo odvedené remeslo, ktoré vonkoncom nepopiera ich šarm.

IRON SAVIOR – Skycrest

Takéto očakávania sa týkali aj aktuálneho kotúča „Skycrest“. To jest materiál po okraj naprataný chytľavým a našlapaným power metalom bez nezmyselných a nežiadaných žánrových presahov. Tento neinovujúci prístup si kapela môže dovoliť aj vzhľadom na jej vokálnu a zvukovú jednoznačnú nezameniteľnosť. Tá spočíva výhradne na bedrách lídra Pieta Sielcka (vokál a gitary), ktorý si tradične ustriehne aj celu produkciu a mix.

Podľa predpokladu máme do činenia opätovne s vysoko nákazlivým, vyšľachteným power metalom zahraným s noblesou a ľahkosťou. Nie však bez zakopnutí, ktoré sa pravidelne opakujú už niekoľko posledných nahrávok, a záleží ako veľmi poslucháč pristúpi na danú hru. Slušne našliapnutý album je v závere nežiaduco zbrzdený zbytočným metalovým klišé. Taktiež sú na škodu až príliš okaté nahliadnutia do minulosti, ktoré neplnia funkciu odkazov, ale skôr bezdôvodne recyklujú už párkrát prežuté.

Vyzývavé melodické návnady zaberajúce okamžite nadhodia už prvé dve skladby „Skycrest“ a „Our Time Has Come“, ak opomenieme úvodné intro „The Guardian“, ktoré je zameniteľné s každým ďalším z minulých zásekov. Rytmika statočne zaberá a razí si cestu kvantom gitarových fines a zdobených refrénov či vzletných zborov.

IRON SAVIOR

Naopak nad tuctovo nazvanými piesňami „Hellbreaker“ a „Souleater“ sa vznáša heavy metalový opar, ktorý opantáva mohutne sa nesúcimi jednoslovnými, ale zato údernými refrénmi, zubatými a úsečnými riffmi a nástojčivejším vokálom. Takto medzi iskrivou melodikou a napätejším „riffingom“ s príležitostným použitím kláves či samplov, oscilujú aj zvyšné skladby.

Opomenúť však nemožno rútiacu sa kométu kdesi na pomedzí power či speed metalu „Silver Bullet“ so štrikujúcimi a kľučkujúcimi sólami a kúsok s najjagavejším vzdušným refrénom dosky, ktorým je „End of the Rainbow“. Úplne na opačných kvalitatívnych póloch si hovie „Raise the Flag“. Tá by mala plniť funkciu metalovej hymny. Pôsobí až príliš letargicky, rozvláčne s málom svaloviny na zdvihnutie tej povestnej heavy metalovej vlajky. Obdobne je na tom aj boľavo rozťahaná balada „Ease your Pain“.

Našťastie záver zachráni živé striebro „Ode to the Brave“ s vášnivými gitarami a hravým refrénom. IRON SAVIOR ani svojim najnovším zápisom „Skycrest“ nevybočí z radu posledných štúdioviek. Jednu alebo dve skladby vynechať, vieme aj ktoré, a máme tu parádne odsýpajúci power metalový klenot.

Hodnotenie autora: 7 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk