Jedni z pionierov novej vlny thrash metalu vydali svoj prvý zásek v čase, keď svet začínal registrovať aj konkurenčne obdobne nadržané a hladné svorky ako WARBRINGER, HAVOK, GAMA BOMB, MUNICIPAL WASTE, SUICIDAL ANGELS či ANGELUS APATRIDA. Aj napriek možno nie invenčnému a hlavne nostalgickému prístupu „slayerovská“ prvotina „Enter the Grave“ ponúkla dostatočnú dávku entuziazmu, inštrumentálnej zručnosti a neskrotnosti. Do bodky rešpektujúc kanóny tohto žánru.

EVILE – Hell Unleashed

Nasledujúcimi troma zárezmi sa kapela dokonalo etablovala na scéne a hlavne poslednými dvoma kúskami „Five Serpent’s Teeth“ (recenzia TU) a „Skull“, silne odkazujúcimi na legendu METALLICA, prišla s nahrávkami, ktorým táto nepopierateľná inšpirácia vonkoncom neublížila. Naopak, ponúkli vyzretý, nie jednotvárny, riffovo interesantný a gitarovo aj nápadmi vrstevnatý materiál.

Na aktuálnej nahrávke je ale všetko inak. Vokálne opraty po odídenom Mattovi Drakovi prebral Ol Drake (aj sólová gitara), ktorý medzitým stihol z kapely odísť a vrátiť sa späť, a rytmickú gitaru obsadil mladík Adam Smith. Vo výsledku sa vraciame kdesi k prvému albumu diskografie.

Novinka nám tak servíruje agresívny a nabrúsený thrash metal, vyplnený jedovatým a útočným riffingom niekedy šľahnutým až death metalom, neustále búšiacimi bicími, masírujúcou basovou gitarou a tým najskvostnejším, čím je Oleho gitarová hra. Tá je základnou devízou dosky „Hell Unleashed“. Bleskovo bodajúce, skučiace či kvíliace sóla, miestami dráždivo nervózne, málokedy melodicky vyšľachtené, zato s nemilosrdným likvidačným inštinktom.

Materiál do nás búši do samého začiatku, málokedy dá vydýchnuť, čo je v podstate dobré, pretože práve v pomalších momentoch, akoby kompozície prepadla riffová bezmocnosť, letargia a nevýraznosť. Beztak doska nás nezahŕňa svojimi luxusnými momentmi. Ak by som mal pokračovať v boxerskej hantírke zo začiatku recenzie, tak poviem, že síce nás zásobuje expresne rýchlymi zásahmi, máloktorý z nich však nami zamáva.

EVILE

Už zmienená nevýraznosť sa týka aj vokálu. Kým Mattov („arayovsko/hetfieldovský“) vokál pasoval do koncepcie minulých radoviek, tak súčasný Oleho sa jeho charizme ani nepribližuje. Našťastie, to ako priamočiaro tento album vyznieva hrá kúsok v jeho prospech. Badať ako zdržiava zdravo našliapnutý a nedočkavý riffing, v niektorých momentoch frázovania mu veru aj dochádza dych.

Dosku, ktorej dĺžka činí príjemných niečo málo cez 40 minút načne zdravo hryzúci „sepulturovský“ riff v „Paralyzed“, obdobne neskrotne až zdivočelo sa javí s úderným refrénom „Gore“. Nasledujúcu „Incarcerated“ zase definujú „slayerovské“ dráždivé gitary. Táto divokosť a nepolapiteľnosť je spoločná aj pre zvyšné skladby. „Disorder“ ponúka okrem spomenutého aj o kúsok výraznejší melodickejší záchvev, „cover“ „Zombie Apocalypse“ od MORTICIAN zase kolísavú riffovú úsečnosť s grindovou výbušnosťou a „Control from Above“ sa blysne dusivou atmosférickou medzihrou.

Pre novinku „Hell Unleashed“ od EVILE sú tohto ročné dosky od konkurenčných ANGELUS APATRIDA, CRYPTOSIS či PARANORM nedostižné. Ani v rámci vlastnej diskografie nespôsobí želané zemetrasenie, hoci jej nasadenie, inštrumentálna agilnosť a živelnosť je sympatická.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk