Naďalej sú klávesové linky dosť jednoduché a jednotvárne, avšak pomedzi dlhé ponuré a pomalé skladby zaradil mantrické energické skladby, ako „The Portal“, „Heill Ódinn“ alebo veľmi podobnú „Heil Freya“. Okrem klasického syntetizárového zvuku a gitary začal Varg experimentovať aj s inými zvukmi.

V prvej skladbe niektoré efekty znejú ako harfa, iné zas ako lutna alebo balalajka, všetko podfarbené náznakom tamburíny. Samozrejme, veľký priestor dal opäť svojim obľúbeným kozmickým zvukom, čo mňa osobne už prestáva baviť. Našťastie ich nepoužíva v celej minutáži skladieb a tak je možnosť si vychutnať aj krištáľovo čisté klepnutia kláves. Veľmi pekné a výrazné sú v skladbe „The Reckoning of Man“, kde sú ako aj v iných piesňach , doplnené hovoreným slovom v pozadí. Práve hovorené slovo je tiež silným elementom tohto albumu. Pre niekoho je možno málo výrazné, mne to však príde ako úmysel zlúčiť posolstvo a pritom nestlmiť emócie z inštrumentálnej zložky.

V titulnej skladbe „The Ways of Yore“ sa mu ako v jedinej podarilo navodiť výraznejšie severskú atmosféru, ostatné mi znejú skôr orientálne ako škandinávsky. V skladbe „Ek Fellr (I Am Falling)“ som sa doteraz nedopátrala, či použil skutočný strunový nástroj na dotvorenie atmosféry, alebo aj tento zvuk vytvoril klávesovým efektom, každopádne to melancholickú atmosféru značne  podčiarklo.

Skutočný black ambient je na tomto albume zastúpený snáď len v piesňach „Hall of the Fallen“ a „Autumn Leaves“, kde sú jasné rýchle gitarové riffy avšak, k celkovej nálade albumu viac tohto elektronického riffu ani nebolo treba. Práve „Autumn Leaves“ je z môjho pohľadu najzaujímavejšia skladba zo všetkých, či už rôznorodosťou alebo silnými emóciami. Každopádne, táto veľmi citlivo a plynulo zvolená kompozícia ma dostala. V závere som mala silný pocit pozitívnej energie, ktorá z albumu ide. Je to oproti pôvodnej tvorbe BURZUM paradox, avšak aj po opakovaných počúvaniach ma tento pocit neopúšťal.

Samozrejme, ako každý ambient, aj tento pôsobí na človeka podľa jeho momentálneho rozpoloženia a schopnosti vnímania obrazov, ktoré majú jednotlivé prvky a zvuky vytvárať. Beriem to ako zjavné duševné vyzretie a smerovanie Varga Vikernesa, ktoré smeruje k hľadaniu a nachádzaniu pokoja a vyrovnanosti, pretože presne tak tento album pôsobí. Zverejnený motív európskej histórie a evolúcie som však v pocitoch neobjavila, dokonca ani „Heill Ódinn“ a „Heil Freya“ mi tieto obrazy nenavodili vyslovene jednosmerne, čo však nehodnotím negatívne. Je to jednoducho princíp tohto žánru, že na každého vie zapôsobiť inak a každý si pri jeho počúvaní vytvára vlastné emócie.

Autorove anotácie a podrobné vysvetlenia, čo nám chcel básnik povedať,  môžu naviesť ľudí na to, čo by mali vnímať. Toto dielo však ponúka viac možností  a ľudia s vlastnou schopnosťou vnímania môžu objaviť neobmedzené množstvo emócií. Musím však podotknúť že v niektorých chvíľach som mala pocit, že ide o naťahovanie času, hlavne v závere albumu sa vyskytujú opakované zdĺhavé pasáže, ktoré vyslovene nudia a priznávam, že som po niekoľkých počutiach jednoducho posúvala prehrávanie dopredu.

Na záver sa vyjadrím aj k artworku tohto albumu, kde Varg použil už tradične maľbu svetového umelca, tentokrát si vybral maľbu „Viviane a Merlin“ od francúzskeho maliara Gustava Dorého.