Prejav Fínov, ktorí v roku 2010 vyhrali medzinárodnú súťaž Wacken Metal Battle, je pevne zasadený do heavy/power metalových okov, ktorých dominantou je živelnosť, odviazanosť a hlavne extravagancia. Síce neomámi osobitosťou svojho inštrumentálneho prejavu, zvádza však vyzývavou melodikou osemdesiatkového popu a oslepuje trblietavými odleskom disko rytmov.

BATTLE BEAST – Circus of Doom

Novinka je ďalším dôkazom suverénneho zvládnutia remesla a manipulačného priestoru daného hudobným zasadením BATTLE BEAST. Doska sa nachádza niekde na pomedzí disko šialenstva produkovaného cez „Bringer of Pain“ (recenzia TU) a serióznejšieho či vyzretejšieho materiálu „No More Hollywood Endings“. V porovnaní so svojimi predchodcami je na nej možno nájsť robustnejšie orchestrácie sugestívnejšieho či dramatickejšieho rázu s kabaretným alebo muzikálovým odtieňom niektorých položiek.

Mišmaš? Nie! Jednotlivé spomenuté prvky sú našťastie kúskovane a servírované pri väčšine skladieb s rozumnou mierou, tak aby sme z tohto pestrofarebného a náladami bujarého kokteilu nezvracali dúhu. Prím, ako býva zvykom, hrajú melódie, ktorých trvácnosť nanešťastie neprekračuje dĺžku skladby, nie to ešte celého albumu.

„Circus of Doom“ nám v inštrumentálnom zmysle ponúka nevyhnutné minimum tak typické pre dnes komerčne úspešný power metal po vzore SABATON, POWERWOLF alebo BLOODBOUND. Mdlá rytmika, toporná riffotvorba, minimalistický alebo uniformný gitarový exhibicionizmus a sporadické náznaky sólovej ekvilibristiky samé o sebe nezaujmú. Avšak v spojení s dravým a živočíšnym vokálom Noory Louhimo už neodmysliteľne spätým s BATTLE BEAST a mohutným klávesovým záprahom nestratí táto hudobná jednohubka na svojej výživnosti.

BATTLE BEAST

Práve titulnú skladbu „Circus of Doom“ možno považovať za vlajkovú loď celej dosky s excelujúcim farbistým a napätým vokálom, vzrušujúcimi teatrálnymi orchestráciami prelínajúcimi sa s masívnymi zbormi. Obdobný zážitok ešte ponúkne „Where Angels Fear to Fly“, aj keď dojem kazí okatý „sabatonovský marš“.

Rovnako zjavné odkazy, ale už na krajanov NIGHTWISH, nájdeme aj v „Wings of Light“, prípadne aj v „Place that We Call Home“, ktorej symfonická zamatovosť pripomenie zas Rakúšanov SERENITY. Aj napriek týmto citáciám, spolu s heroickým refrénom a umne zakomponovaným gitarovým sólom, jej možno prisúdiť nálepku jednej z top položiek dosky. Kapitolou samou o sebe je výstredná pieseň „Russian Roulette“, v ktorej sa toho deje až príliš. Pop, disko, kabaret, muzikál, hlasito cvendžiace klávesy, elektro bicie a k tomu metalový podmaz.

„Master of Illusion“, „Armageddon“ alebo „Eye of the Storm“ síce nebudú zdobiť vitríny za zásluhy melodického metalu, ale svojou nákazlivosťou, priamočiarosťou a nenútenosťou dokážu zakmitať krčnými stavcami. O čosi viac entuziazmu a spontánnosti v sebe skrýva „Freedom“ s máličko dravšími gitarami a štadiónovým refrénom. „Road to Avalon“ síce úvodom naznačí istú tajuplnosť, ale takmer okamžite sa zlomí v popovo najprívetivejší kúsok novinky.

BATTLE BEAST na novinke „Circus of Doom“ zušľachťujú svoj prejav výraznejšou teatrálnosťou a sýtejšími orchestráciami. Ako rýchla chuťovka to stačí, ako výživnejší a trvácnejší pokrm rozhodne nie.

Hodnotenie autora: 6 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk