Švédom sa v začiatkoch diskografie nedala uprieť snaha znieť každým albumom inak. Súviselo to nielen so striedavou zmenou vokalistov, ale aj tým, akým spôsobom sa snažili uchopiť tradičný heavy metal. Za neustále odpisovanie by si najneskôr od albumu „Stormborn“ z roku 2014 zaslúžili jednu výchovnú. Posledné štyri radovky, vrátane tejto aktuálnej, si bez okolkov a niekedy až príliš okato požičiavajú od súčasných komerčne úspešných power metalových značiek.

BLOODBOUND – Creatures of the Dark Realm

Tvorivý proces každého nového materiálu akoby spočíval v nahádzaní typických prvkov dominujúcich tvorbe kapiel ako SABATON, POWERWOLF aj NIGHTWISH do jedného vreca. Po zatrasení, ktorého vypadne séria uniformne pôsobiacich skladieb, ktoré je priam nadľudské priradiť k tej či onej doske. Produkcia BLOODBOUND je teda asi tak nebezpečná ako rožky Patrika J Sellebyho na propagačných materiáloch.

Novinku aj napriek všetkému doteraz spomenutému možno pasovať za najlepší materiál od zmieneného kotúča „Stormborn“. Nehľadajme tu však náznaky sofistikovaného „riffingu“ alebo ekvilibristické sólové orgie. Jediné čo vyčnieva je suverénny a hlavne osobitý Patrikov vokál, vďaka ktorému kapelu jednoznačne identifikovať.

Podstata „Creatures of the Dark Realm“ spočíva v remeselne odsýpajúcich, nanešťastie miestami ale aj fádnych bicích, účelnej basovej gitare, nerušiacich a rutinných gitarových riffoch, ktorých ostrosť koriguje mohutný val kláves dodávajúcich materiálu cielenú nadýchanosť a výpravnosť. Dôležitým prvkom sú samotné melodické gitarové motívy, ktoré nemajú problém uhranúť a opantať. Fungujú okamžite, derú sa na povrch instantne, nie je problém ich zachytiť hoci aj prvým otočením dosky. Ďalšie pitvanie sa tak stáva zbytočným.

Teda, kvetnatý power metal európskeho strihu, u ktorého úlohu strhávať majú hlavne burácajúce a úderné refrény násobené viachlasnými zbormi. Tým nehodno taktiež uprieť istý honosný a majestátny nádych. Tempo albumu diktuje prevažne power až speed metalový trysk rozumne prekladaný rozvážnejšími hymnickými maršmi.

BLOODBOUND

Tieto slová okamžite podčiarkne úvodná dvojica nepolapiteľných striel majúcich neúrekom entuziazmu a nadšenia. Pri titulnej skladbe a hneď aj nasledujúcej „When Fate Calling“ bezpodmienečne podľahneme refrénovým pasážam. „Ever Burning Flame“ sa s nami máličko folkovo pomazná, aby neskôr „speedovo“ upaľovala ostošesť. „Eyes Come Alive“ je jedinou piesňou, v ktorej vokálne a gitarovo máličko prituhne. Patrik ťahá spev do halfordovských polôh. Body dole však strháva prílišná podobnosť so SABATON.

Toto poohliadnutie nie je jediným. Obdobne je na tom aj hymna „March into War“, kde je to doslova až na facku. Sabatonovské klávesy do nás búšia aj v „Gathering of Souls“. POWERWOLF nám zase pripomenie „Death Will Lead the Way“.

V „Kill or Be Killed“ a „Face of Evil“ sa usalašila melodická hravosť a nenútenosť. Zo skladieb srší prirodzenosť, ktorá nie je samozrejmou počas celého albumu. Speed metalový klenot „The Gargoyles Gate“ si na nás počká na záver dosky, aby nám okamžite ubzikol. Tento kúsok je jedným z vrcholov materiálu s excelentnými Patrikovými výškami, cválajúcimi bicími a krásne vrstvene kľučkujúcimi gitarami. Absolútne finále zaobstará „The Wicked and the Weak“, ktorá náladami a atmosférou aj frázovaním pripomenie Talianov ELVENKING.

„Creatures of the Dark Realm“ je dobrou doskou, ktorú však obdobne ako aj minulé kúsky BLOODBOUND trpia prehnanou inšpiráciou už zmienených power metalových kapiel. Odosobnenie sa od tohto faktu dokáže ešte viac zintenzívniť zážitok z nového materiálu a máličko pridať na jeho exkluzivite.

Hodnotenie autora: 6 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk