ZAPLNENÝ MAJESTIC SA NA KONCERTE GAMMA RAY DOBRE BAVIL

Nemecká stálica power metalu GAMMA RAY, vydáva na konci marca nový a dlho očakávaný štúdiový album „Empire of the Undead“, ktorý podporuje novým turné. To odštartovalo v Prahe, pokračovalo v Zlíne a treťou zastávkou bol bratislavský Majestic. Keďže kapela okolo zakladateľa európskeho power metalu Kaia Hansena patrí medzi moje najobľúbenejšie kapely, je jasné, že v Bratislave som nemohol chýbať. A len tak mimochodom, tento koncert bol už mojim jubilejným desiatym stretnutím s GAMMA RAY naživo.
Naposledy sa nám štvorica hudobníkov Kai Hansen, Henjo Richter, Dirk Schlächter a Michael Ehré predstavili presne pred rokom počas spoločného turné s HELLOWEEN. Pravda, vtedy mali na svete iba „novinkové“ EP „Master of Confusion“ (iba 2 nové skladby), ktoré malo byť ako predzvesť nového albumu „Empire of the Undead“.  No v čase tohto koncertu však nebol album GAMMA RAY v obehu ani tento krát. Z nového albumu odznelo 6 skladieb, z toho iba 3 mali možnosť fanúšikovia počuť a poznať. Boli to „Hellbent“, „Empire of the Undead“ a „Master of Confusion“. Ale poďme pekne poporiadku.

Do hlavného mesta dorazila naša výprava akurát včas. Ešte pred samotným koncertom mi vŕtala v hlave otázka diváckej účasti. Predsa len GAMMA RAY sú u nás dosť často, ale na druhej strane sú aj veľmi obľúbení. Pri parkovaní auta a letmom prejdení okolo Majesticu som neveril vlastným očiam. Pred klubom stálo naozaj veľké množstvo fanúšikov. Nechcem písať, že Majestic bol zaplnený do posledného miesta, to určite nie, absolútnu plnku som zažil v tomto klube v roku 2010 na KORPIKLAANI a ELUVEITIE. Mojím odhadom bol Majestic naplnený z 80 percent a hneď v úvode napíšem, že publikum naozaj vytvorilo výbornú atmosféru.



Do klubu sme prišli, keď už na pódium „řádili“ Taliani ELVENKING. Čoraz populárnejšia power/folková formácia dostala bratislavské publikum slušne do varu. Šestici hudobníkov vyjde v máji nový album „The Pagan Manifesto“, z ktorého tiež odznelo, čo to aj v Bratislave. Mimochodom, ELVENKING majú ozaj z čoho vyberať, veď na svojom konte majú bez novinky sedem štúdiových albumov. Ako som písal, na rozbeh večera príjemná hudba, chalani majú dokonale zmáknutý imidž, nie nepodobný fínskym kolegom TURISAS. Neskôr sa členovia ELVENKING voľne pohybovali po klube, sledovali ostatné koncerty a ochotne sa fotili s fanúšikmi.

Po ELVENKING prišli na pódium ďalší Taliani, tento krát RHAPSODY OF FIRE, čiže časť rozdelenej skupiny okolo klávesáka Alexa Staropoliho. Práve títo muzikanti sú oficiálnym supportom GAMMA RAY počas celého turné. RHAPSODY OF FIRE som už tiež mal česť vidieť asi tri alebo štyrikrát, avšak po rozkmotrení dua Staropoli-Turrili po prvý raz. Od úvodu, ako vletela kapela na pódium, bolo jasné, že pôjde taktiež o výborný koncert. Kapela si pobyt na pódiu poriadne užívala a to im oplácali aj fanúšikovia v Majesticu.



RHAPSODY OF FIRE vydali na konci vlaňajšieho roka už v tejto novej zostave album „Dark Wings of Steel“, z ktorého odzneli dve skladby (ak sa nemýlim) a zvyšné tvorili hity ešte zo spoločných dávnych čias Alexa a Lucu. Nad všetkými vyčnieval spevák Fabio Lione. Jeho spev bol absolútne bez chyby a aj v Bratislave potvrdil, že patrí medzi spevácku power metalovú špičku. A pozornému oku neušlo, že Fabio sa isto nemá zle, pretože bol nejaký pribratejší, to však nepoznačilo jeho fantastický výkon. Setlist RHAPSODY OF FIRE by som doslova nazval najlepším, aký mohol byť, dočkali sme sa skladieb ako „The March of the Swordmaster“, „Land of Immortals“, „Unholy Warcry“, balady „Lamento Eroico“ alebo peciek „Dawn of Victory“ a „Emerald Sword“. RHAPSODY OF FIRE sú naozaj vo vynikajúcej forme, bolo radosť ich sledovať, počúvať a baviť sa na ich hudbu.

Čas v spoločnosti oboch talianskych skupín ubehol pomerne rýchlo a už všetko bolo pripravené na hlavné hviezdy sobotného večera – GAMMA RAY. Po už neodmysliteľnom intre „Welcome“ to „Gammáci“ na nás spustili s úplnou novinkou (počuť ju mohli iba návštevníci pražského a zlínskeho koncertu) rozsiahlou a epickou skladbou „Avalon“. Tá divákov až do veľkého varu nedostala a priznám sa, zvedavý som na ňu v albumovej podobe. Po nej nasledovala ďalšia novinková „Hellbent“, ktorú Kai a spol. zložili, keď im vyhorelo nahrávacie štúdio. Myslím, že táto skladba sa časom môže stať obľúbenou piesňou. Klasické gamma/judasovské riffy, chytľavý refrén. Oproti českým koncertom zmenila kapela playlist v tom, že vynechala „Rich and Famous“. Prvá, pri ktorej sa už poriadne začalo besnieť aj publikum bola „Heaven Can Wait“. Hneď po nej nasledovala moja obľúbená „Razorblade Sigh“. Takto by som mohol pokračovať a menovať každú jednu… Došlo aj na klasické bubenícke sólo, no jedným dychom dodám, že aj keď Michael Ehré veľmi dobre zapadol do kapely, Daniel Zimmermann je a bude pre mňa vždy lepším bubeníkom. Na chvíľu sa sólom mihol aj Henjo Richter, nebolo však plánované, pretože Dirk mal chvíľu problémy s basgitarou.



Gammáci ma samozrejme potešili aj „Blood Religion“, z podľa mňa nedoceneného albumu „Majestic“. Rozhodne zaujal aj Kaiov look, nemyslím, tým, čo mal na sebe, ale pozorným divákom určite neuniklo, že jeho pravú ruku zdobia nové tetovania, respektíve má ju „počmáranú“ celú. Vyzeralo to naozaj veľmi dobre. No, z dobrého zdroja viem, že to nie sú Kaiove ozajstné tetovania, ale iba rukávnik, ktorý mal na sebe počas koncertu… Na pódiu boli všetci večne usmievaví, Dirk s Henjom, ale samozrejme najviac frontman Kai Hansen. Miestami som sa neubránil dojmu, že predsa len sa na začiatku turné hneď po dvoch koncertoch prejavila na kapele, akoby menšia únava. Kai trošku menej komunikoval s publikom, ako to býva u neho zvykom. Aj napriek tomu mal však koncert správny drive a áno, aj po 10-krát som sa na GAMMA RAY dokázal veľmi dobre zabaviť.

Raz dávno som napísal v jednom reporte, že Hansenova partia vie vždy preniesť obrovskú pohodu, ktorá panuje uprostred kapely na ľudí pod pódiom a to platilo aj v tento marcový večer. Jednou veľkou pravdou je, že Kai naživo najmä po vokálnej stránke už nie je stopercentný, ale ja to nevnímam až tak tragicky. Tento malý-veľký muž stál pri zrode európskeho power metalu a ťahá to dodnes. Len málokto by povedal, že má už 51 rokov. Myslím, že za tie roky na scéne sa nezmenil vôbec, stále je to veľmi charizmatická osobnosť svetového metalu, rozhodne klobúk dole pred týmto človekom.

Ešte sa vrátim späť ku koncertu. Po hitovkách „Land of the Free“ a „Man On A Mission“ prišli na rad prídavky, ktoré tvorili „To the Metal“ a „Send Me A Sign“. Konečne si chalani odpustili helloweenovskú „I Want Out“, ale popravde zas manowarovská „To the Metal“ mi nevonia, odkedy ju nahrali. Netvrdím, že som sa na nej nebavil, bavil sa celý Majestic, ale myslím, že hymnických skladieb majú v repertoári dosť a oveľa lepších. Mimochodom, tentokrát nedošlo ani na klišé zapojenie divákov do spievania, čo mne osobne vyhovovalo.

Jednoducho, koncert GAMMA RAY mal správny šmrnc, bavili sa všetky kapely, bavili sa aj ľudia a opäť som si to užil aj ja. V mojom prípade platí, že na GAMMA RAY pôjdem opäť rád znovu.

PLUSY:
Výborná divácka účasť, výkony RHAPSODY OF FIRE a GAMMA RAY, atmosféra, super partia
MÍNUSY:
Vedel by som si predstaviť aj iný playlist GAMMA RAY, najmä škoda, že začalo turné, skôr ako vyšiel nový album

Playlist GAMMA RAY:
„Welcome“, „Avalon“, „Hellbent“, „Heaven Can Wait“, „Razorblade Sigh“, „Tribute to the Past“, „Time for Deliverance“, „Pale Rider“, „Drum solo“, „Blood Religion“, „Master of Confusion“, „Empire of the Undead“, „Rebellion in Dreamland“, „Land of the Free“, „Man On A Mission“ – „To the Metal“, „Send Me A Sign“.

Autor: Stillborn

Foto: Shelvis

ELVENKING

RHAPSODY OF FIRE

GAMMA RAY